Denník N

Jedna facka Grécku nestačí

Radosť nemusí vydržať dlho. Foto - TASR
Radosť nemusí vydržať dlho. Foto – TASR

Grécko zjemnilo tvrdé slová, ale zatiaľ málo na to, aby našlo v Európe pochopenie.

Pre lepší obraz o hromobití medzi Gréckom a Úniou pripomeňme, že niečo podobné sa dialo u nás v roku 2006. Bol to volebný rok s hlavným favoritom Robertom Ficom, ktorý viedol kampaň aj s bilbordmi „Do Európskej únie, ale nie s holými zadkami”.

Keď si po volebnom víťazstve pozval do koalície HZDS a SNS a pokračoval v protieurópskej rétorike, dostal takú európsku facku, že ju počuť dodnes.

Jednak eurosocialisti pozastavili členstvo jeho strane, ale hlavný tlak prišiel z finančných trhov. Keď nebola istota, či nová vláda naplní plán predchádzajúcej prijať euro v roku 2009, koruna začala prudko padať.

Traduje sa, že až niekoľkohodinová súkromná prednáška od vtedajšieho guvernéra NBS Ivana Šramka spôsobila Ficov obrat smerom k euru. Odvtedy až doteraz si dáva veľký pozor na to, ako si jeho slová vykladajú investori.

Pravdaže, Slovensko bolo v inej kondícii, než je dnes Grécko. Ekonomika rástla desiatimi percentami a dlh takmer ani nestál za reč, avšak scenár, že zídeme z cesty k euru, patril aj tak medzi nebezpečné.

V rokovaniach s Gréckom, ktorého pesimistické scenáre sú ešte oveľa čiernejšie, už bolo tiež vidno začínajúci sa obrat. Pekne ho zhrnul denník Wall Street Journal: Syriza sľubovala voličom škrtanie gréckeho dlhu, dnes už je reč „len“ o reštrukturalizácii dlhu. Slová o skoncovaní s politikou úspor už minister financií nahradil sľubom rozpočtových prebytkov.

A napokon zišlo aj z odhodlania gréckej vlády nerokovať s predstaviteľmi “troiky” (ECB, EK, MMF), keďže sa so všetkými už stretol minister financií.No agresívny vstup Syrizy na európsku scénu nebude zabudnutý a v tejto chvíli vôbec nie je jasné, či bude mať happy end v podobe zotrvania Grécka v eurozóne.

ECB včera upchala jedno peňažné potrubie vedúce z Frankfurtu do aténskych bánk, čím dala Tsiprasovi výchovnú facku. Gréckeho ministra financií to však neodradilo od toho, aby stretnutie s nemeckým kolegom Schaubleom využil na demonštrovanie vzájomnej nedohody („nedohodli sme sa ani na tom, že sme sa nedohodli”).

Hoci počuť stále viac hlasov, že škrtanie dlhov, o ktoré žiada Grécko, dáva istý ekonomický zmysel, v atmosfére vzájomnej nedôvery bude ťažké presadiť aj menšie ústupky, napríklad odloženie splátok.

Aj preto viacerí komentátori pripomínajú, o čo v tejto hre vlastne ide. Nie je to len otázka, či bude Grécko platiť drachmou a ako veľmi ublíži Európe jeho bankrot, ide o európsku jednotu, ktorá bola hlavným motívom vzniku Únie.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Komentáre

Teraz najčítanejšie