Ako dostať dieťa na vysokú? Nech skúsi žiť bez mobilu

Vaše dieťa sa chce dostať na prestížnu západnú univerzitu, ale čo má napísať do eseje, keď aj všetci ostatní kandidáti počas voľného roku po strednej škole učili angličtinu v Afrike? A tiež tam zistili, že ľudia sú všade na svete rovnakí? A takisto im tam pri pohľade na nevinné detské tváre napadla otázka – naučil som viac ja ich alebo oni mňa?

Londýnske Timesy sprostredkúvajú nový unikátny nápad, ktorým tínedžeri zaručene prijímacie komisie ohúria: nech skúsia žiť chvíľu bez mobilu.

Firmy pripravujúce deti bohatších rodičov na vysoké školy sa už dávno nevenujú len tomu, ako napísať esej a pripraviť sa na prijímačky. Dieťa im môžete zveriť aj na celý voľný rok medzi strednou a vysokou školou a zorganizujú mu program tak, aby ich životopis zaslaný do školy bol čo najimpozantnejší.

Tieto firmy teraz začali do svojich programov zaraďovať čoraz viac aktivít, kde sú mladí celé dni alebo dokonca týždne bez mobilu a bez spojenia so svetom: túra cez džungľu v Kolumbii, pobyt v odľahlej dedine v Mjanmarsku a podobne.

Vyplýva to vraj z požiadaviek univerzít: študenti poznačení rokmi covidu a sociálnej izolácie sú dnes vraj menej samostatní a odolní ako v minulosti a zvýšil sa podiel študentov, ktorí štúdium predčasne zanechajú. Školy chcú u kandidátov „vidieť dôkazy, že budú vôbec vedieť žiť ďaleko od svojho domu“.

Príprava na vysokú školu tak podľa špecializovaných firiem čoraz častejšie musí zahŕňať nácvik zručností ako schopnosť zistiť čas z ručičkových hodiniek, zorientovať sa v mape, dostať sa na správne miesto verejnou dopravou v cudzom meste, a najmä „vedieť sa porozprávať s inými ľuďmi“. (The Times)

Kam s nimi. Každý štát má svoje problémy. Napríklad také Írsko budúci rok znova očakáva prebytok štátneho rozpočtu vo výške 8,6 miliardy eur (pre porovnanie, slovenská suma za minulý rok je podobná, 7,7 miliardy, len u nás je to schodok namiesto prebytku) a nevie sa dohodnúť čo s ním.

Írsko sa topí v peniazoch najmä vďaka technologickým a farmaceutickým firmám, ktoré tu zdaňujú zisky z celej Európy a často aj ďalších kontinentov. Po poslednom kroku OECD, ktorá sa snaží obmedziť obchádzanie platenia daní cez daňové raje, muselo Írsko zvýšiť daň z príjmu pre firmy z 12,5 percenta na minimálnu úroveň 15 percent a výsledkom je znova len viac peňazí pre Írsko.

(V predpokladanej sume prebytku ešte nie je zahrnutých ďalších 13 miliárd eur, ktoré musí Írsku podľa rozhodnutia Európskeho súdneho dvora spred pár dní doplatiť firma Apple, hoci Írsko sa snažilo zabrániť tomu, aby si tieto peniaze od Applu muselo vziať.)

Nápadov, ako peniaze minúť, je dosť: Írsko má obrovský problém s dostupnosťou bývania, potrebuje investície do elektrických a vodovodných sietí, zdravotníctva, verejnej dopravy. V Írsku tiež napríklad viac ľudí než v ktorejkoľvek inej európskej krajine hovorí, že sa cítia osamelí, a až dve tretiny Írov trpia úzkosťami alebo depresiou.

Vláda sa však väčších investícií obáva s tým, že dnešné časy hojnosti nepotrvajú dlho a že priveľké investície by mohli prehriať ekonomiku. Plánuje preto do roku 2035 odložiť až 100 miliárd dolárov bokom do fondu, ktorý by mal v budúcnosti pomôcť riešiť problémy vyplývajúce zo zmeny klímy a dôchodkovú krízu. (The Financial Times)

Posledná šanca. Ak sa chcete dostať do väzenia vo Veľkej Británii, mali by ste sa poponáhľať. Britská správa väzníc na konci augusta informovala, že v mužských väzniciach zostáva už len posledných sto miest. Britská justícia už dnes pritom funguje v špeciálnom režime, keď sa odkladajú vynesenia rozsudkov pre chýbajúce miesta vo väzniciach. Ak sa zaplnia všetky, je k dispozícii špeciálny protokol, ktorý doteraz ešte nikdy nemusel byť aktivovaný: väzňov budú jednoducho voziť po krajine v policajných dodávkach (toto nie je vtip), kým sa miesta neuvoľnia. Situácia by sa mala zlepšiť aj po tom, ako sa v septembri začnú zločinci prepúšťať z väzenia už po uplynutí 40 percent trestu, doteraz to bola najmenej polovica trestu. (The Times)