Nechcel mi škodiť, mal zistiť, čo som zač. Dcéra Borisa Nemcova hovorí o agentovi, ktorého na ňu poslali ruské tajné služby

Žanna Nemcovová, dcéra jedného z najvýznamnejších ruských politikov postsovietskej éry Borisa Nemcova, má úzke vzťahy s Prahou. Fond pomenovaný po jej zavraždenom otcovi je v Česku veľmi aktívny: na Filozofickej fakulte Univerzity Karlovej založil Akademické centrum Borisa Nemcova pre štúdium Ruska a v roku 2023 tam vznikol aj magisterský program ruské štúdiá.

Žanna Nemcovová čelí mnohým obvineniam a ohováraniam, odkedy sa zistilo, že na ňu bol zrejme nasadený ruský špión Pablo González. V rozhovore vysvetľuje, prečo ho začala podozrievať, aký mali vzťah a čo bolo jeho úlohou.

Pablo González, podľa ruských dokumentov Pavel Rubcov, je rusko-španielsky novinár, ktorého v roku 2022 zadržali v Poľsku pre podozrenie zo spolupráce s ruskou vojenskou rozviedkou GRU. V auguste tohto roku bol v rámci veľkej výmeny prepustený a vydaný do Ruska. Následne ho poľská prokuratúra oficiálne obvinila zo špionáže.

González po sebe zanechal stopy v mnohých európskych krajinách vrátane Česka. Pohyboval sa aj v ruských opozičných a aktivistických kruhoch a pravdepodobne bol nasadený aj na Žannu Nemcovovú.

Nemcovová je viazaná mlčanlivosťou, pretože vyšetrovanie v Poľsku stále pokračuje. České tajné služby – na rozdiel od tých poľských a nemeckých – Žannu vôbec neoslovili, ona sa s nimi však podľa svojich slov stretla z vlastnej iniciatívy.

González a jeho niekdajšia spolupráca s Fondom Borisa Nemcova jej však spôsobuje vážne pracovné problémy. Niektorí jej kolegovia z Filozofickej fakulty UK ju obviňujú, že pomohla pri infiltrácii ruského špióna do českého akademického prostredia. Vznikli aj petície, ktoré požadujú, aby Žanna a fond aj Akademické centrum Borisa Nemcova okamžite opustili Českú republiku, pretože údajne ohrozujú bezpečnosť študentov a aj českého štátu.

Žannini obrancovia aj ona sama však tvrdia, že Žanna Nemcovová je po svojom otcovi ďalšou obeťou ruského režimu a je smutné, že české médiá aj niektorí ľudia spojení s filozofickou fakultou pomáhajú pri jej diskreditácii a vypudzovaní z Prahy.

V rozhovore sa tiež dozviete:

• aký bol jej vzťah s Pablom Gonzálezom obvineným zo špionáže pre Rusko;
• ako pracuje ruská GRU v prostredí ruskej emigrácie;
• ako prišla na to, že González môže byť špión;
• aká je budúcnosť Fondu Borisa Nemcova na FF UK.

Pabla Gonzáleza dobre poznáte. Prvýkrát ste sa stretli v Štrasburgu v roku 2016. Neskôr s vami veľa rokov spolupracoval. Aký je to človek?

Osobne si myslím, že veľmi šikovný nebol. Bol aj dosť lenivý. Nie je to žiadny veľký intelektuál. Ale hovorí po španielsky bez prízvuku…

A po rusky?

S akcentom. Malým.

Ale nejaký talent mal…

Mal. Advokát Vadim Prochorov ho pekne charakterizoval, keď povedal, že pil ako Rus bez toho, aby padal. Ale vážne, Pablo je fantastický spoločník. Vie výborne komunikovať. Dokázal nájsť spoločnú reč s obrovským množstvom rôznych ľudí.

V istom čase aj s vami.

Áno, ale… Áno, aj so mnou dokázal nájsť spoločnú reč. No ja som k nemu mala stále skeptickejší vzťah. Niektorí nadšene hovorili, že to je taký exotický človek!

Boli to hlavne ženy, však? Mysleli tým, že bol príťažlivý?

Nielen. Aj Jašinovi (Ilia Jašin, opozičný predák oslobodený z ruského väzenia v auguste v rámci veľkej výmeny – pozn. red.) sa zapáčil. Áno, mal akýsi pôvab. Bol šarmantný. Dobre to povedal môj bývalý muž Paša: „Bol to ‚náš chlapík‘.“

Rád oslavoval, pil, jedol, miloval večierky, spoločnosť, ženy. Vlastne mal skvelú prácu. Toto všetko mu umožňovala.

Chcela by som ale zdôrazniť jednu vec: to, čo sa deje okolo mňa, tie narážky na to, že sa „cez posteľ“ dostal k niečomu, k čomu sa bezo mňa nemohol dostať, neobstoja. Je to obviňovanie obete. Chápem však, že je to pre novinárov príťažlivý príbeh.

Bol González mužskou obdobou Maty Hari? Očarujúci agent?

Mata Hari aspoň predvádzala nejaké umenie. On nemal túto úroveň.

Existoval jeden legendárny a veľmi úspešný sovietsky rozviedčík Bystroľotov. Jeho príbeh je opísaný v múzeu špionáže vo Washingtone. Spisovateľ, lekár, intelektuál, hral sa na novinára, na bohatého podnikateľa…

Ale Pablo nedosahuje jeho úroveň. Pablo je len lacnou verziou Bystroľotova.

Napriek tomu si mnoho ľudí naklonil vrátane opozičných lídrov, vás, ale aj expertov, ako je Irina Boroganová, ktorá počas celej svojej kariéry študuje ruské tajné služby.

Existujú ľudia, ktorí nie sú príliš múdri, ale sú komunikatívni. A potom sú veľmi múdri ľudia, ktorí však s nevedia ostatnými komunikovať.

Pablo bol skvelý spoločník, ale naozaj chabý analytik. V jeho práci mu veľmi pomáhala schopnosť nadväzovať s ľuďmi kontakt. Rovnako ako jeho životná legenda, ktorá nebola ani veľmi vymyslená. Jeho dedo skutočne utiekol zo Španielska do ZSSR.

Je možné, že práve pre talent, ktorý opisujete, dostal od GRU úlohu dostať sa aj do vašej blízkosti? Možno si v Moskve povedali: „Fajn, Nemcova sme už zabili, teraz je tu ešte jeho dcéra Žanna. Poďme jej čo najviac zničiť život, poslať na ňu niekoho…“

Ale on mi nechcel škodiť. Chcel zistiť, kto som a akú hrozbu pre nich predstavujem. Pre Putinov režim. Navyše, Pabla za mnou nikto nevyslal. Už tu dávno bol, dostal úlohy možno už v roku 2011. Určite pred obsadením Krymu. Vtedy jeho misia nebola s mojou osobou nijako spojená. Veď ja som sa s ním nestretávala až do konca roka 2017. A to sa už poznal s mnohými ľuďmi okolo nášho fondu, napríklad aj s Iliom Jašinom.

Vy však nie ste len tak nejaká emigrantka. Kvôli svojmu otcovi aj preto, čo sama robíte, predstavujete pre ruské tajné služby výnimočný „objekt“.

To áno. Napriek tomu vás chcem ubezpečiť, že Pabla „zaúkolovali“ ešte predtým, než som sa tu ocitla ja.

Áno, ale potom mu mohli povedať: „Pozri, je tam tá Žanna Nemcovová, skús sa na ňu nalepiť.“

A zistiť, čo je zač. Áno, tak nejako to bolo. Ľudí so známymi menami, ktorí navyše niečo robia, považujú za hrozbu. Ako teraz Juliju Navaľnú.

Pabla opisujete ako nie príliš inteligentného muža. Je však nebezpečný?

Určité nebezpečenstvo skutočne predstavuje. Nehľadiac na to, že všetky jeho hlásenia obsahovali verejné a známe informácie. On však robil ešte jednu vec: vykresľoval im akýsi psychologický portrét človeka. Profil. To je dôležité.

Ako vykreslil vás?

O tom, ako kreslil môj obraz, vypovedá jedna príhoda. Raz mi môj poľský advokát podal ruku a povedal: „Žanna, vy ste borec, nenašiel na vás takmer nič, čo by vás diskreditovalo.“

Pablo ma videl asi takto: Žanna je neseriózny človek. Riadi ju Oľga Šorina (novinárka, bývalá asistentka Borisa Nemcova, spoluzakladateľka Nemcovovej nadácie – pozn. red.). Čo mi vraj povie, to urobím. Pablo ma videl ako ambiciózneho, priemerne inteligentného človeka, ktorý v politike ničomu nerozumie a žurnalistika je pre neho dôležitejšia ako politika. Šorinovú videl ako hlavný mozog nadácie.

To ste nedopadli najhoršie.

V pohode. Jednoducho zo mňa urobil neserióznu osobu, ktorá nič nechápe a je ambiciózna. Je to však dôležité. Niečo iné by bolo, keby z toho niekto vyšiel ako hrozba pre národnú bezpečnosť a stabilitu s veľkým potenciálom stať sa budúcim prezidentom Ruska.

On vám vlastne pomohol!

Áno, pomohol. Ale neurobil to zámerne. On si to skutočne myslel.

Videl, aký vzťah ku mne mali ľudia z ruských novinárskych a aktivistických kruhov. Mali podobný názor. Teraz sa to ignorovanie a nedostatok úcty zmenili na „sakra, ako je možné, že niečo dokázala“. Takže som vlastne nikdy nezažila úplne idylické obdobie. Pablo len odrážal mienku veľkého množstva ľudí o mojej osobe.

Po otcovi som zdedila veselú povahu. Rada sa smejem, aj keď hovorím o nepríjemných veciach. Keď sa niekoho spýtam, čo si o mne myslel, kým ma osobne stretol, väčšinou povie: „Nie bohviečo, nepôsobila si dojmom seriózneho človeka.“

Skrátka, my sme veselá rodina, nesedíme s kyslými ksichtami a nepresviedčame svoje okolie, že sme najlepší. A toto asi opisoval Pablo.

Iróniou osudu je, že aj môjho otca svojho času všetci Rusi považovali za neseriózneho človeka. Až teraz o ňom hovoria: „najdôležitejší ruský politik 21. storočia“ a podobné veci. Lenže vtedy bol politická mŕtvola – urazený tým, že mu nevyšla kariéra, kritizoval Putina. Až teraz začali o otcovi spievať inú pieseň.

V hláseniach Pabla Gonzáleza je vraj aj uistenie, že vás dokázal presvedčiť o Putinovej nevine v prípade vraždy vášho otca. Podľa našich zdrojov mal tvrdiť, že už nie ste voči ruskému režimu taká nenávistná. Chcel tým podľa vás dokázať, aký je schopný manipulátor a ako veľmi vás ovplyvňuje?

Nemôžem komentovať, aké správy posielal GRU. Ale poviem vám, že bol dosť ľavičiar. A ja som nemala veľmi chuť s ním diskutovať. A keď ma skutočne hodnotil ako neserióznu osobu, vlastne mi to pomohlo.

V charakteristikách ďalších opozičných politikov údajne využíval aj to, čo ste o nich povedali vy. A nie vždy išlo o kladné hodnotenie.

Niektoré moje výroky mohol vydávať za svoje, to nepopieram. Pokiaľ to neboli priaznivé hodnotenia ľudí v emigrácii, boli aspoň čestné.

V španielskych médiách sa objavila informácia, že sa González vďaka blízkemu vzťahu s vami dostal aj k vášmu počítaču a niečo z neho vyťažil. Tak veľmi ste mu dôverovali?

Okolo tejto témy je dosť mýtov. Vysvetlím: Pablo nielen mne, ale aj iným novinárom ponúkal pomoc s počítačom, keď sme s ním mali problémy. Ja som mu svoj počítač nikdy nedala. Dala som mu však počítač svojho otca, ktorý mi odovzdal Vyšetrovací výbor Ruska. Samozrejme, nepoužívala som ho, mala som ho iba na pamiatku. Viem predsa, že nemôžem používať počítač, ktorý mi dá Vyšetrovací výbor Ruska.

Kým som ho Pablovi dala, našla som v ňom otcove e-maily. Prešla som ich. Túto schránku zjavne veľmi nepoužíval, a tak tam boli správy o zľavách v obchodoch a nejaké oficiálne vyhlásenia. Nebol tam ani jeden dôležitý dokument. Napriek tomu som ich nechcela mazať a všetko čistiť, pretože to mám na pamiatku. Pablo si to potom stiahol. Čo je nezákonné, nemal povolený prístup k mojej súkromnej korešpondencii, takže má na krku ešte jedno obvinenie.

Som presvedčená, že som urobila všetko správne.

Po čase mi počítač vrátil, ale ja ho aj tak nepoužívam, pretože si myslím, že tam je zašpinené všetko od A po Z. Mám ho iba ako múzejný exponát.

Ako znášate články v ruských či španielskych médiách o vašich údajne veľmi blízkych vzťahoch s Pablom Gonzálezom? Budete na ne nejako reagovať?

Nebudem nič robiť. Denník Publica, ktorý Pabla bráni, mi už ani nenapísal.

Celé to súvisí s platformou Free Pablo, ktorá bola vytvorená, aby bojovala za jeho oslobodenie. Čiastočne bola podľa mňa iniciovaná GRU a časť ľudí si úprimne myslela, že je skutočne novinár. Nedokázali vyvrátiť moje tvrdenia, a tak začali presadzovať verziu, že sme mali blízky vzťah, ja som sa naňho potom naštvala a z pomsty ho poslala do väzenia s obvinením zo špionáže.

To je lož?

Samozrejme. Aké ja mám asi možnosti dotlačiť Poliakov, aby zavreli Pabla. Chcete povedať, že som Putin, ktorý nechá poslať do väzenia tých, ktorí sa mu znepáčia?

Nemali žiadne poriadne argumenty, len tvrdili, že ja stojím za celým špionážnym prípadom. Ale v Európe sú nezávislé súdy aj polícia a ja naozaj neviem, ako by ruský emigrant mohol zavolať poľským tajným službám a povedať im, že treba Pabla zavrieť ako špióna.

Naopak. Samy tajné služby ma oslovili a neskôr vypočuli. Potrebovali si overiť niektoré informácie, ktoré u neho našli.

Pabla Gonzáleza zavreli do väzenia vo februári 2022, ale vás vypočuli až v marci 2023, teda o rok neskôr. Vtedy vám ukázali aj správy, hlásenia, ktoré o vás González posielal svojim nadriadeným v Moskve? A vtedy ste definitívne pochopili, že je ruský špión?

To nemôžem komentovať. Proste proti mojej osobe prebieha kampaň, že vraj klamem a posielam ľudí do väzenia. Vidíte, aký strašný človek som?

Tak inak. V Gonzálezových hláseniach údajne neboli len historky o tom, kto kde s kým, ale aj žiadosti o uhradenie jeho „služobných ciest“ a rozpočty tých plánovaných. A napríklad aj informácie, že za Olgou Šorinovou príde syn, a tak nebude príliš aktívna.

To nie je otázka na mňa.

Dá sa očakávať, že vás aj v Rusku začnú vykresľovať ako naivné dievča, ktoré sa do Pabla zamilovalo. A on bude v tom príbehu génius, ktorý všetkých dostal.

Počkajte, počkajte. Po prvé, je mi všetko jedno – najmä to, ako ma začnú vykresľovať ruské štátne médiá. To je mi fuk. Nehrá to žiadnu úlohu.

V tlači sa objavujú rôzne veci, odpovedám na otázky, dávam vám rozhovor a vysvetľujem, čo sa v skutočnosti deje. Je mi jedno, čo sa bude písať v ruských prorežimných médiách. Tie predsa diskreditujú veľa ľudí, nielen mňa.

Do rúk FSB sa dostali dáta obrovského počtu ľudí. Vliezli aj do mojej pošty, ale nemám tam veľa informácií. Všetko, čo robím, je verejné, a tak sa nemusím za nič hanbiť. Špinou sa nezaoberám. Považujem to za neetické.

Pôvodne som sa tou kauzou vôbec nechcela zaoberať. No už bolo dosť očierňovania práce Fondu Borisa Nemcova! Už bolo dosť klamstva. Už bolo dosť spochybňovania mojich slov a ich prekrúcania.

Viem, aká je tu moja pozícia. Ale stále si myslím, že mám právo obhajovať svoju česť a dôstojnosť. Svoju reputáciu.

Celá kauza okolo vás a Pabla Gonzáleza však vyvolala napätie aj na pôde Univerzity Karlovej, kde pôsobíte vy aj Fond Borisa Nemcova, kde ste založili Akademické centrum Borisa Nemcova pre štúdium Ruska a kde od minulého roka vďaka vášmu úsiliu beží magisterský program ruské štúdiá. No teraz niektorí spisujú petície s požiadavkou, aby boli tieto projekty zastavené a aby sa začalo vyšetrovanie vašich lektorov. Podozrievajú vás, že ste dopustili, aby za steny univerzity prenikol ruský špión?

O fonde sa píše ako o politickej organizácii, s ktorou nie je dobré spolupracovať, pretože takáto spolupráca môže ovplyvniť akademickú slobodu. A ja sama som vraj politický činiteľ. Takýto článok vyšiel v českých médiách už vlani.

Potom dokonca zasadal náš akademický senát. Všetkým som vysvetlila, že je to lož. Áno, nesieme názov s menom politika na jeho počesť, ale nie sme politický fond. Nesmieme zverejňovať príhovory Iliu Jašina alebo vo voľbách podporovať vášho Babiša. Nadácia ani nemôže viesť kampaň na podporu sankcií proti Putinovu režimu.

Petíciu proti fondu podpísali ľudia, ktorí boli z FF UK predtým prepustení. Navrhovali zavrieť náš magisterský program. (Proti ich prepusteniu tiež vznikla vlani petícia, ktorú podpísali ich študenti aj predstavitelia akademickej obce, informoval o tom server Seznam Zprávy. – pozn. red.)

Pred senátom som vystúpila a povedala, že našich prednášajúcich preverili vaše tajné služby. Tak nech mi nikto nehovorí, že som hrozbou pre národnú bezpečnosť ČR. Kým u vás Rus dostane pracovné povolenie, dokonale ho preveria. Veď sem z Ruska nikoho nepúšťate! Rozbila som tak ich argumentáciu.

Vinili vás z toho, že ste nechali Gonzáleza preniknúť na akademickú pôdu?

To je lož. Pablo nič neinfiltroval. Napriek tomu sa takýto článok objavil aj na webe verejnoprávneho rozhlasu. Nemôžem o všetkom hovoriť, podpísala som mlčanlivosť poľským tajným službám, ktoré ma vypočuli začiatkom marca 2023. Ale toto nie je pravda.

González sa však vďaka vám zdržiaval v Prahe a prednášal na vašej letnej novinárskej škole…

Tam ste ale prednášali aj vy a napríklad Ondra Soukup z Českého rozhlasu. Pablo mal u nás prednášku v rokoch 2018 a 2019. Vtedy sme si mysleli, že je zaujímavé pozývať rusky hovoriacich novinárov z rôznych krajín. Nielen Pablo, ale všetci prednášajúci od nás dostávali honorár.

Pablo však nikdy nebol spolupracovníkom ani fondu, ani akademického centra, ktoré je súčasťou FF UK. Nedajbože, aby mal prístup na FF UK alebo k jej študentom, kde je mnoho ľudí z Ukrajiny, Ruska aj Bieloruska. Nič také. Žiadna infiltrácia.

Niektorí vás obviňujú aj z toho, že ste vedeli o prítomnosti agenta vo vašej organizácii a nikoho ste na to neupozornili. Je to pravda?

Zase lož. Mala som byť podľa vás opatrnejšia? A v čom som bola neopatrná? Ja som zdroj, ktorý všetko povedal. Žiadne články by neboli, keby som v roku 2023 nehovorila s Michailom Maglovom z investigatívneho projektu Agentstvo, nikto by sa nedozvedel, že Pablo špehoval Nemcovovu nadáciu. Ja som sa v roku 2023 dobrovoľne rozhodla všetko povedať. A v súkromných rozhovoroch som už od roku 2019 hovorila, že Pablo zrejme bude špión. Ale nikto mi neveril!

V roku 2019 vás to teda napadlo prvýkrát. Už ste sa poznali tri roky.

Vtedy ma zarazilo, že jeho životný štýl vôbec nezodpovedá tomu, čo o sebe hovorí a čím sa živí. Bol novinárom na voľnej nohe, striedavo pracoval pre Voice of America, Deutsche Welle alebo pre malé regionálne španielske médiá. A stále cestoval. Nemeckým tajným službám asi bolo divné, prečo niekoľkokrát letel cez Nemecko, podľa mňa mal jednoducho rád Lufthansu. Neakceptoval nízkonákladové spoločnosti.

To bolo zvláštne, ale obyčajné podozrenie predsa nemôžete hneď komukoľvek nahlásiť. Bežný človek na rozdiel od tajných služieb nemá možnosť zaistiť dôkazy.

No viem, že napríklad regionálne médiá si nemôžu dovoliť platiť zahraničných spravodajcov. Takže som si začala klásť otázku Kto Pablovi platí tie cesty?

Nie som síce česká tajná služba BIS, ale už som niečo tušila. Nebola som však stopercentne presvedčená, že je špión. Len som si to myslela. V našich kruhoch to nie je nič neobvyklé. Lenže aj podozrenie nepodporené faktami je veľká rana pre reputáciu človeka. To sa nedá vypustiť len tak.

Som však otvorený človek a ako prvá som to priznala. Iné obete mlčia, aby nevyzerali ako slabé a zranené. Ja som to priznala. Keby som to nepovedala nahlas, nič by ste nevedeli, žiadne články by neboli.

A za to, že som transparentná, za to, že som obeť, začali proti mne kampaň? Teraz proti nám spísali ďalšiu petíciu, vraj nás treba všetkých preveriť. A zastaviť spoluprácu s Fondom Borisa Nemcova. Zase nás považujú za hrozbu pre národnú bezpečnosť, zase vraj ohrozujeme akademické slobody. Všetko sa začína znova. Cieľom je zavrieť náš magisterský program.

Prečo?

Moja verzia je: na FF UK je pár ľudí, ktorí ma vášnivo nenávidia. Nemá to etnický podtext. Možno závisť? Osobná nepriazeň je silný motív. Veľká sila. Predtým som to nedoceňovala.

Som emigrantka, Ruska. A nemám tu absolútne žiadne práva. Je na mňa vyvíjaný obrovský tlak. Teraz som ešte aj obeť špionáže, človek, ktorého ruský režim vníma ako vážneho oponenta. A vaše verejnoprávne médiá o mne zverejňujú také veci? Zapájajú sa do útokov na mňa aj náš fond? To je veľmi nebezpečné.

Celá kauza na prvý pohľad vyzerá ako antická dráma, ktorej centrálnym bodom je rodina Nemcovovcov. Vášho otca zavraždili, na vás poslali špióna…

Áno, ja som obeť. Bezpochyby.

Čo však vidí český čitateľ, ktorý sa nezaoberá detailmi? Rusku Žannu Nemcovovú, ktorej priezvisko väčšina Čechov pozná, za ktorou poslala ruská vojenská rozviedka GRU človeka, ktorý ju mal oklamať, čo mohlo ohroziť bezpečnosť českého štátu.

Počkajte. Pred dvoma dňami vydala FF UK vyhlásenie na našu podporu. Teraz by mala na oficiálnej úrovni zaznieť odpoveď na otázku Chcete vyhnať Fond Borisa Nemcova? Prečo? Na toto by ste sa vy mali opýtať premiéra!

Vojna trvá tretí rok. Mám ruský pas. Som emigrantka, mnoho ľudí mne a môjmu okoliu nedôveruje. Som v ťažkej situácii. A potrebujem odpoveď. Mám potrebnú politickú podporu? Čakám na ňu.

Vaša vláda podporuje neziskové organizácie ako Rádio Sloboda/Slobodná Európa alebo Človek v núdzi. A Fond Borisa Nemcova nie? Prečo? Poďme si to vyjasniť. Chcete nás vyhnať? Dobre, pôjdeme späť do Nemecka.

Možno sa vaši oponenti na univerzite boja, že spolu s vašimi študentmi príde z Ruska zase nejaký Pablo?

Kdeže. Toto je boj s Fondom Borisa Nemcova. Pablo mal záujem o mňa, Fond Borisa Nemcova a niekoľko študentov našej letnej školy – mali sme študentov ako z Ukrajiny, tak aj z USA a Ruska.

Jedného amerického účastníka letnej školy údajne podozrieval, že pracuje pre CIA. Zaujímal sa aj o študentov FF UK?

Nie, vôbec. Univerzity Karlovej sa to netýkalo. Ruskí špióni sa navyše pokúšajú infiltrovať do rôznych prostredí všade na svete. V Estónsku bol zatknutý a odsúdený Viačeslav Morozov, ktorý infiltroval univerzitu v Tarte. Také veci sa dejú aj v USA. To nie je špecialita Fondu Borisa Nemcova.

Všetci vieme, že v Česku sú špióni. A žiadna vaša vízová politika tomu nezabráni. Pablo je príkladom toho, ako človek so španielskym pasom – ja som ani o jeho ruskom pase nevedela – môže pracovať pre GRU.

Vy ste naozaj nevedeli, že má aj ruský pas?

Samozrejme, že nie. Tajil to. Vedela som len to, že jeho starý otec si vzal Rusku. Jeho mama je teda polovičná Ruska a on štvrtinový Rus.

Nevieme, či Pabla poslali špeciálne za vami, aby vás rozpracoval, alebo na vás narazil náhodou. Ale nebolo práve to, čo sa teraz deje, jedným z cieľov operácie? Zdiskreditovať vás a rozkolísať verejnú mienku?

Nie. Pripomeniem dve dôležité veci. Pablo sledoval mňa, respektíve Fond Borisa Nemcova od roku 2016. Okrem toho v tom čase pracoval aj na Ukrajine, v Gruzínsku, Arménsku. Tam, kde má Rusko vojenské záujmy. Takže mal celý balík úloh.

Možno mu GRU povedala, aby sledoval mňa a Fond Borisa Nemcova. Moje priezvisko je známe. Klasicky sa vydesili, že mám veľký potenciál. Že ma na Západe budú všetci podporovať.

Mal vás len sledovať alebo aj diskreditovať?

Nie, to nebola jeho úloha. Musíte pochopiť, že ruské tajné služby majú dva vektory činnosti: prvé je zhromažďovanie informácií…

A to mal Pablo?

Áno. Pablo sa zaoberal zbieraním informácií. Nie diskreditovaním. Sú ľudia, ktorí zbierajú informácie, a potom sú iní ľudia, ktorí organizujú a robia špeciálne operácie, organizujú diskreditačné kampane a napríklad aj odstraňujú oponentov, vykonávajú otravy a podobne. Napríklad taký Krasikov (v auguste vymenený nájomný vrah – pozn. red.).

Pablo však patrí do prvej kategórie – zbieranie dát. Nemal úlohu vraždiť. To nie je jeho práca. Ako informátor má vyšší status. Taký špión intelektuál.

Ste šťastná v západnej demokracii?

Je to jediný systém, v ktorom môžem existovať. Ale sú aj ľudia s iným názorom. A my sa nemôžeme považovať za jediných nositeľov pravdy na planéte.