Denník N

Dostál: Ja s fašistami spolupracovať nebudem

Ondrej Dostál. Foto – archív O. D.
Ondrej Dostál. Foto – archív O. D.

Nerozumiem, prečo nám Šebej zrušil aj priateľstvá na Facebooku, tvrdí poslanec klubu SaS Ondrej Dostál.

ONDREJ DOSTÁL sa narodil v roku 1971, je vyštudovaný sociológ a právnik. V minulosti pôsobil ako komentátor denníka Sme, hovorca a člen Demokratickej strany a riaditeľ Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika. Aktuálne je predsedom OKS, bratislavským komunálnym poslancom a parlamentným poslancom v klube SaS. V parlamente bol aj v rokoch 2010 až 2012 v klube Most-Híd.

Pred pár rokmi z OKS odišiel váš dlhoročný kolega František Šebej. Prakticky sa nezdravíte, nie ste už ani priateľmi na Facebooku. Vysvetľoval to tým, že hlasovanie, ktoré spôsobilo pád Radičovej vlády, považoval za takú hroznú nezodpovednosť, že s vami už nemohol pokračovať.

Ja som sa s ním zdraviť neprestal. V otázke eurovalu sa OKS zachovala tak, ako dlhodobo hovorila. Eurokritický až euroskeptický postoj k súčasnej podobe EÚ sme si pritom do veľkej miery vytvárali aj pod vplyvom článkov a názorov Fera Šebeja. My sme v ňom zotrvali, on sa nakoniec rozhodol inak.

Mali sme o tom dlhé diskusie, kde síce tvrdil, že by sme euroval mali podporiť, nebolo však úplne jasné, ako sa zachová pri hlasovaní a či nakoniec nezahlasuje spolu s nami proti. A už vôbec nie, že to bude mať taký dramatický dosah na náš vzťah.

Že z toho potom vyvodil dôsledky ako vystúpenie z OKS a prerušenie dovtedajších priateľských väzieb s nami, či už na Facebooku, alebo v osobnom živote, je jeho rozhodnutie.

My sme to až tak dramaticky nevnímali. Už predtým sme v strane mali na rôzne veci rôzne názory a vedeli sme normálne koexistovať. Ani dnes nemáme v OKS všetci na všetko rovnaký názor.

Neboli tam aj iné vážne nedorozumenia? Nechce sa mi veriť, že dlhoročné priateľstvá sa lámu iba na takejto veci.

V každom kolektíve existujú drobné nezhody, neregistroval som však nič také, čo by naznačovalo, že Fero Šebej buchne dverami. Ešte v deň hlasovania som bol svedkom toho, ako mu Peter Zajac hovoril, že by bol rád, aby ľudské väzby medzi nami ostali zachované, hoci sa rozhodol odísť zo strany.

Osobne nerozumiem, prečo mal potrebu odstrihnúť sa od nás tak silno, že mnohým z nás zrušil dokonca aj priateľstvá na Facebooku. Mne to urobil bez toho, aby som sa k nemu čo len trochu kriticky vyjadroval alebo mu niečo vyhadzoval na oči.

Naše hlasovanie o eurovale som bral ako vec rozdielneho názoru, veď ľudia bežne mávajú rôzne názory. On to však vyhodnotil tak, že zabuchol dvere, a my to už musíme len rešpektovať.

Je vám to ľúto?

OKS vždy bolo veľmi malé spoločenstvo z veľkej miery založené na osobných väzbách a vzájomnej dôvere. Keď odišiel, bolo nám to ľudsky ľúto a po tom všetkom, čo sme spolu prežili, sme tomu nerozumeli.

Pri páde Radičovej vlády ste vedeli, že euroval o pár dní aj tak prejde hlasmi Smeru, ktorý vyhrá predčasné voľby. Peniaze ste teda nezachránili a Smer mohol štyri roky ubližovať krajine. SaS sa dodnes odvoláva na principiálnosť, nie je však lepšie niekedy z nej zľaviť v záujme toho, aby krajinu neovládlo zlo?

V roku 2010 som bol jediným poslancom slovenského parlamentu, ktorý hlasoval už proti vytvoreniu eurovalu. V roku 2011 pri jeho navyšovaní som teda hlasoval v súlade so svojím presvedčením a dnes by som konal rovnako.

Spravili sme síce chybu, nie však ako OKS alebo SaS, ale celá koalícia, lebo sme neboli schopní sa o téme dlhšie baviť, čo potom znamenalo vyhrotenie veci až do pádu vlády.

Na druhej strane si pamätám aj to, aká atmosféra v koalícii panovala. Som si istý, že keby vláda nepadla na eurovale, stane sa to na niečom inom. V Radičovej vláde sa totiž jasne oslabovala vôľa ďalej spolu vládnuť. Euroval bol iba zámienka, nie skutočná príčina rozpadu.

Ondrej Dostál pri derathizácii Slovenska. Foto - archív O. D.
Ondrej Dostál pri predvolebnej derathizácii Slovenska. Foto – archív O. D.

V parlamente máme kotlebovcov. Využijem teraz facebookový status publicistu a umelca Matúša Ritomského. Ten pripomenul slová Lucie Nicholson, ktorá nevidí dôvod nepodporiť Kotlebove návrhy, ak budú rozumné. Kotlebu pochválil aj Sulík, vraj si veľmi rozumeli pri ekonomických témach. Dokonca ho pohoršilo, že štát vzal poslancovi za ĽSNS Krupovi zbrane aj zbrojný preukaz, pričom musí ísť znovu na psychologické testy. Stačí si pritom prečítať Krupove reči na Facebooku a človek hneď vie, že zbrane mu do rúk nepatria. Galko zase verí, že príchod fašistov do parlamentu naženie strach poslancovi Smeru Blahovi, keďže by si ho mohli vziať do parády. Čo je to za čudná legitimizácia fašizmu a extrémizmu? A je v poriadku, že za takú stranu sedíte v parlamente?

Ja určite s fašistami spolupracovať nebudem, žiadneho fašistu rozhodne nebudem voliť za podpredsedu výboru, rovnako nebudem hlasovať za žiadny návrh, ktorý predloží akýkoľvek fašista. Považujem totiž za chybu akokoľvek ich legitimizovať, zastávať sa ich či podporovať.

Hranica toho, čo ešte je súčasťou demokratického spektra, by mala byť narysovaná veľmi jasne. Fašisti tou súčasťou nie sú a podľa toho sa k nim treba správať.

Ak sa pýtate, či som v správnej strane, pripomínam, že som v OKS, hoci ako poslanec pôsobím v klube SaS. Myslím si, že som v dobrom klube, a keby som si mal znovu vyberať, opäť by som sa rozhodol pre SaS.

Tým nehovorím, že súhlasím so všetkým, čo hovoria Sulík, Galko či ďalší predstavitelia strany. Z poslaneckých klubov v parlamente je mi však SaS o dva míľové kroky bližšia ako čokoľvek iné.

Nemali by ostatní poslanci pri prejavoch ľudí z ĽSNS opustiť sálu?

Bolo by to možné, museli by sa na tom však dohodnúť všetky demokratické politické strany. Mohol by som to síce robiť aj ako jednotlivec, ale…

Neskúsite takú dohodu iniciovať?

Demokratické politické strany by mali nájsť v tejto veci spoločný postoj. Je to jedna z možností. Nevravím však, že to tak bude, lebo pri slabej obsadenosti parlamentu počas diskusií by si to možno ani nik nevšimol.

Čo vlastne konzervatívci ako vy či Peter Osuský robia v liberálnej SaS? Volili ste ju už pred štyrmi rokmi.

V roku 2012, keď sme odišli z kandidátky OľaNO, som sa rozhodoval ako iní voliči – hľadal som stranu, ktorá mi je programom a činnosťou najbližšia.

Vyhrala SaS, lebo rovnako ako OKS je pravicová, ide jej o zmenšovanie úlohy štátu v ekonomike a o viac občianskych slobôd, pričom nás spája aj dôraz na protikorupčnú agendu.

SaS tiež v rokoch 2012 aj 2016 na rozdiel od iných strán jednoznačne odmietala možnosť vlády s Ficom, takže pre mňa bola logickou voľbou.

V čom sa však potom líšite? Roky si budujete imidž konzervatívcov a volíte či kandidujete za liberálov.

Od začiatku sme občianski, respektíve liberálni konzervatívci. Nášmu chápaniu konzervativizmu je bližšie Margaret Thatcher ako Andrej Hlinka, ktorého preferujú niektorí slovenskí kresťanskí konzervatívci.

Rozdiely medzi OKS a SaS však existujú. Uvediem príklad. SaS pred časom prišla s návrhom znížiť počet poslancov parlamentu zo 150 na 100. Liberáli sa na túto otázku pozerali optikou šetrenia nákladov štátu. Pre konzervatívca je však v tejto veci dôležitejšie niečo, čo by som nazval rešpekt k tradícii parlamentarizmu.

Počet 150 poslancov je historicky jej súčasťou, a nie je správne ho len tak meniť, ako keby išlo o počet poslancov obecného zastupiteľstva, ktorý sa môže meniť každé volebné obdobie. Liberáli tento rozmer na rozdiel od konzervatívcov akoby vôbec nevnímali.

Je ešte niečo, v čom sa rozchádzate s SaS?

SaS má v programe odvodový bonus. Keď sa za Radičovej vlády pripravovala daňovo-odvodová reforma, ktorá mala vytvoriť predpoklady pre jeho zavedenie, OKS sa postavila proti.

Dôležitejšie ako to, že raz sa vďaka tomu bude môcť zaviesť systém, ktorý bude mať aj pozitíva, pre nás bolo, že tu a teraz to bude znamenať dramatické zvýšenie daňovo-odvodového zaťaženia pre živnostníkov a ďalšie SZČO, teda pre ľudí, ktorých postavenie je iné ako u zamestnancov.

Ide pritom o ľudí, ktorí sú najmenej závislí od štátu a predstavujú prirodzenú oporu slobodnej spoločnosti. Radičovej vláda od toho zámeru ustúpila aj pre náš postoj.

Ondrej Dostál. Foto -TASR
Ondrej Dostál. Foto – TASR

Prečo teraz do parlamentu nekandidoval aj podpredseda OKS Juraj Petrovič?

Bolo to jeho vlastné rozhodnutie.

Nemá ambíciu ísť do politiky a realizovať svoj program?

OKS má viac ľudí, ktorí by mohli kandidovať, ale dohoda s SaS znela, že od nás môžu kandidovať len dvaja ľudia.

Lepšia ponuka neprišla?

S ponukou zobrať kandidátov OKS na svoju kandidátku nás oslovili SaS a SMK. My sme sa pokúsili komunikovať aj s ďalšími stranami. S KDH sme rokovali, ale ostalo to len v polohe, že keby sme prejavili záujem o spoluprácu, zaoberali by sa tým.

Most-Híd najprv nereagoval a potom sa jasne vyjadril, že nie. S Radom Procházkom som sa stretol a v priateľskej atmosfére sme sa nezáväzne porozprávali. Dohodli sme sa, že sa ešte raz stretneme. Napriek mojej snahe sme sa už nestretli, čo som tiež vyhodnotil ako nie, takže reálne sme sa nakoniec rozhodovali medzi SMK a SaS.

Ponuka SMK bola veľkorysejšia, mohli sme u nej kandidovať viacerí. Rozhodli sme sa však pre SaS, lebo sme ju vnímali ako programovo bližšiu a spoluprácu s ňou ako zrozumiteľnejšiu pre našich voličov.

Do parlamentu sa vždy viete dostať len s minimálnym počtom ľudí a len na kandidátkach iných. Nie je to dôkaz, že čosi robíte úplne zle?

Začali sme ako maličký subjekt, ktorému pri vzniku namerali preferencie na úrovni desatín percenta. Len málokedy sa potom stane, že takáto strana raz dosiahne 10 či 20 percent.

Máme nejakých sympatizantov, evidentne však zatiaľ nie dosť na to, aby sme sa do parlamentu dostali sami. Vyhodnotili sme to tak, že ak je možnosť spolupracovať s inou stranou, je to racionálnejšie, ako ísť do volieb samostatne a nechať hlasy prepadnúť.

Nemáte potom pocit akéhosi príživníctva na preferenciách iných strán? Raz to bol Most-Híd, teraz SaS.

Keby sme šli do volieb sami, výčitka by znela, prečo drobíme pravicové hlasy. Ak vo voľbách spolupracujú väčšia a menšia strana, každá z nich od toho očakáva niečo iné. Je jasné, že nie vždy sa všetky očakávania naplnia.

Do eurovolieb sme šli v koalícii s Lipšicovou Novou a Palkovými KDS. OKS síce nezískala zastúpenie v europarlamente, ale aj hlasy našich voličov prispeli k tomu, že tam bola zvolená Jana Žitňanská. A ja som to vnímal ako úspešnú spoluprácu, hoci samotná OKS z toho nič nemala. Taká je však logika volebnej spolupráce.

Niekedy sa menšia strana vďaka väčšej dostane do parlamentu, inokedy iba hlasmi svojich voličov prispeje k volebnému výsledku tej väčšej. A niekedy práve tie hlasy môžu rozhodnúť o tom, či sa väčšia strana prehupne cez päť percent. Ak sa však programovo blízke strany dokážu dohodnúť na spoločnom postupe, je to lepšie, než nechať hlasy prepadnúť.

OKS vznikla v roku 2001, ešte predtým ste pôsobili v DS. Nie je frustrujúce vidieť, že Kollár si založí stranu tesne pred voľbami, kandidátku rýchlo vyskladá z čudných kamarátov a získa viac ako vy za celé tie roky?

Vo verejnom priestore sa dlhodobo snažím pôsobiť tak, že presadzujem veci, ktoré považujem za správne a dôležité. Bez ohľadu na to, či som v nejakej funkcii, alebo nie.

Kollárov spôsob robenia politiky zjavne oslovuje časť verejnosti. Ja by som to nedokázal, ale ani nechcel robiť ako on. Pre mňa však ani nie je určujúce to, v akej som pozícii, ale to, o čo sa snažím. Parlament nie je jediné miesto, z ktorého sa dajú presadzovať dobré veci.

Ondrej Dostál. Foto -TASR
Ondrej Dostál. Foto – TASR

Ste aktivista, ktorý sa dokáže zviditeľniť. Viete na polícii udať Fica aj sám seba, „derathizovať“ Slovensko, ísť s farbou do Biľakovho rodiska a nechať sa odviesť políciou, prísť do parlamentu so židovskou hviezdou, pokúsiť sa odovzdať knihu väzneného čínskeho disidenta čínskemu veľvyslancovi a podobne. Keď podobné happeningy robia Hlina či Matovič, ľudia ich majú za šašov a bláznov. Nie je to už prežitý marketing, keďže ľuďom potom uniká váš skutočný program?

Ja predsa robím aj kopu iných vecí. A nie je úplne moja vina, že médiá viac zaujmú dve pripnuté židovské hviezdy ako desať hromadných pripomienok k návrhom zákonov.

Keď sme bojovali proti zvýšeniu odvodov pre živnostníkov, využívali sme aj aktivistické nástroje. Na niekoľko mesiacov som sa vtedy prestal holiť, lebo som vyhlásil, že sa oholím, až keď bude tento problém vyriešený.

Išlo však o vec. Ak sa nejakú dôležitú tému podarí lepšie komunikovať netradičnou formou než suchým vyjadrením na tlačovej besede, nevidím v tom nič zlé.

Keď som šiel na čínske veľvyslanectvo odovzdať knihu väzneného čínskeho právnika Kao Č‘-šenga, nerobil som to preto, lebo som sa chcel vidieť na obrazovke, ale preto, že sa téme ľudských práv venujem dlhodobo a práve vtedy sme v Konzervatívnom inštitúte M. R. Štefánika pripravovali prezentáciu Kaovej knihy.

Ak na tej čínskej recepcii bola kamera, ktorá to zachytila, novinári to, logicky, mali od vás.

Samozrejme. Predtým som sa však zúčastnil na množstve protestov proti porušovaniu ľudských práv v Číne pred čínskou ambasádou. Zvykne tam chodiť pár ľudí a obvykle žiadni novinári. Keď však chcete upozorniť verejnosť na nejaký problém, nestačí, že sa niekde stretnú štyria ľudia a nikto iný sa to nedozvie, prípadne si o tom ešte prečíta 50 ľudí na Facebooku.

Na recepciu som sa dostal v podstate omylom. Dva roky predtým som spoluorganizoval protesty počas návštevy čínskeho prezidenta na Slovensku a na chvíľu ma aj zavreli. Ale keďže niekto si na čínskom veľvyslanectve asi zle prečítal moje meno alebo neskontroloval čiernu listinu, poslali mi pozvánku.

Že okolo toho nakoniec vznikol väčší rozruch ako z desiatok iných akcií, na ktorých som sa zúčastnil alebo ich spoluorganizoval, ma potešilo. Nešlo o moju prezentáciu, ale o to, že sa upriamila pozornosť na tému porušovania ľudských práv v Číne.

Mimochodom, Kao Č‘-šeng sa nestratil niekde v čínskom väzenskom systéme, ale bol prepustený, hoci je stále pod dozorom a v domácom väzení. Nebyť záujmu verejnosti v demokratickom svete, mohlo to byť inak. A možno k tomu drobným dielikom prispel aj rozruch, ktorý vznikol okolo môjho pokusu. Ak chcem teda na niečo upozorniť, musím využívať nástroje, ktoré mám k dispozícii.

Iný prípad – s plechovkou farby ste sa vybrali do Krajnej Bystrej, aby ste podporili konanie umelcov Kalmusa s Lorenzom, ktorí pomaľovali Biľakov pamätník. Oznámili ste to však vopred, takže vás tam čakala polícia. Mnohí to označili za divadlo.

Aj tejto téme som sa predsa venoval od začiatku a viacerými aktivitami. Keď v Krajnej Bystrej inštalovali Biľakov pamätník, spoluinicioval som trestné oznámenie proti organizátorom, lebo podľa mňa spáchali trestné činy podpory a propagácie skupín smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd, popierania a schvaľovania holokaustu a zločinov politických režimov.

Keď začali byť stíhaní Kalmus s Lorenzom, spoluinicioval som zase vyhlásenie, v rámci ktorého sme ich konanie schvaľovali, čím sme sa zámerne vystavili riziku trestného stíhania za trestný čin schvaľovania trestného činu. S Petrom Osuským sme sa v tej veci boli aj udať, naše podanie však bolo odmietnuté, voči čomu som dal sťažnosť. Tá bola tiež odmietnutá.

Náhodou som bol potom pracovne blízko Krajnej Bystrej, tak mi napadlo, že urobím takúto akciu. Nebolo to však o samoúčelnom divadle pre verejnosť, ale o mojom dlhodobom angažovaní sa v téme a snahe podporiť Kalmusa s Lorenzom.

Áno, dal som o tom vopred vedieť na Facebooku, tip som dal aj médiám, polícii som to však nehlásil, takže som ani nevedel, že príde. Nie je pritom dôležité, či bol pomník aj pomaľovaný, lebo pokus by mal byť postihnutý rovnako ako dokonaný čin.

Čo malo byť cieľom?

Vystaviť sa hrozbe trestného stíhania a upozorniť tak súd, ktorý rieši Kalmusa s Lorenzom, že ak ich budú súdiť aj naďalej či ich nebodaj odsúdia, môže sa stať, že sa o rovnaké konanie môžu pokúsiť aj ďalší, a aj oni by potom mali byť trestne stíhaní a odsúdení.

Stíhajú vás za to?

Nie, riešili to len priestupkovo, dostal som pokutu 30 eur. Odmietol som však zaplatiť, voči rozkazu som dal odpor, čiže sa tým musia ďalej zaoberať.

Sú pre spoločnosť dôležité takéto symboly?

Nepochybne. Zo symbolov sa síce nenajeme, ale dá sa nimi poukázať na mnohé dôležité veci v spoločnosti.

Ondrej Dostál. Foto - archív O. D.
Ondrej Dostál. Foto – archív O. D.

Čo si dnes ľudsky myslíte o Procházkovi, Šebejovi a Žitňanskej, ktorých po vstupe do koalície so Smerom mnohí označujú za zradcov svojich voličov?

Nebol som voličom Siete ani Mosta, nemôžem sa teda označovať za ich sklamaného voliča. Sklamaný však som, lebo to, čo hovorili pred voľbami, zrazu neplatí, a ani ich dôvody pre zmenu postoja nie sú presvedčivé.

Podozrenie, že sa to takto môže skončiť, som mal pritom už po oznámení výsledkov volieb. Prekvapila ma len tá rýchlosť, lebo to vyzerá tak, že všetko bolo upečené oveľa skôr, než sa oficiálne priznalo. Ľudsky mi je to ľúto, dôsledky si však ponesú oni sami. Vlastne si ich už aj nesú.

Vnímate ich ako zradcov?

Nerád používam slová ako zrada.

Ak niekto hovorí, že so Smerom určite nepôjde, a potom s ním ide, ako to nazvať?

Bugár to, že pôjde so Smerom, nikdy nevylučoval, hoci v mnohých svojich voličoch toto očakávanie vzbudil. Áno, u Šebeja či Žitňanskej ma to prekvapuje, lebo to vylučovali.

Rôzne názory sú aj na krok Miroslava Beblavého, ktorý na protest opustil Sieť. Jedni z neho robia morálneho hrdinu, iní to považujú za faloš, lebo čo je Procházka zač, musel vedieť oveľa skôr. Precitnutie po voľbách je ťažko uveriteľné.

V politike nepracujeme s dokonalými ľuďmi, musíme spolupracovať aj s tými, voči ktorým máme výhrady. Ak sa raz Beblavý pustil s Procházkom do projektu Siete, ťažko mohol niekto očakávať, že pri prvej pochybnosti o svojom lídrovi odíde a založí si vlastnú stranu, prípadne sa pridá k inej.

Pokúsil sa, aby z toho projektu niečo bolo, a pri iných výsledkoch Siete by sa to možno aj podarilo. Keby bola Sieť najsilnejšou pravicovou stranou a pravica by mala v parlamente väčšinu, Procházka by zrejme so Smerom nešiel. Možno som naivný a mýlim sa, ale verím, že nie.

Smeroval som len k tomu, či sa jeho krok nepreceňuje.

Ja z Beblavého nerobím morálneho hrdinu ani sa ho nechystám stavať na piedestál. Pred voľbami bol v určitej situácii a usiloval sa o čo najlepší výsledok strany. A hoci možno aj mal nejaké pochybnosti o svojom predsedovi, veril, že trajektória Siete po voľbách bude iná. To je úplne legitímne správanie.

Keď sa potom ukázalo, že strana ide so Smerom, odišiel. Mne sa taký postoj páči oveľa viac ako postoj Šebeja či Žitňanskej, ktorí pred voľbami a dokonca istý čas aj po voľbách tvrdili, že so Smerom nepôjdu, a keď sa Most-Híd rozhodol opačne, už len držali stranícku líniu.

Skúsme sa na to pozrieť aj z ich strany – naozaj ste verili, že by tu mohla byť pravicová vláda Sulíka, Danka, Bugára, Matoviča a Procházku s podporou Kollára?

Nejdem hodnotiť, či by taká vláda prežila celé štyri roky, lebo pochybnosti o zámeroch SNS som mal už pred jej snemom. Na druhej strane som rešpektoval, že ak je možnosť vytvoriť vládu bez Fica, mali by sme sa o to pokúsiť.

Počas kampane som prešiel veľký kus Slovenska a z reakcií ľudí, s ktorými som sa stretol, som nadobudol jednoznačný dojem, že chcú zmenu a odchod Smeru z vlády. Nebol to síce reprezentatívny prieskum, ale dosť mi napovedal. Ak teda bola šanca, hoci malá a divoká, bolo treba sa o ňu aspoň pokúsiť.

Aj za cenu, že by vládu podporovali ľudia, čo sa dobre poznajú s mafiánmi?

(dlhé mlčanie) Zvláštne pocity v žalúdku som mal už pri predstave, že mám byť v koalícii so SNS. Z hľadiska mojich osobných pocitov sa mi teda uľavilo, keď vznikla iná koalícia, ktorá ma nenúti byť koaličným partnerom SNS či Kollára.

Stále si však myslím, že z hľadiska krajiny by taká vláda, hoci by aj nevydržala celé obdobie, bola lepším riešením ako súčasná. Mohla by sa aspoň pokúsiť skutočne zabojovať proti korupcii a pretrhať väzby oligarchov na štát. To Ficova vláda určite nespraví.

Kotlebovcov volili mladí ľudia a protestní voliči, hoci nemajú koncepciu ani rozumné nápady. Hlásajú nenávisť a šíria agresivitu. Z ľudí ako Mazurek či Krupa ide strach, na kandidátke dokonca boli aj šialenci ako Magát či Rogel. Čo s tým, aby o štyri roky neprišli ešte silnejší?

Aj z tohto dôvodu je zlé, že vznikla tretia Ficova vláda, lebo ľudia môžu upadnúť do ešte väčšej frustrácie. Tí, čo očakávali zmenu, a bola ich väčšina, musia byť veľmi sklamaní už teraz.

Tak sú však rozdané karty, preto je potrebné sa na pôde parlamentu voči Kotlebovi jasne vymedzovať a netváriť sa, že je normálnou súčasťou politického spektra. Sú to fašisti a extrémisti, a tak sa k nim treba aj správať.

Na druhej strane sa musíme viac snažiť komunikovať s ľuďmi v regiónoch, lebo určite nie všetci, čo ho volili, sú fašisti a extrémisti. Ak sa o nich a o ich problémy nebudeme konečne vážne zaujímať, podpora Kotlebu ešte stúpne.

Aký je váš aktuálny majetok?

Vlastním štvorizbový byt v Bratislave, kúpil som ho z hypotekárneho úveru. Iné nehnuteľnosti nemám, ani auto. Mám síce vodičský preukaz, už dlho som však nešoféroval.

Patrím do tej istej sorty ako František Mikloško alebo Peter Osuský. Som hrdým vlastníkom električenky a používam hromadnú dopravu. A občas sa mi pritrafí, že ma niekto zvezie.

Rozhovory

Voľby 2016

Teraz najčítanejšie