Novinári sa mu smiali a pre Moravčíka vinili z protekcie. Vengloš bol pre Weissa inšpiráciou, ako viesť ľudí

Keď sa v Celticu, slávnom klube zo škótskeho Glasgowa, spýtate na meno slovenského futbalového trénera, hneď vám povedia minimálne dve mená.

Druhým je Vladimír Weiss starší, v lete 2005 doviedol Artmediu Petržalka aj senzačnou výhrou nad Celticom 5:0 do skupiny Ligy majstrov, a to napriek prehranej odvete 0:4 v Celtic Parku. Po 19 rokoch bude proti Celticu viesť ďalšieho slovenského majstra, Slovan Bratislava, teraz už v hlavnej fáze najprestížnejšej súťaže.

Tým naozaj prvým trénerským menom je Jozef Vengloš. Svetová legenda, vôbec prvý nebritský tréner v Anglicku. Viedol Aston Villu v sezóne 1990/1991, Celtic o osem rokov neskôr.

Napriek výsledkovým neúspechom priniesol trendy a tréningové metódy, pre ktoré ho označovali za pokrokového. Dbal na životosprávu hráčov, nabádal ich vzdelávať sa a učiť jazyky.

Kým Vengloš bol vyhlásený za najlepšieho slovenského trénera 20. storočia, Weiss je dnes najvážnejším adeptom na to dvadsiate prvé.

Cesty oboch sa pretli viackrát. Dnes sa na Vengloša spomína pri príležitosti zápasu Weissovho Slovana proti Celticu. Zápas sa hrá dnes o 21:00.

V texte sa dočítate:

• o zložitom pôsobení Vengloša v Celticu;
• o pamätnom zápase kontroverznej legendy;
• o boji aj s britskými novinármi;
• čo povedal Vengloš o Weissovi a čo Weiss o Venglošovi.

Zo Slovenska odchádzal ako Lolo

Vengloš strávil v Slovane prakticky celú hráčsku kariéru, ktorú mu pribrzdili a následne stopli početné zranenia. Bol juniorským reprezentantom Československa aj kapitánom dorastu.

Práve tam ho tréner Leopold Jim Šťastný, vychýrený vymýšľaním prezývok, pomenoval „Lolo“. Keď totiž Vengloš ako kapitán preberal trofej na známom turnaji vo Viareggiu po víťazstve nad AC Miláno, na obe líca ho pobozkala legendárna herečka Gina Lollobrigida.

Známejší je svojimi trénerskými úspechmi a neskoršími prezývkami – ako „džentlmen“ či „doctor Jo“, ktorú dostal, keď sa dozvedeli o jeho doktoráte zo psychológie aj z fyziológie.

Bol vzdelaný, docent vysokej školy. Mal kultivovaný prejav, prednášal v 120 krajinách sveta. Vypracoval metodické materiály, na ktorých vyrástlo niekoľko generácií slovenských trénerov.

Dostalo sa mu európskej aj svetovej pocty: má Diamantový rad za zásluhy od UEFA a najvyššie vyznamenanie Order of Merit od FIFA.

Trénoval päť reprezentačných družstiev: Československo, Slovensko, Austráliu, Malajziu a Omán. Bol prvým trénerom slovenskej reprezentácie (1993 – 1995).

Predtým priviedol Československo k historickému zlatu na ME 1976 ako asistent Václava Ježka a už ako hlavný tréner k bronzu na ME 1980 a do štvrťfinále MS 1990. V roku 1972 bol majstrom Európy s tímom do 23 rokov.

Dvakrát sa stal majstrom Československa so Slovanom, raz majstrom Malajzie s FC Kuala Lumpur. Viedol Sporting Lisabon, Aston Villu, Fenerbahce Istanbul, Celtic Glasgow a jeho životopis by bol ešte bohatší, keby mu súdruhovia za totality povolili trénovať slávnu Barcelonu.

V Británii má vážené prvenstvo: bol prvým nebritským trénerom na lavičke anglického tímu. Až po ňom prišli do Premier League slávne mená, ako Arséne Wenger, Carlo Ancelotti, José Mourinho či Rafael Benítez.

Viacerí z nich vrátane Wengera, Mourinha či Sira Alexa Fergusona sa podelili so spomienkami na Vengloša do pripravovaného dokumentárneho filmu Joe the First.

Končiť alebo začínať sa bude fanúšikmi Slovenska, ktorých natočili v poslednej kvalifikácii na Euro 2024 pred domácim zápasom s Portugalskom.

Premiéru bude mať na jar budúceho roka. Ambíciou tvorcov je dostať ho aj do vysielania britskej BBC.

Pre Celtic bol plán B

Aj keď v Celticu strávil iba jednu sezónu, v ktorej navyše skončil s tímom až na druhom mieste a o šesť bodov za mestským rivalom Rangers, získal si miestnych fanúšikov.

Prichádzal v náročnom období. V klube boli problémy, ktoré siahali ďalej ako len na futbalové ihrisko. Jeho trénerský predchodca Wim Jansen skončil po spore s riaditeľom klubu Jockom Brownom, ktorý následne rezignoval v novembri, v polovici Venglošovej sezóny.

Klub mal pred Venglošom vo výhľade iných hlavných trénerov, viacerí ponuky odmietli. Aj preto prevzal tím len krátko pred sezónou a v úvode ročníka sa to odrazilo na výsledkoch.

Od augusta do novembra vyhral Celtic v lige iba štyri z dvanástich zápasov, päťkrát remizoval a trikrát prehral.

V novembri však všetky neúspechy zmazalo vysoké víťazstvo 5:1 nad Rangers v Celtic Parku. Vyšším rozdielom vyhral Celtic takéto derby len trikrát v histórii – dvakrát o päť gólov v rokoch 1925 a 2018, rekordný šesťgólový rozdiel padol v roku 1957.

Pamätný zápas z novembra 1998 režírovala jedna z najkontroverznejších, ale zároveň najlegendárnejších posíl – Ľubomír Moravčík. V zápase strelil dva góly a na ďalšie dva prihral.

„Synovec“ Moravčík

Bol jednou z troch jesenných posíl. Prišiel ako druhý koncom októbra. Stopéri Vidar Riseth z Nórska a Johan Mjallby zo Švédska stáli štyrikrát viac.

Moravčík mal vtedy už 33 rokov, pre miestnych bol prakticky neznámy hráč. Klub ho vykúpil len za 370-tisíc libier z nemeckého Duisburgu, kde sa mu nedarilo, nehrával a uvažoval o konci kariéry.

Napokon Moravčík v Celticu odohral dovedna 94 zápasov a strelil 29 gólov. Neskôr za trénera Martina O’Neilla patril medzi kľúčové postavy novej éry.

Jeho príchod pritom spočiatku sprevádzala nedôvera spoluhráčov, fanúšikov aj novinárov.

„Nikto z nás o ňom dovtedy nepočul. Mysleli sme si, že bude slabý,“ spomínal pre The Scottish Sun jeho bývalý spoluhráč z útoku Mark Burchill. Od prvých tréningov si však Moravčík vyslúžil rešpekt a uznanie.

Fanúšikov si navždy získal spomínaným derby. Na ihrisku si skvelo rozumel so známym švédskym kanonierom Henrikom Larssonom, ktorý Moravčíka hneď na prvom tréningu objal, čím mu uľahčil prijatie v kabíne.

A to všetko napriek tomu, že sa v médiách objavovali titulky: „Uncle Jo (strýko Jo, ďalšia prezývka Vengloša) si priviedol svojho synovca.“

Moravčíka považovali za protekčného Slováka za zenitom. Jeho príchod spochybňovali a tvrdili, že v klube je len preto, že je trénerov krajan.

Po výhre nad Rangers, ktorú Moravčík režíroval, si Vengloš neodpustil pred novinármi poznámku: „Strýko Jo má skvelé oči! Priniesol si skvelého chránenca!“

Novinárom odkázal, že sa mu nemusia ospravedlňovať, lebo dôležité je najmä víťazstvo Celticu.

Čelil britskej tlači

Ak v Británii niekto Vengloša nemal v láske, boli to najmä ľudia z médií. Ťahalo sa to už od pôsobenia v Aston Ville, kde sa stránil účinkovaniu v reklamách či propagácii produktov. Nebol na to zvyknutý.

Aj počas pôsobenia v Celticu musel prakticky od príchodu čeliť množstvu kritikov, nepríjemným otázkam a článkom. Vysmievali sa aj z jeho angličtiny.

Viacerí hráči pri spomienkach na vtedajšie obdobie hovorili, že novinári boli voči Venglošovi príliš ostrí a nespravodliví.

Vengloš bol však voči nim vždy ústretový a z nepríjemných konverzácií sa snažil vykľučkovať s noblesou.

Pre denník Pravda si v minulosti zaspomínal aj na situáciu z Pohára UEFA, kde Celtic čelil aj Sportingu, kde Vengloš v minulosti pôsobil a po portugalsky sa vedel dorozumieť.

Novinár z Lisabonu položil otázku v rodnom jazyku a Vengloš mu v ňom odpovedal. Keď jeden z najaktívnejších škótskych novinárov požiadal trénera o preklad, dostal odpoveď:

„Neviem, či by ste mojej angličtine rozumeli. Škoda, že ste sa neučili po portugalsky…“

Vengloš chválil Weissa

Venglošove pohľady a názory na futbal mali svoju váhu aj po konci jeho trénerskej kariéry. V rokoch 1995 až 2013 bol prezidentom Aliancie európskych futbalových trénerov (AEFCA), následne ho zvolili za jej čestného prezidenta.

Po MS 2010 v Juhoafrickej republike, keď postupne pribúdali kritici Vladimíra Weissa staršieho, zastal sa ho práve Vengloš. Pripomenul, ako Weiss zdvihol kredit slovenským trénerom, a chválil jeho prínos pre reprezentáciu.

„Tréner Weiss so svojím realizačným tímom dokázal využiť svoje schopnosti, vedomosti, ale aj kvality a odhodlanie hráčov zomknúť sa v jeden ucelený kolektív, ktorý už má svoju silu a morálku. Spojené nádoby treba vidieť v práci trénerov a hráčov, hráčov a trénerov – a to na každej úrovni,“ hovoril Vengloš o reprezentácii v roku 2010, no podobné slová by zrejme použil aj na súčasný Slovan.

„Ale v prvom rade musíte mať aj kvalitného vodcu,“ zdôraznil. „Vlado Weiss je kvalitný tréner, dokázateľne kvalitný tréner na klubovej aj reprezentačnej úrovni. Mňa navyše teší, že naši reprezentanti dosiahli pokrok aj v oblasti intelektuálnej.“

Keď následne spomínal na stretnutia s mladým a začínajúcim Josém Mourinhom v Sportinu Lisabon, povedal vetu: „Myslím si, že to, čo pre svet dnes znamená Mourinho, to je pre slovenský futbal Weiss.“

Vengloš bol Weissovým trénerom v reprezentáciách Československa aj Slovenska. Tréner dnešného Slovana priznal, že mu bol inšpiráciou.

„Pán Vengloš bol veľkou súčasťou môjho života nielen ako tréner, ale aj ako mimoriadne slušný človek. Dokázal viesť ľudí za ich cieľmi rozumným a ľudským prístupom. Bol mojím priateľom, ďakujem mu za všetko,“ povedal Weiss, keď Vengloš pred tromi rokmi ako 84-ročný zomrel.