Denisa Ballová
Vo Francúzsku minulý týždeň vystriedal najmladšieho premiéra v histórii (35-ročného Gabriella Attala) ten najstarší: 73-ročný Michel Barnier. Denník Le Monde to označil za symbolickú zmenu, ktorá mnoho vypovedá o francúzskej spoločnosti.
Francúzske noviny sa sústreďujú na viaceré ukazovatele starnutia populácie a zameriavajú sa na život seniorov. Provokatívne pritom píšu, že „dôchodcovia si žijú (takmer) ako králi“. V tomto texte vysvetľujeme, prečo to interpretujú práve takto.
Rýchlo starneme
Francúzska populácia rýchlo starne. Jedným z dôkazov je aj to, že ľudia sa už bežne dožívajú sto rokov. Vo Francúzsku ich podľa Le Monde žije približne 30-tisíc, čo je desaťkrát viac ako v rokoch 1960 až 1975. Francúzsky Národný inštitút pre demografické štúdie predpokladá, že v roku 2070 ich v krajine bude takmer 200-tisíc.
O rýchlosti starnutia francúzskej populácie svedčí aj ďalší ukazovateľ. Každý piaty obyvateľ (22 percent, a teda 14,7 milióna ľudí) mal k 1. januáru tohto roka viac ako 65 rokov. Francúzsky Národný inštitút pre štatistiku a ekonomické štúdie (INSEE) uvádza, že podiel ľudí nad 65 rokov sa posledných 30 rokov zvyšuje.
Tento trend sa zrýchlil po roku 2010, keď šesťdesiatku prekročila mimoriadne početná generácia z obdobia rokov 1946 až 1964. Kým v roku 1970 ľudia nad 65 rokov tvorili menej ako 13 percent populácie, do roku 2070 ich bude viac ako 29 percent.
Populácia väčšiny krajín rýchlo starne. Spomedzi európskych krajín sa to deje najrýchlejšie v Taliansku, kde má viac ako 23 percent obyvateľov nad 65 rokov, a potom v Nemecku, kde ich žije viac ako 21 percent. Tento trend však možno očakávať aj v strednej Európe.
„U nás to nastane o niečo neskôr, pretože sme mali väčší podiel detí narodených počas obdobia komunizmu. Neskôr však tieto krajiny dobehneme,“ vysvetľuje pre Denník N sociologička Lucie Vidovićová z Masarykovej univerzity. Upozorňuje, že v mnohých krajinách bude mať proces starnutia rýchlejší priebeh.
„Zatiaľ čo v starších európskych krajinách je starnutie populácie výraznejšie, tento proces v nich bol oveľa pomalší ako v mladších európskych štátoch, kde sa to zrýchľuje,“ dopĺňa.
Starnutie súvisí aj s postupným klesaním populácie. Napríklad v Japonsku každý deň zomrie 2300 ľudí, iné zdroje uvádzajú 3500 až 4-tisíc ľudí denne. Podľa OSN by celková populácia mala do konca storočia klesnúť o približne 100 miliónov ľudí.
Málo detí, iné priority
Vo Francúzsku rovnako ako vo väčšine európskych krajín klesá pôrodnosť.
„Ide o komplexný problém, ktorý, ako vidíme, nedokážu vyriešiť prorodinné politiky,“ vysvetľuje Vidovićová. „Na jednej strane je finančná stránka, keď ľudia uvažujú, či si môžu dieťa dovoliť. Druhou vecou je, či je pre ľudí priorita mať deti.“
Vidovićová upozorňuje, že u nás po revolúcii výrazne klesla pôrodnosť, a malo to evidentné dôvody. „Zrazu sa objavili konkurenčné hodnoty – ženy chceli mať kariéru, baviť sa, zúčastňovať sa na verejnom živote. Už to nebolo len o súkromnom živote doma, keď ich napĺňala len starostlivosť o dieťa,“ hovorí. Aj v súčasnosti podľa nej vidieť hodnotový posun, ku ktorému sa pridávajú ďalšie fenomény – niektorí ľudia napríklad tvrdia, že na tento svet nechcú priviesť deti pre klimatickú krízu.
Vo Francúzsku sa vlani narodilo okolo 678-tisíc detí, čo je najmenej od druhej svetovej vojny. V porovnaní s obdobím pred desiatimi rokmi to predstavuje 16-percentný pokles. V roku 2023 na ženu pripadalo 1,68 dieťaťa, čo je výrazne pod hranicou 2,1 dieťaťa, ktorá je potrebná na udržanie populácie.
K poklesu pôrodnosti sa pridáva ešte ďalší jav, a to nárast dĺžky života. Kým v roku 2010 mal chlapec pri narodení vo Francúzsku očakávanú dĺžku života 78 rokov a dievča 84,6 roka, vlani sa priemerná dĺžka života chlapca predĺžila o dva roky a dievčaťa o viac ako rok.
Hospodárske riziká
Tieto zmeny majú sociálne aj ekonomické dôsledky. Produktivita rastie do veku 50 až 55 rokov, potom začne klesať. Staršia krajina vytvára štrukturálne nižší rast, pretože spotreba má tendenciu s vekom klesať. Starnutie zároveň pohlcuje čoraz väčšiu časť zdrojov štátu a najviditeľnejšie je to v oblasti sociálnej ochrany.
„Z hospodárskeho hľadiska má starnutie obyvateľstva tri hlavné dôsledky: spomalenie rastu, zvýšenie verejných výdavkov a politické a sociálne riziká,“ cituje denník Le Monde ekonóma Eda Parkera z agentúry Fitch.
V roku 1981 žilo vo Francúzsku 5 miliónov dôchodcov. Dnes ich je 17 miliónov a do roku 2050 ich bude 23 miliónov. Za menej ako polstoročie sa počet dôchodcov vo Francúzsku viac ako strojnásobil, čo vedie k čoraz väčšiemu zaťaženiu rozpočtu.
Francúzske dôchodky v súčasnosti predstavujú štvrtinu verejných výdavkov. Rovnako je starnutím obyvateľstva zaťažené aj zdravotníctvo, na ktoré pripadá viac ako pätina štátnych výdavkov, čo je viac, ako ide na vzdelanie (9 percent) alebo na rodinu (3,7 percenta) dohromady.
Podľa výpočtov Európskej komisie budú musieť krajiny eurozóny v roku 2040 v dôsledku demografie vynakladať v priemere 1,2 percenta HDP ročne navyše.
Vysoký dôchodok a vlastné bývanie
Francúzsko je z hľadiska situácie svojich dôchodcov výnimočné. Ich životná úroveň sa výrazne zlepšila vďaka rozsiahlemu zavedeniu dôchodkových systémov v povojnovom období. Išlo predovšetkým o takzvaných tridsať slávnych rokov (Les Trente Glorieuses), teda o obdobie intenzívneho hospodárskeho rastu a prosperity v rokoch 1945 až 1975. Charakterizoval ho výrazný ekonomický rozvoj, zvyšovanie životnej úrovne, modernizácia priemyslu a rýchly rozvoj sociálneho štátu.
„Francúzi žili v systéme, v ktorom sa celý život mohli pripravovať na starobu,“ hovorí Vidovićová.
Pred rokom 1989 väčšina francúzskych vlád prudko navyšovala dôchodky a minimálny starobný dôchodok, ktorý do polovice 80. rokov minulého storočia rástol rýchlejšie než inflácia. V praxi to znamenalo, že seniori si po odchode do dôchodku bez problémov udržali svoju životnú úroveň.
Zároveň si vďaka hospodárskemu rastu mohli lacno kúpiť byty či domy, pretože tie sa v období tridsiatich slávnych rokov stavali obrovskou rýchlosťou. V súčasnosti má podľa Le Monde vlastné bývanie okolo 75 percent seniorov, čo im pomáha lepšie zvládať svoju finančnú situáciu.
O zlepšení životnej úrovne francúzskych dôchodcov v priebehu rokov hovorí aj ďalší údaj. V roku 1989 žili z minimálneho starobného dôchodku asi dva milióny ľudí. Ich príjmy po odchode do dôchodku boli veľmi nízke a museli sa teda spoliehať na minimálne dávky od štátu. V roku 2021 už počet poberateľov minimálneho starobného dôchodku klesol – poberalo ho len 700-tisíc seniorov.
Z toho teda vyplýva, že menší počet ľudí je v súčasnosti odkázaný na minimálne dávky od štátu, pretože väčšina dôchodcov má vyššie príjmy alebo má vlastný majetok, čo im umožňuje žiť na podobnej úrovni ako zvyšok spoločnosti.
„V roku 2021 je priemerná životná úroveň dôchodcov približne rovnaká ako životná úroveň celej populácie,“ uvádza júnová správa francúzskej Rady pre dôchodkovú politiku (Conseil d’Orientation des Retraites).
Seniori alebo tí mladší
Sociologička Lucie Vidovićová vysvetľuje, že v téme majetku dôchodcov a ich životnej úrovne dostáva čoraz väčší priestor aj medzigeneračná nerovnosť.
„Súčasní päťdesiatnici sú prvou generáciou, ktorá si uvedomuje, že ich deti sa budú mať v priemere horšie ako oni. Preto sa z bojov o zdroje stal veľký spoločenský problém,“ hovorí a ako príklad uvádza hypotéky, ktoré si rodičia mohli dovoliť, kým ich deti na ne už nedosiahnu.
Vo Francúzsku podľa INSEE žije pod hranicou chudoby viac ako 20 percent mladých ľudí do 18 rokov a 16 percent osôb vo veku 18 až 29 rokov. Podľa odborníkov sa to výrazne zhoršilo predovšetkým počas pandémie. Mladí ľudia sú podľa Le Monde nadmerne zastúpení v krátkodobých alebo neistých zamestnaniach. Aktuálna miera nezamestnanosti medzi mladými je na úrovni 7,3 percenta (v Španielsku je to 11,5 percenta a v Grécku 10 percent).
Situácia mladých ľudí však ovplyvňuje celé hospodárstvo. Keďže majú nestabilný príjem a s tým súvisiacu neistú finančnú situáciu, nemôžu si kúpiť vlastné bývanie alebo investovať do dlhodobejších plánov, ako je založenie rodiny. Mnohí dnešní tridsiatnici preto žijú spoločne s rodičmi, ktorí sa v ich veku dávno osamostatnili a mali vlastné bývanie.
Podľa minuloročných údajov Európskej komisie žije vo Francúzsku približne 14 percent ľudí vo veku 25 až 34 rokov so svojimi rodičmi, na Slovensku toto číslo predstavuje 57 percent mladých dospelých v rovnakom veku, čo je jedno z najvyšších v Európe.
Dôchodková reforma
Niektorí odborníci tvrdia, že vo Francúzsku sa naďalej uprednostňujú seniori na úkor mladších, čo ilustruje zvyšovanie dôchodkov. V roku 2022 dosiahla miera inflácie okolo 6 percent, čo bolo najviac za posledné desaťročia. Vláda vtedy presadila revalváciu dôchodkov o 5,3 percenta, čo štátnu pokladnicu stálo 14 miliárd eur.
Ako pripomína denník Le Monde, platy mnohých zamestnancov vo Francúzsku rástli pomalšie, ako sa zvyšovali ceny. Zároveň štát v tomto období znížil výdavky o 10 miliárd eur, ktorých časť bola určená na vzdelávanie alebo bývanie, a teda do oblastí dôležitých pre mladšiu generáciu.
Vysvetlenie týchto krokov sa môže ukrývať vo voličskom správaní. Francúzski seniori chodia k volebným urnám dvakrát častejšie ako mladší ľudia. Zároveň platí, že starší voliči presadzujú skôr konzervatívne politiky, a teda preferujú stabilitu a ochranu pred novými a neistými projektmi. Zameriavajú sa na udržiavanie toho, čo už v ich očiach funguje a čo už dosiahli.
„Pred troma alebo štyrmi desaťročiami naša spoločnosť prijala kolektívne rozhodnutie v prospech seniorov,“ cituje denník Le Monde ekonóma Frédérica Monlouisa-Félicitého z francúzskeho ekonomického think-tanku Inštitút pre podnikanie. „Dnes máme politický systém, ktorý robí medzigeneračnú redistribúciu obrátene.“
Ekonóm Maxim Sbaihi z výskumného Ústavu Montaigne, ktorý sa zaoberá ekonomikou a demografiou, hovorí v súvislosti s Francúzskom o „gerontokracii“, a teda o „hospodárskom a sociálnom systéme, v ktorom dominujú starší ľudia, ktorí majú väčší politický vplyv ako ostatní“.
Sbaihi uvádza, že dôchodková reforma, ktorú vlani presadil prezident Emmanuel Macron, je toho dôkazom. Kým pracujúci musia podľa neho vynaložiť veľké úsilie, aby dostali slušné dôchodky, dôchodcovia na druhej strane nemusia vynaložiť žiadne úsilie a aj tak získavajú nové výhody. Napríklad spätne prehodnotili niektoré ich malé dôchodky.
Starnutie populácie v kombinácii s poklesom pôrodnosti bude musieť podľa ekonómov viesť k zásadným zmenám, ktorých zavádzanie však bude veľmi nepopulárne. „Bude treba zvýšiť dane alebo znížiť úroveň dôchodkov, alebo zvýšiť vek odchodu do dôchodku,“ povedal pre Le Monde James Pomeroy, ekonóm banky HSBC.
Dôchodková reforma, ktorú Macron označil za kľúčovú v rámci svojho druhého funkčného obdobia, zvýšila vek odchodu do dôchodku zo 62 rokov na 64 rokov. Napríklad Nemecko tento vek zvyšuje zo 65 na 67 rokov, pričom každá generácia musí pracovať o niekoľko mesiacov dlhšie než predchádzajúca.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
