Ako môže extrémista získať zbrojný preukaz? Prevedieme vás chybami systému

Opýtajú sa vás, načo potrebujete nosiť so sebou pištoľ. Zazvonia u vašich susedov a pýtajú sa ich, či môžete byť nebezpeční pre okolie. A pošlú vás k psychológovi, aby preveril zjavné aj skrývané chyby vašej osobnosti.

Prevedieme vás procesom získania zbrojného preukazu na Slovensku. Ani na konci nebude jasné, prečo štát dovolil, aby úradnú pečiatku na legálnu kúpu zbrane u nás dostal extrémista hlásiaci sa k strieľaniu politikov.

Policajti ani psychológovia nepriznávajú, že by pri zbraniach robili chyby. Prípad ozbrojeného poslanca Kotlebovej ĽSNS však ukázal, že systém má viacero dier.

Polícia na Veľký piatok zadržala zbrojný preukaz a šesť legálne držaných zbraní poslancovi Petrovi Krupovi, ktorý na seba upozornil už v prvý deň v parlamente, keď prišiel ozbrojený. Musí si zopakovať psychotesty. Zbrane mu policajti zhabali po tom, ako v médiách videli, že chodí ozbrojený, a že má podobne ako jeho viacerí kolegovia na Facebooku rasistické reči.

Video: Poslanec Krupa sa vraj cíti v ohrození, zbraň majú viacerí
autorka: Martina Pažitková

Najskôr zľahka, potom návšteva u susedov

Krupa, podobne ako väčšina držiteľov zbraní, má možnosť ju mať aj na verejnosti. Má zbrojný preukaz typu A, na jeho získanie však neplatia výrazne prísnejšie podmienky. Štát to necháva na vynaliezavosti žiadateľa. Treba len odôvodniť, prečo chcete zbraň nosiť so sebou. Napríklad obavou z ohrozenia, ako to teraz odôvodňuje 35-ročný elektrotechnik a nový poslanec Krupa z Novej Dubnice.

Reportérovi stačí ukázať novinársky preukaz a povedať, že novinárska práca môže byť nebezpečná. Podnikateľ sa zase môže odvolať na ochranu pri práci s tržbou.

Počet držiteľov zbrojných pasov

Hneď po tomto vyhlásení prichádza prvý moment, keď môže štát zistiť, že niečo nesedí – policajti vyrážajú do terénu.

Pri žiadosti autora tohto textu o zbrojný preukaz zvonili u susedov. Zisťovali, aké sú susedské vzťahy a možné konflikty, ukazujú fotku uchádzača a pýtajú sa, prečo môže ich sused žiadať o zbraň. Je v poriadku? Neopíja sa často? Fetuje? Je to násilník, hulvát?

Teraz by susedia či aj blízki mohli políciu upozorniť, že o zbrojný preukaz žiada extrémista. Ak sa aj susedia boja hovoriť, alebo policajti nenarazia na toho pravého, stále má polícia svoje nástroje.

Bývalý policajný prezident Jaroslav Spišiak hovorí, že špeciálny postup uplatňovali pri podsvetí. Pri mafiánoch podľa Spišiaka blokovali vydanie zbrojného preukazu tak, že ich tlačili k presnému zdôvodneniu, prečo chcú zbraň nosiť pri sebe. A to často nedokázali vysvetliť. Ochrana pred konkurenčnými skupinami, to nie je niečo, čo mafián prizná.

Spišiak vraví, že kým polícia využívala databázu zločincov a ľudí, ktorí sa s nimi stýkali, mohli žiadateľov zaradiť aj do fašistickej alebo extrémistickej skupiny len na základe spravodajských informácií. Išlo o takzvané mafiánske zoznamy (medzičasom už Ústavný súd označil ich používanie za protiústavné), kde sa objavili aj právnici či podnikatelia, ktorí dovtedy neboli stíhaní alebo spojení s mafiánmi.

Polícia má na odhalenie extrémistov aj iné zoznamy a videá ľudí, ktorí sa zúčastňujú na extrémistických pochodoch. Nie je však jasné, do akej miery ich využíva a ako často si vôbec ľudí preveruje, keď aj na ľahko prístupné vyhrážky z Facebooku ich musia upozorniť médiá.

Na otázky o Krupovi polícia neodpovedá, hovorí len, že splnil podmienky. Je však jasné, že v tejto fáze pri Krupovi problém nezistili. Zbrojný preukaz získal ešte v roku 2009.

Vtedy ešte neboli povinné ani psychotesty a Kotlebov poslanec mohol zbraň získať aj bez nich. Napokon sa im však nevyhol ani on. Po zabíjaní Ľubomíra Harmana v roku 2010 v bratislavskej Devínskej Novej Vsi ich musel absolvovať každý držiteľ zbrojného preukazu. To bol prinajmenšom druhý moment, keď mal štát spozornieť.

Video: Mlčanlivý poslanec so zbraňou
autor: Miro Kern

Stačí IQ 85, odpustia aj agresivitu

Hneď na úvod časti o psychologických testoch treba povedať – veľmi pravdepodobne neodhalia, či je niekto extrémista. Skôr sa prejaví, že nie je úplne psychicky v poriadku.

Psychológovia svojím potvrdením iba informujú políciu, či je žiadateľ „spôsobilý“. Do tejto definície sa môže zmestiť čokoľvek. Jedno krátke typizované testovanie je na odkrytie rasistických názorov málo. A ak to aj psychológ odhalí, je len na ňom, či uchádzača napriek tomu uzná za spôsobilého.

Navyše, to, že našiel problém, mu podľa zákona musí povedať do očí, a potom varovať aj lekára, čo si môže vyžadovať aj riadnu odvahu.

Náhodne vybraný psychológ sa najskôr pýta na psychické a zdravotné problémy – v tejto fáze sa dá ešte ľahko klamať. Latka je pomerne nízko, v nasledujúcom IQ teste stačí získať aspoň nad 85 bodov, čo je dolná hranica normy.

Naozaj dôležitý u psychológa je osobnostný test, má odhaliť nerváka, agresora, tyrana či niekoho, kto sa rád predvádza alebo chce, aby sa ho ľudia báli. Tu môže ešte klamať, no krížové otázky by na to mali upozorniť. Čím dlhší je test, tým skôr sa ukáže, že niekto špekuluje a dáva protikladné odpovede na podobné otázky. V závere ukazuje psychológ obrázky, napríklad zaťatej päste, a skúmajú možnú agresivitu podľa spontánnych odpovedí.

Ak aj v niekom objavia skrytú agresivitu, ešte ho to nemusí zastaviť na ceste k zbrojnému preukazu.

Poruchy extrémistov a silný vodca

Psychológ Dušan Kešický vraví, že agresivita až taký problém nie je, no záleží na tom, ako ju človek dokáže regulovať a využiť.

Existuje podľa neho súvislosť medzi členmi extrémistických skupín, ktorí majú podobné psychologické poruchy?

„Znaky v extrémistických skupinách sú zvýšený výskyt porúch osobností, znížená sociálna prispôsobivosť, emočne nestabilná – impulzívna porucha osobnosti, čo zvyšuje pravdepodobnosť, že bude človek navonok reagovať agresívne.“

Výnimkou sú extrémisti, ktorí podľa Kešického premyslene využívajú skupinu na ovládanie niečoho bez toho, aby prepadli fanatizmu. „Je oveľa nižšia pravdepodobnosť, že sa ukážu znaky, ktoré by im bránili držať zbraň, než u tých, ktorí tomu prepadajú z iracionálnych, emočných dôvodov. Tí tam zapadajú pre poruchy svojej osobnosti.“ Psychológ Kešický hovorí, že by spozornel, keby k nemu prišiel niekto, kto sa k extrémistom zjavne hlási už svojím oblečením či napríklad tetovaním.

Keď uchádzač prejde aj psychotestmi, s kartičkou „spôsobilý“ už ide len pred komisiu zloženú z policajta, lekára a prokurátora, kde sa ho pýtajú na zákony a skúšajú jeho teoretické vedomosti, ako narábať so zbraňou. Vo väčšine prípadov totiž žiadateľ zbraň počas celého procesu v ruke nedrží a ani ju neuvidí.

Ak polícia doteraz extrémistu neodhalila, pri záverečnej skúške ide už iba o vedomosti, a ani jedna otázka komisie, kde sedí policajt, lekár a prokurátor, nesmeruje k odhaleniu extrémizmu alebo nebezpečných názorov.

Preverujú ho dodatočne

Zbrojný preukaz platí desať rokov, no poslancovi Krupovi, ktorý ho má už sedem rokov, hrozí, že oň príde až teraz. Svoj profil na Facebooku si podobne ako ďalší poslanci ĽSNS skryl alebo zablokoval. Polícia by však nemala problém dostať sa k histórii jeho účtu a preveriť, či môže byť nebezpečný.

Policajný viceprezident Ľubomír Ábel vraví, že tento konkrétny prípad nepozná, no spoľahlivosť majiteľa zbrojného preukazu podľa neho nie je nikdy uzavretá. Preverovať majiteľov zbraní vraj môžu cez rôzne policajné databázy, tajné služby, pracovisko na boj s extrémizmom, či môžu zisťovať aj povesť u susedov.

Polícia sa nechcela vyjadriť k tomu, ako je možné, že problémy u Krupu nezistili už skôr za posledných sedem rokov.

Počet vydaných zbrojných preukazov za rok

Boxery a útočné pušky

Znalec extrémistov Radovan Bránik hovorí, že extrémisti majú väčšiu tendenciu sa ozbrojovať, no najčastejšie sú to ľahko zohnateľné zbrane ako nože, boxery, obušky. ĽSNS má v programe rozšírenie zbraní medzi ľudí.

Väčšie riziko ako legálne strelné zbrane sú podľa neho expanzné zbrane – nelegálne upravené útočné pušky, ktoré sa dajú jednoducho sfunkčniť a roky sa dali lacno kúpiť. „Oficiálne neevidovaná útočná puška schopná strieľať dávkou a prestreliť aj menší pancier je skutočným nebezpečenstvom.“

Bránik hovorí, že keď sa doteraz stretol s desiatkami extrémistov, nikdy sa nebál, že by použili zbraň alebo boli násilnícki. „Občas sa mi cez email či telefón niekto pokúša naznačiť, že by som mohol dôjsť k úrazu, ale to je len istý druh folklóru. Ich cieľom nie sú jednotlivci, akokoľvek majú zásadné názorové rozpory. Ich cieľom je systém a mocenské štruktúry štátu. Ak sa raz rozhodnú použiť zbrane, tak práve týmto smerom.“