Šimkovičovej nominanti blokujú radu Fondu na podporu umenia. Čo to znamená pre fond a čo pre žiadateľov o granty?

V polovici septembra doteraz obvykle Fond na podporu (FPU) zverejňoval prvé výzvy na predkladanie žiadostí o granty. Tie sa týkali najmä celoročných aktivít – kultúrnych centier, veľkých podujatí alebo časopisov.

Teraz sa to však nestalo. Dôvodom je, že už druhýkrát nebola rada fondu ako jeho najvyšší orgán uznášaniaschopná. Na zasadnutí opätovne chýbalo päť nových členov zo šiestich, ktorých do funkcie vymenovala ministerka kultúry Martina Šimkovičová.

Ich absencia znamená problém pre fungovanie fondu aj pre uchádzačov o podporu.

Čo sa zmenilo vo fonde

Najskôr si zosumarizujme doterajšie dianie.

Od 1. augusta platí novela Zákona o Fonde na podporu umenia. V parlamente prešla na základe poslaneckého návrhu predsedu Výboru pre kultúru a médiá Romana Michelka (SNS). Napriek výhradám kultúrnej scény, samotného fondu, opozície aj niektorých koaličných poslancov.

Jednou zo zásadných zmien oproti minulosti bolo posilnenie kompetencií rady FPU a rozšírenie počtu jej členov. Kým doteraz rozhodovali o grantových žiadostiach odborné komisie, po novom majú len odporúčací hlas a o podpore rozhodne rada.

Počet členov rady sa po novom navýšil na trinásť. Osem z nich vymenúva a odvoláva minister kultúry priamo, piatich na návrh profesijných združení z oblasti umenia, kultúry alebo kreatívneho priemyslu.

Prvýkrát radu zablokovala ministerka kultúry. Deň pred jej naplánovaným zasadnutím, 13. augusta, sa rozhodla bez udania dôvodov odvolať z rady Alžbetu Lukáčovú, Katarínu Kövesdi Cvečkovú a Rastislava Steranku. To znamená, že rada mala v tej chvíli len šesť členov a nebola uznášaniaschopná.

O dva dni neskôr prišla Martina Šimkovičová so svojimi vlastnými nomináciami. Do rady vymenovala výtvarníka Ondreja Zimku, hudobníka Richarda Rikkóna, literárneho vedca Júliusa Lomenčíka, filozofa Jána Hrkúta, pedagogičku Adriánu Tomičovú a za ministerstvo kultúry Petra Grutku.

Ich verejné predstavenie uzavrela slovami: „Takže pre všetkých, ktorí rozširujete informácie o tom, že fond je znefunkčnený, neklamte!“

Do kompletného zloženia rady s trinástimi členmi vtedy chýbali dvaja a platí to aj dnes. Ministerstvo hľadá ešte jedno meno a dodnes nevymenovalo ani zástupcu samospráv, pretože ich doterajšie návrhy „nespĺňali stanovené podmienky.“ Zástupca samospráv v rade je novinkou, ktorú priniesla novela zákona o FPU.

Rada však už mohla začať pracovať.

V novom, 11-člennom zložení sa prvýkrát stretla 28. augusta. Podľa zápisnice schválila návrh rokovacieho poriadku a poslednú výzvu pre grantovú podporu na tento rok.

Voľba podpredsedu sa presunula na ďalšie zasadnutie, z ktorého sa vopred ospravedlnili dvaja členovia: Július Lomenčík pre neodkladné pracovné povinnosti a Richard Rikkón z osobných dôvodov.

Žiadne ďalšie zasadnutie s nadpolovičnou väčšinou však už nebolo. Rada pre absenciu väčšiny nominantov ministerstva kultúry nemohla rokovať 30. augusta ani 11. septembra. Výsledkom je, že momentálne nemá zvoleného podpredsedu, dvoch členov dozornej komisie a nemohla spustiť plánovaný harmonogram podpory na rok 2025.

Michelko: Viem o tom len to, čo odznelo v médiách

„Vzhľadom na neprítomnosť nadpolovičnej väčšiny členov rady sme nemohli schváliť potrebné vnútorné predpisy súvisiace s poskytovaním finančných prostriedkov a hodnotenia žiadostí a prvé tri výzvy na predkladanie žiadostí o finančné prostriedky, ktoré kancelária fondu štandardne zverejňuje od polovice septembra každého grantového roka,“ vysvetľuje predseda rady Dušan Buran.

Členovia a členky rady nie sú len z Bratislavy. V prípade, že sa nemôžu zúčastniť zasadnutia osobne, môžu sa po dohode pripojiť online.

Väčšina chýbajúcich ospravedlnila svoju neúčasť na poslednom zasadnutí len krátko pred jeho začiatkom. „Napísali, že majú technický problém s pripojením, rodinné alebo zdravotné problémy,“ hovorí predseda rady.

Ten nemá žiadnu možnosť preverovania dôvodov neúčasti na zasadnutiach. Zákon uvádza len toľko, že minister odvolá člena rady, ak „nevykonáva funkciu najmenej tri po sebe nasledujúce kalendárne mesiace“.

Riaditeľ FPU Róbert Špoták upozorňuje, že meškanie strategických rozhodnutí rady sa premietne do procesu schvaľovania podpory. „Naruší sa celý kolobeh fondu, nevieme to dobehnúť, je tam príliš veľa faktorov, ktoré to ovplyvňujú, a teda každý posun znamená sklz oproti štandardu,“ hovorí Špoták s tým, že zatiaľ ide o dvojtýždňový posun. „Keby sme mohli vypísať prvú výzvu na rok 2025 30. septembra, je šanca, že aspoň žiadatelia v niektorých podprogramoch by do konca roka vedeli, že získali podporu,“ dodáva.

Čo reálne znamená neskoršie vyhlásenie výziev, sa ukázalo už počas pandémie. „Vtedy sa tiež oneskoril začiatok vyhlásenia výziev, takže sme zmluvy museli uzatvárať v polovici leta a potom sme mali menej času na kontrolu vyúčtovaní projektov,“ hovorí riaditeľ fondu.

Iniciátor novely, poslanec Roman Michelko, nás s otázkami odkázal na ministerstvo kultúry. „Viem o tom len to, čo odznelo v médiách,“ odpísal.

Ministerstvo kultúry sme požiadali o vyjadrenie. Na otázky, ako chce riešiť momentálnu situáciu vo fonde a kedy plánuje vymenovať chýbajúcich dvoch členov, zatiaľ nereagovalo.

Keď sa v parlamente ešte pred letom diskutovalo o novele zákona o FPU, medzi najaktívnejších poslancov zapájajúcich sa do rozpravy patril Roman Malatinec (Hlas). Snažil sa presadiť niekoľko úprav, nakoniec však novela prešla bez jeho pozmeňovacieho návrhu. „Došlo presne k tomu, čo som avizoval, keď veci z môjho návrhu nebudú zohľadnené. Upozornil som koaličných partnerov, nech urobia nápravu čím skôr, pretože umenie a tvorba sú na budúci rok ohrozené,“ hovorí o aktuálnej situácii vo fonde.

Najbližšie rokovanie rady FPU je naplánované na 18. septembra.