Budeme mať druhú najvyššiu DPH na knihy v Európe, je to sladká pomsta, hodnotia vládny návrh vydavatelia, kníhkupci a spisovatelia

Vláda prišla v utorok s návrhom zvýšiť DPH na knihy o 13 percentuálnych bodov. Kým napríklad v Česku je od januára 2024 nulová sadzba na knihy, na Slovensku sa nová základná sadzba DPH 23 percent má vzťahovať aj na knihy. Doteraz to bolo 10 percent. Minister financií Ladislav Kamenický argumentoval tým, že knihy „sú doménou bohatších vrstiev obyvateľstva“.

Vydavateľov, kníhkupcov, knihovníkov aj spisovateľov sme sa preto v ankete spýtali:

Ako vnímate vládny návrh zvýšiť knižnú DPH na 23 percent?

Juraj Heger
vydavateľ a predseda Združenia vydavateľov a kníhkupcov

Domnievam sa, že návrh vlády vychádza z nesprávnych predpokladov, takže celú situáciu považujem v prvom rade za zvláštne nedorozumenie. Z dát, ktoré máme z posledného prieskumu (august 2024), vyplýva, že najbohatšia príjmová skupina (nad 1 500 eur mesačne) nakúpi ročne priemerne 7,4 knihy a najnižšia príjmová skupina (do 800 eur) 6,9 knihy. Usudzovať z toho, že knihy sú tovarom pre bohatých, nie je správne a dokonca si myslím, že to tak ani nikto nemyslel.

V skutočnosti však problém leží inde: vyššia daň bude prekážkou vydávaniu najmenej komerčných kníh. Vychádzalo by teda menej debutov, menej špecializovaných kníh, menej detských kníh so špeciálnymi témami. Zo všetkých svetových štúdií vyplýva, že dostupnosť čítania je pre úspech ekonomiky kľúčová, najmä pri príprave nových generácií. Osobne verím, že na túto tému ešte bude možná debata a že vláda svoje rozhodnutie zmení.

Michal Hvorecký
spisovateľ, prekladateľ

Slovensko bude mať druhú najvyššiu DPH na knihy v Európe – po Dánsku (25 percent, pozn. red.), ktoré má však neporovnateľne vyššiu kúpnu silu. Česko a Anglicko majú 0 percent! Rakúsko 10 percent, Francúzsko 5,5, Maďarsko 5. A sú to väčšie i menšie knižné veľmoci. V Nemecku je takisto znížená sadzba 7 percent, ktorá zahŕňa aj tlačené noviny a lístky do divadla či na koncerty. Medzinárodný vydavateľský zväz všade odporúča nulovú daň práve preto, aby kniha nebola luxusným tovarom pre bohatých, ale samozrejmá vec pre všetkých bez rozdielu. Keďže sa vláda rada oháňa cyrilo-metodskou tradíciou, rád by som jej pripomenul jednu z prvých slovanských básní Proglas, v ktorej Konštantín v deviatom storočí napísal: „Nahé sú bez kníh všetky národy.“

Marek Néma
generálny riaditeľ vydavateľstva Ikar

V prvom rade je potrebné uviesť, že knihy nie sú väčšinou doménou bohatších vrstiev obyvateľstva. Túto celú správu vnímame ako veľmi nešťastnú.

Knihy sú určené celej spoločnosti. Deťom, dospievajúcim, mladým, ľuďom v produktívnom veku aj dôchodcom. Okrem ich širokého nesporného prínosu pre spoločnosť a jednotlivca majú vzdelávaciu funkciu. Ich čítanie kultivuje slovenský jazyk a zveľaďuje slovnú zásobu obyvateľstva. Zvýšenie DPH urobí knihy menej dostupnými, čím sa potlačí ich podstatná edukatívna úloha. To následne zhorší úroveň vyjadrovania v spoločnosti. Bude vychádzať menej kvalitných nekomerčných titulov, pôvodnej tvorby slovenských autorov, ale aj hodnotných umeleckých kníh.

Knižný trh na Slovensku má veľkosť približne 100 miliónov eur. Čo do objemu peňazí, ide o veľmi malý trh. Navýšenie DPH z 10 na 23 percent bude preto z pohľadu príjmov do štátneho rozpočtu iba zrnkom piesku.

Verím, že po vysvetlení týchto faktov a skutočností bude DPH na knihy prehodnotená a podarí sa nám ju zjednotiť na úrovni navrhnutej DPH pre učebnice, a to vo výške 5 percent. To zabezpečí dostupnosť kníh pre širokú verejnosť a podporí to vzdelávanie našich detí, dospelej populácie ako aj rozvoj jazyka.

Vladimír Michal
Artforum

To, čo poháňa súčasné zverstvá, je sladká pomsta. Ľudia, ktorí čítajú, nie sú tí bohatí, sú skôr bohatí duchom. Sú to ľudia, ktorí chcú vedieť viac. Tí sú pre tých, ktorí teraz vedú Slovensko, veľmi nebezpeční, tak im treba hádzať polená pod nohy. Pre celý knižný trh je to devastačná záležitosť. Všetci budeme mať sťažený prístup ku knihám, lebo budú drahšie, bude ich vychádzať menej aj sa ich bude menej kupovať. Už teraz je slovenský knižný trh pomerne dosť našponovaný.

Potom už len treba dodať, že okrem Dánska, ktoré je známe tým, že mohutne podporuje čítanie inými spôsobmi, je to najvyššia DPH v celej Európskej únii. Iné štáty sa čítanie a vzdelanosť snažia podporovať, my to robíme presne naopak. Trend vo svete je taký, že vzdelaný človek je fajn. Jedna z možností, ako sa vzdelávať, sú, samozrejme, knihy. Je to jasný odkaz tejto vládnej garnitúry, že buďte hlúpi, lebo takých vás chceme a potrebujeme.

Koloman Kertész Bagala
vydavateľ

Som presvedčený, že ani jeden člen súčasnej vlády nečíta knihy vrátane ministerky kultúry, ministra financií aj predsedu vlády. Sú to nekultúrni barbari.

Veronika Šikulová
spisovateľka, projektová manažérka Malokarpatskej knižnice v Pezinku

Alexander Matuška sa kedysi pýtal, kde leží naša bieda. Tu! Tu leží! Čo leží, pochoduje naprieč ministerstvami a volá sa nevzdelanosť! Tú teraz vláda chce zaviesť ako povinnú výbavu pre všetkých, mysliac si, že na tom nezáleží, že záleží na ich hnusných autách, vilách a domoch, jachtách a handrách, za ktoré by sa premýšľajúci človek hanbil! Oni sú naša bieda! Nečitatelia!

František Malík
vydavateľ a organizátor knižného festivalu BRaK

Za posledné roky dostal knižný sektor niekoľko jóboviek – pandémia spôsobila nedostatok papiera, inflácia zvýšila ceny tlače, takže ceny kníh museli skokovo narastať. Pracujem najmä s malými vydavateľstvami, ktoré budú na tieto rapídne zmeny a výkyvy, samozrejme, najviac náchylné. V kombinácii s deštrukčnými krokmi ministerstva kultúry, kde je odstavená podpora knižného priemyslu cez Fond na podporu umenia (FPU), to fakt môže byť posledná rana pre mnohé z nich.

Musím však povedať, že mňa sa to vyhlásenie ministra financií, ktorý vyhodnotil nákup kníh ako roztopašné radovánky pre bohatých, dotýka na úplne inej úrovni ako vydavateľa a kultúrneho pracovníka. Myslím si (dúfam), že podcenil aj svojich voličov, z ktorých množstvo rado číta a knihy sú neoddeliteľnou súčasťou ich domovov. Bolo by príhodné, keby bolo práve toto ich rozhodnutie prvou kapitolou v pomyselnej knihe o ich blížiacom sa konci.

Simona Fochlerová
Anasoft litera

Vôbec ma to neprekvapilo. Dokonale to totiž odzrkadľuje východiskový spoločenský problém tejto krajiny pri vnímaní postavenia kultúry a umenia vôbec. Ako aj myslenie nekultúrnych a nečítajúcich politikov, ktorí dokážu vysloviť nahlas takéto ekonomické výroky, bez ďalšieho kontextu. A ešte nechápu, čo povedali zle. Knihy sú teda podľa štatistík privilégiom bohatých. Tak podľa štatistík – keby naozaj všetci bohatí ľudia, a to hlavne vrátane tých bohatých politikov, čítali knihy a hoc iba tú našu slovenskú (a žiadnu inú) beletriu, vyzeralo a bolo by to všetko inak. Minimálne by sa vedeli aspoň vyjadrovať, keď by už neboli scitlivení, empatickejší a slušnejší. Mysliaci ľudia si cestu ku knihám nájdu (aj cez knižnice).

Juraj Skala
kníhkupectvo Christiania, Poprad

Ceny kníh sa zvýšia. Mnohé české tituly už budú de facto na Slovensku nepredajné. Takisto začne byť problém i so zahraničnými (anglickými) titulmi. Budú jednoducho drahé. Oveľa viac sa budú vydávať bestsellery, menej okrajové žánre a literatúra.

Malí vydavatelia a malí nezávislí kníhkupci začnú mať vážne existenčné problémy. Malí vydavatelia už nevydajú toľko titulov, a ak aj vydajú, nepredajú sa im. Bestsellery si ustrážia veľké vydavateľstvá. Mnohí menší vydavatelia dokázali fungovať aspoň cez FPU. Ale keďže FPU je v rozklade, odtiaľ pomoc čakať nemôžu. Malých vydavateľov i kníhkupcov čakajú temné časy. Veľké vydavateľstvá a siete tiež čakajú ťažšie časy, ale menej temné ako tých menších.

Menej solventní zákazníci si už mnohé tituly nebudú môcť dovoliť. Stredná vrstva bude nakupovať menej. K prekladovej literatúre sa budeme dostávať často len v českom jazyku, tituly ale budú (logicky) ešte drahšie, ako keby sa vydali i v slovenčine. Lenže sa nevydajú, ak to nebudú bestsellery.

Národ bude ešte viac hlúpnuť, menej kriticky myslieť, menej rozlišovať čiernu od bielej, menej hľadať dialóg a menej sa pýtať. Ale o to v tomto všetkom asi ide.

Eva Lavríková
prekladateľka, PR manažérka Mestskej knižnice v Bratislave

Ak deklaratívne sociálna vláda vyhlási, že knihy sú doménou bohatších vrstiev, a jej riešením je zvýšenie dane, ukazuje to nielen hlboké nepochopenie problematiky, ale aj pohŕdanie skutočnými problémami obyvateľstva.

Ak však máme zostať vo faktickej rovine – knihy v praxi nakupujú nielen (údajne bohatí) jednotlivci, ale aj verejné inštitúcie – kultúrne aj vzdelávacie. Knihy vo veľkom nakupujú knižnice, ktorých primárnym cieľom je poskytovanie informácií širokým vrstvám obyvateľstva.

Hoci napríklad v Mestskej knižnici v Bratislave má rozpočet na nákup knižničného fondu stabilne stúpajúcu tendenciu, môžeme si zaň dovoliť nakupovať stále menej fyzických dokumentov. Knihy zdražujú takým tempom, že ani navyšovanie rozpočtu zriaďovateľom nestíha tieto potreby pokryť. Čo s týmto stavom spraví zvýšenie DPH na 23 percent (v Európe bizarne ojedinelé), si vieme domyslieť. Obzvlášť v kontexte aktuálne nefunkčných podporných programov FPU ide o scenár, ktorý desí aj nás, u ktorých podpora FPU tvorí „len“ cca 15 percent rozpočtu na knihy. Čo potom menšie verejné knižnice, kde je neraz prakticky jediným alebo aspoň najspoľahlivejším spôsobom, ako sa vôbec k novým knihám dostať.

To, že podobný návrh navyše prešlo ministerstvo kultúry, ktorého svätou povinnosťou je rozvoj tohto sektora, mlčaním, len opäť potvrdzuje ich absolútnu neschopnosť postarať sa aj o najzákladnejšiu agendu.

Ján Gregor
vydavateľstvo Premedia

Je to krok konzistentný s doterajšou vládnou politikou, podľa ktorej treba zlikvidovať slovenskú kultúru. Táto objednávka sa ťahá naprieč celou koalíciou, návrh na zvýšenie DPH na knihy stihol ospravedlniť aj pán minister Drucker, ktorý sa tvári ako spasiteľ slovenského školstva a vzdelanosti.

Slovenská populácia číta zúfalo málo (čo podľa štatistík platí dvojnásobne pre slovenských mužov), v rámci Európy sa prepadáme na najnižšie priečky v schopnosti čítať s porozumením, ale o to viac konšpirujeme a strácame schopnosť vyvodzovať politické dôsledky zo zlého spravovania krajiny a ničenia inštitúcií.

Zvýšená daň na knihy vyvolá isté pobúrenie medzi pár tisíckami ľudí, ktorí si knihy kupujú, ale väčšine bude toto opatrenie v lepšom prípade ľahostajné, mnohí sa v kútiku duše aj potešia. Vzhľadom na plánovanú zmenu dane od 1. januára treba oceniť toto opatrenie ako úžasný stimul pre vianočný trh. To bude zrejme aj jeho jediný ekonomický prínos.

Jana Šillerová
pedagogička, odborníčka na inovatívne vzdelávanie

Vnímam to ako výsmech učiteľom, rodičom, knihovníkom, tvorcom… ako pokračovanie dehonestácie umenia, kultúry, kultúrnosti a vzdelanosti. Ale najmä je to hodenie státisícov detí cez palubu a jasný odkaz tejto vlády – nezáleží nám na vás, na vašej budúcnosti, na vyspelosti spoločnosti na Slovensku.

Lukáš Cabala
spisovateľ, antikvariát Čierne na bielom

Hodnotím ho na jednotku, Nórsko, Británia, Francúzsko, traste sa, prichádza „Good idea, Slovakia“. Mňa šokuje, že to iným krajinám nenapadlo skôr, zase sme prví. Aspoň my sme pochopili, že čím budú knihy drahšie, tým bude národ vzdelanejší. Začnú vznikať spolupráce zlatníctiev a kníhkupectiev. Kúpte si knihu a diamantový náhrdelník. Rútime sa hore, priatelia. Teším sa na ďalšie nápady našich pokrokových vládnych činiteľov. „Vzhůru do Maelströmu“.

Jana H. Hoffstädter
vydavateľstvo EJ Publishing

Návrh vlády zvýšiť DPH na knihy na 23 percent považujem za nehorázny, no nemalo by ma to prekvapovať. Zdá sa totiž, že táto vláda nestojí o vzdelaný a sčítaný ľud, asi nechce vyspelú spoločnosť. Inak si neviem vysvetliť, prečo chce znižovať dostupnosť kníh, čítania a škodiť kníhkupectvám a vydavateľstvám. Som naozaj veľmi nahnevaná. Mnohé iné krajiny majú sadzbu DPH na knihy buď nulovú, alebo zníženú, celosvetový priemer je nižší ako 6 percent. Česká republika zaviedla nulovú daň, dokonca aj Maďarsko, ktoré má veľmi vysokú základnú sadzbu DPH (až 27 percent) má na knihy zníženú sadzbu 5 percent.

Štát by mal skôr pomáhať v rozvoji čítania, podporovať verejné knižnice, vydavateľstvá, školy, tým zároveň rozvíjať a uchovávať náš jazyk – slovenčinu. A ak o to nemá záujem, tak nech aspoň nerobí nič, s nastaveným status quo sa vieme vyrovnať – s fungujúcim FPU a so sadzbou 10 percent. Žiaľ, FPU už vláda nahryzla… a teraz toto.

Na záver dodám, že sa stala ozaj nevídaná vec, prvýkrát v živote súhlasím s poslancom za SNS Romanom Michelkom – so zvýšením DPH na knihy mám totiž tiež „zásadný problém“.

Roman Michelko
Spolok slovenských spisovateľov

Mám zásadný problém s 23-percentnou DPH na knihy. A rozhodne nesúhlasím, že si ich kupujú len bohatí ľudia. Možno bohatí duchom. Beriem to ako návrh, nie ako fakt.

Filip Ostrowski
vydavateľstvo Absynt

Plánované zvýšenie sadzby DPH na knihy na 23 percent je nepríjemným prekvapením nielen pre malých nezávislých vydavateľov, ako sme my, ale pre celý knižný trh na Slovensku. V poslednom období sa zdalo, že európski politici si uvedomujú význam kvalitnej literatúry pre rozvoj spoločnosti a zároveň problémy, ktorým čelí celý knižný priemysel, a tak sa prikláňajú k znižovaniu DPH. Takýto krok urobila napríklad vláda v Prahe, ktorá vlani znížila knižnú DPH na 0 percent. Podobným smerom sa uberá aj nová vláda v Poľsku, kde je DPH na knihy v súčasnosti 5 percent, ale podľa vyhlásenia ministra financií sa má znížiť na nulu. Tieto kroky sú motivované neustále sa zvyšujúcimi výrobnými nákladmi na knihy, ktoré vedú k vysokému nárastu ich cien a následne k zníženiu ich dostupnosti a čítanosti.

Nedá sa presne vypočítať, ako dostupnosť dobrých kníh ovplyvní sčítanosť, gramotnosť a kreativitu. Všetci vieme, že tento vzťah medzi dobrou literatúrou, dobrou knihou a konkurencieschopnosťou spoločnosti existuje, ale je ťažké ukázať ho v číslach. Tak si možno ľahšie uvedomíme veľmi pragmatický argument, že pre štátny rozpočet je príjem z DPH z kníh len niekoľko promile, a preto je prakticky bezvýznamný. Za predpokladu, že knižný trh na Slovensku tvorí okolo 110 miliónov eur, tak zvýšenie sadzby DPH z 10 na 23 percent predstavuje zanedbateľnú čiastku pre štátny rozpočet.

Naozaj ťažko sa mi komentujú rozhodnutia slovenskej vlády z pozície cudzinca. Vážim si, že môžem pracovať a vydávať knihy na Slovensku. Som rád, že ma na Slovensku prijali, mám tu svoju rodinu a priateľov. Teším sa, že mnohí čitatelia milujú naše absyntovky a chcú čítať reportážnu literatúru. Zároveň rešpektujem právo slovenskej vlády utvárať politiku a priority krajiny, no na ľudskej úrovni sa pýtam, či tá hra naozaj stojí za to. Je toto rozhodnutie naozaj dobré pre slovenskú spoločnosť?

Slavo Sochor
vydavateľstvo Literárna bašta

Na zvýšenie knižnej DPH sa ako vydavateľstvo nemôžeme pozerať iba z hľadiska cenovej nedostupnosti knižného tovaru pre koncové čitateľstvo, ale aj z hľadiska vnútorných procesov, ktoré na knižnom trhu prebiehali v ostatných rokoch. Vzhľadom na to, že od zavedenia eura sa cenová politika v knižnom sektore menila slimačím tempom a produkcia kníh sa stávala pomaly neudržateľnou pre všetkých zúčastnených, skokový nárast cien kníh, ktorý nastal v ostatných dvoch rokoch, bol nemilým, no zároveň nevyhnutným prekvapením nielen pre tých, čo si knihy kupujú a čítajú ich.

Som presvedčený, že tieto zmeny v cenotvorbe na pultoch kníhkupectiev, ale aj vo vnútri nášho sektora musia rozumnou cestou pokračovať, v kombinácii so zvýšenou DPH však budú skôr likvidačné a knihy zneprístupnia. Úlohou štátu by mala byť podpora podnikateľských subjektov aj v knižnom segmente, nehovoriac o zlepšovaní dostupnosti literatúry pre všetkých, avšak v kontexte (ne)kultúrnej politiky, ktorú razí táto vláda, ma tento ďalší tmársky návrh až tak neprekvapil.

Martin Vopěnka
spisovateľ, vydavateľ a predseda českého Svazu českých knihkupců a nakladatelů

Na Slovensku na to, bohužiaľ, vláda ide zo zlej strany: hovoria, že knihy si kupujú hlavne bohatí, ale namiesto toho, aby ich urobili dostupnejšími aj pre chudobnejších, ako sa to stalo u nás, ešte ich zdražia. Potom si ich už naozaj budú môcť kupovať len tí bohatší. My pritom z medzinárodného výskumu vieme, že detské čitateľstvo, ktoré úzko súvisí s dostupnosťou knihy, je rozhodujúcim faktorom pre budúci úspech dieťaťa v živote. Je potrebné povedať, že Slovensko by bolo so sadzbou 23 percent v Európe aj vo svete raritou. Je to smutné. Možno až kultúrne barbarstvo.

Anna Štičková
akademička, členka výboru českej Asociace malých nakladatelů a knihkupců

Ide o ďalšie gesto súčasnej vlády, ktorým dáva najavo, že na kultúre, živom umení a umelectve jej nezáleží. Takže ale ani na vzdelávaní, pretože kultúra je toho zásadnou súčasťou. Nedá sa to vyhodnotiť inak než ako zámerná deštrukcia demokratických inštitúcií a hodnôt. To, že také rozhodnutie ide úplne opačným smerom než európsky trend znižovania DPH na knihy, už je len dokreslením, kde chce slovenská vláda na európskej (kultúrnej) mape stáť.

Enrico Turrin
zástupca riaditeľa Federácie európskych vydavateľov

Federácia európskych vydavateľov, ktorá zastupuje 29 národných združení vydavateľov kníh vrátane Združenia vydavateľov a kníhkupcov SR (ZVKS), vyjadruje maximálne znepokojenie nad návrhom zvýšiť sadzbu DPH na knihy z 10 na 23 percent.

Podpora čitateľov a vydavateľského prostredia prostredníctvom uplatňovania znížených sadzieb DPH na knihy je široko rešpektovaná, keďže veľká väčšina členských štátov EÚ (26 z 27) využila prelomové ustanovenie európskej legislatívy a rovnako ako mnohé ďalšie krajiny na celom svete uplatňuje zníženú alebo žiadnu DPH z predaja kníh. V EÚ sa priemerná znížená DPH na knihy pohybuje okolo 6 percent.

Nárast na 23 percent by pre Slovensko znamenal, že popri Dánsku, ktoré zvýšenú sadzbu kompenzuje masívnymi alternatívnymi podpornými mechanizmami, ide o krajinu s najvyššou DPH na knihy spomedzi krajín Európskej únie.

Krajiny, ktoré rapídne zvýšili sadzbu DPH na knihy, zaznamenali prudké zhoršenie vydavateľského a kníhkupeckého sektora (exekúcie, prepúšťanie, ukončené projekty atď.). Takýto krok sa môže premietnuť do poklesu spotreby kníh, čo vážne ovplyvní hospodárstvo a spoločnosť aj mimo samotného knižného priemyslu, najmä pokiaľ ide o odbornú prípravu a vzdelávanie, ako aj konkurencieschopnosť a zamestnanosť.

Radi by sme preto vyzvali vládu, aby odmietla návrh zvýšenia DPH na knihy a naďalej umožnila Slovensku ťažiť z výhod stabilného vydavateľského sektora a širokej čitateľskej obce, a to aj využitím nedávneho ustanovenia, ktoré umožňuje ktorémukoľvek členskému štátu EÚ uplatňovať nulovú daňovú sadzbu na knihy.

Pozn. red.: Denník N vydáva spoločnosť N Press, ktorej súčasťou je aj knižné vydavateľstvo.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].