Voči fašistom sa treba vymedziť

To, že Andrej Kiska, krátko po voľbách, odmietol prijať v prezidentskom paláci, predáka fašistickej strany (ĽSNS) Mariana Kotlebu, sa dá z ľudského hľadiska pochopiť. Netreba však zabúdať na to, že Kotleba a jeho strana sú dnes v parlamente. Bez ohľadu na to, či sa nám to páči, alebo nie, fašisti sa stali súčasťou štandardného politického priestoru. A v jeho strede je potrebné začať sa s nimi konfrontovať.

Je zrejmé, že ľudia sú z neprítomnosti ideí a hodnotových línií v politike a spoločnosti dlhodobo zmätení. Politológovia v 90. rokoch začali napríklad poukazovať na fenomén vytrácania sa deliacich ideových čiar medzi politickými stranami. Viacerí sa dodnes stále čudujú, čo má napríklad strana Smer spoločné so sociálnou demokraciou alebo SAS s liberálnou stranou.

Sociológ Michal Vašečka v rozhovore pre Denník N poukázal zas na to, ako Slováci v týchto voľbách, po prvýkrát, odmietli voliť tradične medzi opozíciou a koalíciou. Odmietli voľbu, ktorá od 90. rokov pre väčšinu predstavovala pomyselnú čiaru medzi „dobrým a zlým“. Preto dnes spoločne vo vláde sedia strany, ktoré boli historicky nezmieriteľné (Most-Híd a SNS). Opozičný priestor zas obsadili tí, s ktorými koalícia nepripadala do úvahy: fašisti, šašovia a radikáli. Povolebný šok sme prekonali. V súčasnosti sme vo fáze popierania a zlosti (petície, štrajky). Napokon sa budeme musieť zmieriť so zlým a horším.

Akoby ľudská myseľ rezignovala nad premýšľaním o tom, čo je hodnotné a dobré, a čo je naopak, zlé a špatné. Medzi politikmi nám chýbajú demokratickí lídri a v spoločnosti zas nositelia zdravých myšlienok. Časť vplyvných katolíckych kňazov za posledné roky na Slovensku dokázala „vykostiť“ náboženskú vieru od humanizmu a dobra, bez toho, aby to zanechalo akékoľvek jazvy na ich vlastnom svedomí. S vierou ľudí dnes dokážu s ľahkosťou manipulovať rôzni blázni s politickou ambíciou.

Je to dôsledok toho, že elity do nej roky odmietali vpísať tvár a charakter a ponechali ju napospas akýmkoľvek interpretáciám. Preto už 13 rokov fašisti na Slovensku účinne šíria svoje myšlienky pod heslom „Za Boha, Za národ“. Až v týchto dňoch si kresťanské spoločenstvá postupne uvedomujú, že im ktosi ukradol vieru. Spoločenstvo Ladislava Hanusa zorganizovalo petíciu, ktorú podpísali stovky signatárov. Signatári v petícii upozorňujú na to, že postoje Kotlebovej strany sú zvýraznené znakmi a gestami, ktoré nadväzujú na fašizmus a národný socializmus, a preto nie sú zlučiteľné s autentickým kresťanstvom.

Za týmto vymedzením sa je cesta, ktorou treba kráčať. Pri dnešnom zložení vládnej koalície (Smer, Most, SNS, Sieť), to môže vyznieť bizarne, no treba začať ľudí viesť a vychovávať. Nepopierať agendu ľudských práv a ochrany menšín (lebo čo ak…?), ale naopak zdôrazňovať ju a stavať na nej. Vždy je lepšie programovo, hodnotovo a ľudsky sa vymedziť.

Je ilúzia myslieť si, že fašistov v „politickom ringu“ možno poraziť tým, že ostatné strany začnú na seba preberať ich prístupy a rétoriku. Napokon, viaceré zo strán za posledné desaťročie nadobudli aspoň „50 odtieňov hnedej“. Dnes sa ukazuje, že splývanie podľa vzoru „my“ sme „vy“ bolo hlúpe a navyše neúčinné. Bude to pre mnohých prácne, no jediným riešením je začať sa deliť na „my“ a „oni“.