Potom príde už len pálenie kníh

V kníhkupectve beriem do ruky novinku. Volá sa O pálení kníh. Je to preklad zbierky esejí nemeckého spisovateľa Ericha Kästnera z roku 1959.

Kästner sa počas vlády fašistov v Nemecku dostal na čiernu listinu autorov a diel, ktoré boli údajne „proti nemeckému duchu“. Celé ťaženie vyvrcholilo verejným pálením kníh 10. mája 1933 v Berlíne. Medzi 25-tisíc zväzkami, ktoré putovali do plameňov, boli diela Thomasa Manna, Sigmunda Freuda či Ericha Mariu Remarqua.

Erich Kästner bol jediným autorom, ktorý sa tohto aktu ničenia kultúry zúčastnil osobne. Videl, ako jeho knihy miznú v ohni. A vyrovnával sa s tým aj vlastným písaním.

Kultúrna hodnota

Dnes patria takmer všetky z vtedy dehonestovaných mien do kánonu svetovej literatúry. A nie je to len dôsledok toho, že sa v povojnovom svete potvrdila ich kvalita.

Súvisí to aj s tým, že sa v akte duchovného odporu voči nacistickému besneniu stali dostupné širokému publiku. A na to malo vplyv aj nastavenie knižného trhu.

V nemeckom ekonomickom slovníku sú knihy dodnes označované ako Kulturgut – čiže kultúrna komodita či hodnota. Dôraz je pritom na prívlastku „kultúrna“.

Zväzky kníh nie sú primárne vnímané ako niečo, z čoho je možné ekonomicky čo najviac vyžmýkať. Ale ako médium, pomocou ktorého sa kultúra vôbec tvorí, podporuje sa vzdelanie a sebapoznanie spoločnosti.

Kniha v štáte

Pozícia knihy v hospodárskych systémoch (nielen Nemecka) je preto vnímaná tak, že je potrebné zabezpečiť fungujúci knižný trh s čo najširším dosahom. Súvisí s tým aj prístup k zdaňovaniu v tejto oblasti.

Dôkazom, že pri stanovení výšky daní sa vníma široký kontext knižnej produkcie, je to, že knihy sú zaraďované medzi základné ľudské potreby. Čiže zarovno s potravinami či liekmi. Tak sa dáva najavo vnímanie ich dôležitosti.

Konkrétne sa to prejavuje vo výške dane z pridanej hodnoty. V celom civilizovanom svete dlhodobo pretrváva úsilie o jej znižovanie v prípade kníh. Európska únia v roku 2021 formálne umožnila členským krajinám, aby knihy od dane oslobodili úplne.

V Česku funguje nulová DPH od začiatku tohto roku, v Nemecku je na úrovni 7 percent, v Rakúsku je to 10, vo Švajčiarsku 2,6 percenta. Podstatné je, že aj v krajinách s nízkou sadzbou DPH sa pritom naďalej vedie debata o potrebe jej znižovania.

Nie je za tým lobing vydavateľov, ktorí si chcú namastiť vrecká. Ide jednak o zohľadnenie zhoršujúcej sa situácie na knižnom trhu v súvislosti so všeobecným rastom cien. A je za tým aj uvedomenie si rastúcej potreby vzdelania v komplikovanom svete. Výška sadzby DPH za knihy je znakom kultúrnosti krajiny.

Zdaniť luxus

Čo teda znamená, ak slovenský minister financií oznámi plánované zvýšenie DPH na knihy na úroveň 23 percent?

Jednak je to prejav úplnej absencie vyššie uvedeného chápania dôležitosti knižnej kultúry.

Komentár ministra, že knihy si údajne kupujú skôr majetnejší ľudia, v preklade hovorí, že kniha je považovaná za luxusný artikel pre bohatých. Preto je namieste ho viac zdaniť.

To, že sa tak knihy stanú úplne nedostupné pre chudobnejších, v tejto jednoduchej rovnici šéfa rezortu financií chýba.

Veď aj bez kníh sa dá

Lenže tu nejde len o to, že ktosi riadi život spoločnosti kalkulačkou. Obídenie faktu, že knihy sú základom vzdelania, rozhľadenej a suverénnej spoločnosti, úplne zapadá do nastavenia kultúrnej politiky súčasnej vládnej garnitúry.

Namiesto bohatších ľudí si môžeme dosadiť pranierovanú „bratislavskú kaviareň“. To sú tí, čo sa šprtajú v knižkách a broja proti demokraticky zvoleným zástupcom ľudu. Tak nech si za tie knihy poriadne zaplatia, ideálne bude, ak na ne nebudú mať vôbec. Že na tom vzdelanostne a kultúrne zahučí celá krajina, je pri odbavovaní sa s nepriateľom opäť raz vedľajšie.

Už potrebujeme len počuť, že kniha je liberálny výmysel. Že je to zbytočné zaťažovanie mozgov zvláštnymi myšlienkami. Veď aj bez kníh sa dá zabezpečiť, aby si ľudia mysleli to, čo majú.

Ochromenie fungovania Fondu na podporu umenia tiež neznamená nič iné, než že vyjde menej kníh. A ukazovanie prstom na obsahovo nevhodné tituly sa blíži k ich podpaľovaniu.

Kniha Ericha Kästnera O pálení kníh (vydal Spolok slovenských spisovateľov) stojí 7,90 eura. Vzhľadom na relatívne malý rozsah nejde o zanedbateľný peniaz. Pre nikoho. Keď sa daň na knihy zvýši, možno si ju už nekúpi nikto.

Gutenberg aj Kästner sa trápili zbytočne. A história sa bude môcť zopakovať.

Denník N vydáva spoločnosť N Press, ktorej súčasťou je aj knižné vydavateľstvo.