Správy vybral a komentoval Juraj Javorský.
1. Pellegrini na pásaku, Šutaj Eštok v uniforme
Pre obyvateľov Perneka, Stupavy či Devína to neplatí, väčšina Slovenska však mala v uplynulých dňoch veľké šťastie. Pri pohľade na niektoré oblasti v Poľsku a na veľkú časť Česka vidno, o koľko to tu mohlo byť horšie, keby sa tie najväčšie zrážky posunuli len o kúsok východnejšie.
To sa však nestalo, a tak bezpečnostné a záchranné zložky museli a stále musia riešiť síce intenzívne, ale len pomerne lokálne povodne. Väčšinu z nich na Záhorí a v bratislavskom povodí Dunaja.
Aj pohroma v malom však bola dosť veľká na to, aby odhalila rezervy a preverila prípravu. Na miestnej úrovni pri nasadzovaní bezpečnostných zložiek a v odhodlaní dobrovoľníkov veci v čase kríz fungujú, to sa potvrdzuje opakovane. Na najvyššej úrovni v štáte sa však akoby dbalo hlavne na marketingové využitie pohromy.
Túto súťaž teraz vyhral Peter Pellegrini. V čase, keď ľudí a techniku najviac zamestnávala veľká voda na západe Slovenska, prezident využil jeden z ťažkých pásových transportérov ako svadobný koč a dal sa voziť v sprievode hasičov po fotogenických štáciách ako hrdina z marvelovky. A keď sama cirkev pre hrozbu povodne žiadala veriacich, aby nedeľnú omšu slávili radšej vo svojich farnostiach, Pellegrini neodolal pochváliť sa prezidentskou štandardou na púti v Šaštíne.
V porovnaní s tým bol výkon ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka druhotriednym „telešopingom“. On sa len pretŕčal v kvázi policajnej uniforme s menom vyšitým na hrudi, akoby bol nejakým policajným generálom, nie civilným členom vlády.
Až do pondelkového popoludnia nikto nevedel, čo je s premiérom. Robert Fico sa cez víkend na rozdiel od šéfov vlád v Česku, Poľsku, Rakúsku či Rumunsku občanom vôbec neprihlásil. Ťažko povedať, či sa nechcel dať rušiť pri životnom jubileu alebo len usúdil, že miera pohromy si nevyžaduje jeho osobné nasadenie. V pondelok po mimoriadnom zasadnutí vlády však vystupoval najviac konsolidovane, zmierlivo a pragmaticky, odkedy je štvrtýkrát premiérom, vôbec nespomenul meno Michala Šimečku, hoci už v utorok sa má hlasovať o jeho odvolaní.
2. Taraba je trvalá pohroma
Najväčšie nebezpečenstvo pre štát potvrdené víkendovou povodňou spočíva na ministerstve životného prostredia a volá sa Tomáš Taraba. Nominant SNS ničí ako hlava Medúzy všetko, na čo sa pozrie. V prípade inštitúcií, kde má vplyv, to spôsobuje stratu oboch rozhodujúcich veličín: schopnosti fungovať aj dôvery ľudí.
V dňoch pred veľkými dažďami sa to prejavilo tým, ako zavádzajúco informoval o tom, čo má prísť. Jeho správy boli takmer v neustálom rozpore s predpoveďami meteorológov zo Slovenského hydrometeorologického ústavu. Taraba najprv hrozby podceňoval, neskôr otočil a hovoril o tisícročnej vode či o tom, že najväčšie zrážky padnú práve na Slovensko, hoci v predpovediach nič také nebolo.
Keď už bol rozpor príliš viditeľný, pokúsil sa minister hodiť vinu za ním spôsobený chaos na Denník N či Progresívne Slovensko, čo je jeho obvyklá taktika pri všetkých odhalených zlyhaniach. Využil na to svojho nového nominanta v hydrometeorologickom ústave, ktorého len nedávno dosadil namiesto skúseného meteorológa, takže ústav v nedeľu posielal tlačovú správu, v ktorej sa snažil potvrdiť Tarabovu verziu.
Nekonečnú ochotu Tomáša Tarabu klamať dokladoval aj nenápadný príbeh zo zaplavenej Devínskej Novej Vsi. Keď sa miestny starosta sťažoval, že ho nikto neinformoval o poruche prečerpávacej stanice, minister to vyvrátil a starostu obvinil, že veci zle interpretuje. Slovenský vodohospodársky podnik neskôr poruchu stanice potvrdil.
Na rozklade inštitúcií však pracoval minister dávno pred povodňami. Nevymenil len riaditeľa hydrometeorologického ústavu, ale aj šéfov všetkých národných parkov, ochrany prírody či podnikov pod jeho ministerstvom. Všade, kde mohol, vyhodil odborníkov a dosadil ľudí zo svojho kmeňa.
Zhodou okolností sa len tesne pred povodňami prevalilo škodlivé pôsobenie Tarabu práve v oblasti, ktorá sa môže v budúcnosti vrátiť na povodňových škodách. Za chrbtom úplne všetkých, ktorých sa to týka, sa minister pokúša dohodnúť s Maďarskom na štvornásobnom prehradení starého koryta Dunaja, čo by ohrozilo jeho schopnosť absorbovať veľkú vodu a spôsobilo trvalé ekologické následky.
3. KDH je Karas, nie Holečková
Kým strana Demokrati si nedávno adoptovala jedného z najnepopulárnejších opozičných poslancov Ľubomíra Galka, strana KDH sa teraz zbavila jednej z najpopulárnejších opozičných poslankýň Martiny Holečkovej. Hľadať v oboch týchto personálnych zmenách jednoduchú logiku by bolo ťažké a zbytočné. No aspoň pri Holečkovej a KDH sa dá pátrať po vysvetlení niekde medzi nebom a zemou a spiatočníctvom a zbabelosťou.
Martina Holečková bola pre mnohých predstaviteľkou moderného poňatia konzervativizmu, aký sa nosí v tradičných stranách na Západe, kde kresťanskí politici nevidia zmysel svojej kariéry v tom, aby sa starali do životov iných ľudí. Ibaže KDH vlani nevrátilo do parlamentu žiadne moderné poňatie ničoho, ale Milana Majerského. Pravý opak Holečkovej. Reprezentant spiatočníckeho variantu konzervativizmu, čo sa tvrdohlavo opiera o kríž a takzvané tradičné hodnoty. Svoj spôsob politiky však môže Milan Majerský obhajovať volebným úspechom celej strany, kým zdroj popularity Martiny Holečkovej stojí aspoň jednou nohou mimo KDH. A keď strane funguje Majerský, načo zase riskovať s experimentmi, mohla si povedať väčšina z vedenia KDH. Jedna skúsenosť s Alojzom Hlinom stačila.
Rozdiel medzi Holečkovou a tradičným krídlom však nebol len v pohľade na kultúrne témy. Sama poslankyňa odôvodnila svoje rozhodnutie odísť kritikou vedenia strany za svoje posledné kroky proti koalícii, konkrétne proti Martine Šimkovičovej, Robertovi Ficovi, ministrovi spravodlivosti Borisovi Suskovi či generálnemu prokurátorovi Marošovi Žilinkovi. Po útoku Roberta Fica na rodinu Šimečkovcov Holečková prvá poukázala na firmu Ficovej rodiny, ktorá poberala štátne dotácie.
V porovnaní s tým sa hlavné tváre KDH správajú k súčasnej koalícii ako baránok. Podpredseda Viliam Karas sa dokonca zastal ministra Suska, keď prepustil Dušana Kováčika z basy. Mimochodom, tento dnešný korunný princ KDH bol ešte nedávno ministrom spravodlivosti za stranu Sme rodina, ktorá aktívne podporila rozpútanie takzvanej vojny v polícii, čo v konečnom dôsledku významne pomohlo Robertovi Ficovi k víťaznému návratu.
Prevaha týchto oportunistických síl v KDH okrem iného prináša takú silnú politickú dezorientáciu, aká v KDH panovala za éry Jána Figeľa. A to bolo prvýkrát, čo sa nedostali do parlamentu.
Jednou vetou:
5. Ozbrojené sily doteraz nasadili pri pomoci s povodňami vyše tisíc profesionálnych vojakov a okolo 160 kusov techniky.
6. Polícia pátra po neznámom mužovi, ktorý v nedeľu pri raňajšom behu chytil prokurátorku Krajskej prokuratúry Banská Bystrica odzadu za ústa a nožom sa jej vyhrážal, že ju zabije.
7. Expolicajta Pavla Vorobjova odsúdil špecializovaný súd v obnovenom konaní na dva roky väzenia a trest vo výške 15-tisíc eur.
8. Ministerstvo práce označilo za špekulácie, že vláda plánuje obmedziť rodičovský dôchodok a dve percentá z dane.
9. Slovensko si prostredníctvom dlhopisov požičalo 512 miliónov eur, výnosy oproti júnu klesli.
10. Jozef Brhel odmietol zastavenie svojho stíhania pre podozrenia, že si pýtal provízie z menších zákaziek na finančnej správe.
Zaujímavé texty:
Vládna koalícia v tejto fáze ešte len testuje svoje možnosti a schopnosti, ako dosiahnuť to, čomu sa hovorí „občianska smrť“.
Martin M. Šimečka o útokoch na občiansku spoločnosť (dennikn.sk)
Chápem, že hrubý domáci produkt je pre bežného občana asi taký zrozumiteľný a dôležitý ako Hubblov teleskop a platí pri ňom okrídlené ľuptákovské „z grafov sa nenajeme“. Tu však hovoríme o čistej mzde, navyše o čistej mzde prepočítanej na rovnakú cenovú úroveň.
Ivan Mikloš o najnižších platoch v rámci EÚ (sme.sk)
Citát:
predseda vlády Robert Fico
Shooty :
Posledné slovo Braňa Bezáka:
Martina Holečková odchádza z KDH. Viem, že konzervatívci si ctia tradície, ale neschopnosť udržať v strane mladé, samostatne mysliace a mediálne výrazné osobnosti je tradícia, ktorej udržiavaním si slovenskí kresťanskí demokrati dlhodobo škodia.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Juraj Javorský
Denník N






























