Demilitarizovaná zóna, Kyjiv mimo NATO a možno aj EÚ. Vance naznačil, ako môžu vyzerať Trumpove plány pre Ukrajinu

Donald Trump hovorí, že ak vyhrá voľby, ruská vojna proti Ukrajine sa skončí veľmi rýchlo. V utorkovej debate s demokratickou kandidátkou Kamalou Harrisovou povedal, že by sa tak stalo ešte pred tým, ako by zložil koncom januára 2025 prezidentskú prísahu.

Teda za menej ako dva a pol mesiaca po novembrovom hlasovaní.

Silné slová však veľmi nepodporuje detailným plánom, ako by vojnu ukončil a ako by mier medzi Ukrajinou a Ruskom, ktoré Ukrajinu bezdôvodne napadlo a momentálne okupuje skoro dvadsať percent jej územia, mal vyzerať. „Budem hovoriť s jedným (s ukrajinským prezidentom Zelenským – pozn. red.), budem hovoriť s druhým (s ruským prezidentom Putinom) a dám ich dokopy,“ povedal počas debaty Trump.

Na svojej webovej stránke sa medzi 20 sľubmi iba jeden týka zahraničnej politiky. Republikánsky kandidát sľubuje, že „predíde tretej svetovej vojne, prinesie mier do Európy aj na Blízky východ“. Plán pre Ukrajinu však na stránke nemá ani Kamala Harrisová.

Ako bude vyzerať mier

Ako by mier na Ukrajine mohol presne vyzerať, prvýkrát naznačil jeho kandidát na viceprezidenta J. D. Vance, ktorý je silným kritikom Ukrajiny. Povedal to v rozhovore pre podcast Show Shawna Ryana.

Senátor z Ohia povedal, že Ukrajina aj Európa chcú ukončiť vojnu. „Myslím si, že by to vyzeralo asi takto: Trump si sadne a povie Rusom, Ukrajincom a Európanom – musíte si ujasniť, ako má vyzerať mierové riešenie. A pravdepodobne to bude vyzerať tak, že súčasná demarkačná línia medzi Ruskom a Ukrajinou sa stane demilitarizovanou zónou. Bola by silne opevnená, aby Rusi znova nezaútočili. Ukrajina zostane nezávislá a suverénna a Rusko dostane od Ukrajiny záruku neutrality. Nevstúpi do NATO a nevstúpi do niektorých týchto spojeneckých inštitúcií. Myslím si, že napokon to takto nejako bude vyzerať,“ povedal Vance.

Shawn Ryan i @JDVance o Ukrainie: widzę, że na @X pojawiła się skrócona wypowiedź w tym temacie – a ciekawsze rzeczy kandydat na wiceprezydenta mówi później.

"Trump siada i mówi Rosjanom, Ukraińcom i Europejczykom, że musicie dojść do pokojowego porozumienia, a te, pic.twitter.com/0m4IfPMZjN

— Rafał Michalski (@Michal_Sestero) September 12, 2024

Rozmeňme si to na drobné. Vance si myslí, že Ukrajina sa vzdá území, ktoré momentálne okupuje Rusko. Vytvorí sa podľa Vancea istá demilitarizovaná zóna – nie je jasné, kto by ju strážil. Nie je jasné, akých „spojeneckých inštitúcií“ by sa Ukrajina mala vzdať, no je možné, že mal na mysli Európsku úniu, keďže to je hlavná organizácia, ktorej členom sa Ukrajina chce stať.

„Vanceove pripomienky sú najvýraznejším a najčerstvejším plánom pre vojnu, ktorý doteraz navrhli republikáni,“ napísal denník Washington Post.

Vance tiež dodal, že Trump po zvolení bude schopný dosiahnuť dohodu veľmi rýchlo, pretože všetky strany hovoria, že nemôžu bojovať večne a Rusi „sa Trumpa boja“.

Oficiálna americká pozícia doteraz bola, že Washington podporuje Ukrajinu v jej snahe získať späť všetky okupované územia. Ukrajina sa nechce vzdať ani Krymu, nehovoriac o územiach, ktoré Rusi dobyli po februári 2022. Stav na fronte sa však momentálne vyvíja skôr v prospech Ruska.

Vance zároveň v podcaste hovoril, že nie je pravda, že by na Ukrajine išlo o „veľkú humanitárnu misiu našich čias“. Rovnako si myslí, že je „rozprávka“ rozmýšľať o konflikte ako o boji medzi dobrom (Ukrajina) a zlom (Rusko).

„Možno je pravda, že Rusi nemali vtrhnúť, ale Ukrajinci majú tiež veľa problémov s korupciou, nie? Je to trochu zložitejšie. A, bohužiaľ, nemáte žiadneho amerického lídra, ktorý by bol ochotný skutočne pochopiť, čo sa tam naozaj deje,“ opakoval Vance časť ruskej propagandy.

Veľmi presný plán

Donald Trump doteraz nechcel príliš prezrádzať detaily o tom, ako si predstavuje ukončenie vojny. Počas debaty ani na opakované otázky neodpovedal, či chce, aby Ukrajina vojnu vyhrala.

„Myslím si, že je v najlepšom záujme USA, aby túto vojnu jednoducho ukončili. Vyjednajte dohodu. Pretože musíme zastaviť ničenie všetkých týchto ľudských životov,“ povedal Trump.

Minulý týždeň v podcaste s Lexom Fridmanom bývalý prezident povedal, že má „veľmi presný plán“ ako zastaviť vojnu. „Mám konkrétnu myšlienku, možno nie plán, ale myšlienku aj pre Čínu,“ povedal. Dodal však, že tieto plány nemôže prezradiť, pretože prekvapenie je ich súčasťou.

Washington Post v apríli napísal, že podľa ľudí, ktorí preberali Trumpove plány ohľadom Ukrajiny, sa bude snažiť dotlačiť Ukrajincov, aby sa vzdali Rusmi okupovaného Krymu či Donbasu.

Ukrajina bola aj jednou z hlavných tém debaty prezidentských kandidátov. Trump vyčítal Kamale Harrisovej, že ako viceprezidentka bola pár dní pred začiatkom totálnej ruskej invázie v Kyjive so Zelenským, no nedokázala zabrániť vojne.

Harrisová sa bránila, že prispela k tomu, aby spojenci v NATO stáli pri Ukrajine a pomohli Ukrajincom so zbraňami brániť sa invázii.

„Ak by bol Donald Trump prezidentom, Putin by už sedel v Kyjive,“ povedala. Trump na to reagoval, že ak by bol prezidentom on, Putin by zostal v Moskve a suseda nenapadol. Obe tvrdenia sú len špekulácie.

Trump tiež často opakuje, že Američania podporujú Ukrajinu oveľa viac (až dvojnásobne) ako Európania. To však nie je pravda. Podľa Kielskeho inštitútu pre svetovú ekonomiku sľúbili štáty EÚ a jej inštitúcie Ukrajine dokopy 94 miliárd eur, kým USA 75 miliárd. Ak berieme do úvahy iba vojenskú pomoc, tam Američania vedú v pomere 51 ku 41 miliardám. Ak k EÚ prirátame aj Britániu a Nórsko, tak je to vyrovnané.

Vzhľadom na silu HDP však viac ako Amerika pomáha 16 najmä európskych krajín, vrátane Slovenska či Nemecka.

Americkí Poliaci

Kamala Harrisová v debate hovorila, že vďaka západnej pomoci Putin nedobyl Ukrajinu. Ak by sa tak stalo, v ohrození by boli podľa nej ďalšie európske krajiny, napríklad Poľsko.

„Prečo nepoviete 800-tisíc Američanom s poľským pôvodom priamo tu v Pensylvánii, ako rýchlo by ste sa vzdali v záujme priazne a toho, čo považujete za priateľstvo s diktátorom, ktorý by vás zjedol na obed,“ povedala Harrisová.

Je to prvýkrát, čo sa v kampani spomína táto demografická skupina. V Spojených štátoch žije niekoľko miliónov Američanov s poľskými koreňmi, mnohí v kľúčových štátoch ako Wisconsin, Michigan a Pensylvánia. Podobne ako Poliaci doma sú protiruskí.

V roku 2008 sa podľa jedného prieskumu najčastejšie (aj keď tesne) prikláňali k demokratom. To sa však posledné roky mohlo zmeniť. Výskumy hovoria, že veľká časť z nich podporuje teraz skôr republikánov. Napríklad analýza New York Times zistila, že v 8 z 10 okresov, kde žije najviac poľských Američanov, vyhral voľby v roku 2020 Trump, aj keď niekde len tesne. To, že sú konzervatívni, dosvedčuje aj fakt, že väčšina z poľských Američanov, ktorí mohli voliť, volila v poľských parlamentných voľbách stranu Právo a spravodlivosť, kým inde v Európe podporovali najmä Občiansku koalíciu.

Aj Oscar Swan, profesor slovanských jazykov a literatúry na Pittsburskej univerzite, povedal pre New York Times, že mnohí sú silno republikánski.

Je teda otázka, či Harrisová slovami o tom, že by Trump bol mäkký na Putina, a ten by potom ohrozoval Poľsko, získa veľa nových voličov medzi americkými Poliakmi.

„Myslím si, že bolo logické a vďačné, že Harrisová počas debaty spomenula Poľsko a poľských Američanov,“ odpísal pre New York Times profesor Swan. „Ale je to z jej strany zbožné želanie, ak si myslí, že sa jej podarí získať priazeň tejto skupiny,“ dodal.

Prieskum spoločnosti IPSOS, prvý po debate, ktorú podľa pozorovateľov Kamala Harrisová vyhrala, ukázal, že má celonárodne náskok päť percentuálnych bodov. V porovnaní s rovnakým prieskumom predtým je to nárast o jeden percentuálny bod.