MediaBrífing: Vo Venezuele používajú avatarov, aby chránili skutočných novinárov

Virtuálni avatari majú chrániť venezuelských novinárov.
Hrozí, že umelá inteligencia bude oveľa drahšia.
Harari v novej knihe varuje pred umelou inteligenciou.
Ďalšie správy o médiách a internete.

Skupina venezuelských médií začala používať virtuálnych avatarov na čítanie správ. Týmto spôsobom chcú informovať verejnosť a zároveň chrániť skutočných novinárov pred represiami vlády Nicolása Madura, píše CNN.

Viac informácií: Virtuálni moderátori sa volajú La Chama (Dievča) a El Pana (Chalan alebo Kamoš). Vytvorila ich umelá inteligencia (AI) a stali sa tvárami spravodajského programu Venezuela Retweets (Operación Retuit). Je to spoločný projekt viacerých médií, ktoré sú kritické voči vláde.

V júli sa v krajine konali prezidentské voľby. Podľa úradov vyhral Maduro, opozícia tvrdí, že voľby boli zmanipulované. Súd vydal zatykač na opozičného lídra Edmunda Gonzáleza Urrutiu, ten ušiel do Španielska, kde dostal azyl.
V krajine vypukli nepokoje. Úrady zadržali tisícky ľudí, desiatky civilistov zomreli.
Výrazne sa zhoršila aj bezpečnosť novinárov. Podľa organizácie Espacio Publico bolo zatknutých najmenej 16 novinárov, niektorí čelia obvineniam z terorizmu a podnecovania nenávisti.
Novinári musia pracovať v utajení, nepodpisujú sa pod svoje reportáže, na komunikáciu musia používať šifrované aplikácie. Používanie virtuálnych avatarov namiesto tvárí skutočných novinárov tak môže byť ďalším krokom k väčšej bezpečnosti.
Avatari divákov upozorňujú, že sú umelo vytvorení, no zároveň čítajú skutočné a overené správy.

„Byť dnes novinárom vo Venezuele je niečo ako byť hasičom,“ povedal Carlos Eduardo Huertas, kolumbijský novinár, ktorý spolupracoval na spustení projektu. „Stále musíte ísť k požiaru, aj keď je to nebezpečné. La Chama a El Pana sú nástrojmi pre našich hasičov: nechceme nahradiť novinárov, ale chrániť ich,“ dodal.

Venezuela obmedzuje slobodu médií už roky, aj preto si ľudia zvykli hľadať správy na sociálnych sieťach alebo v četovacích aplikáciách, napríklad na WhatsAppe. Toto chce využiť aj projekt Venezuela Retweets. Avatari čítajú správy a ich videá sa dajú jednoducho zdieľať na Facebooku či Instagrame, alebo posielať cez čety, píše CNN.

Prečo je to dôležité: S rozvojom umelej inteligencie rastú obavy o budúcnosť médií a udržateľnosť ich dnešných biznis modelov. Zároveň však využitie AI nástrojov môže otvoriť nové možnosti pre šírenie informácií, najmä na miestach, kde tradičné médiá čelia cenzúre a obmedzeniam. Venezuelský pokus s avatarmi môže byť inšpiráciou aj pre iné krajiny.

Stojí za pozornosť: Maduro v čase protestov vyhlásil, že Vianoce sa tento rok začnú už v októbri. „Je september, no vo vzduchu už cítiť Vianoce,“ vyhlásil. Nie je to prvý raz, čo venezuelský prezident ohlásil skorší príchod Vianoc, urobil to aj počas pandémie.

Tip: Kto si chce pozrieť zaujímavý, hoci totálne nekritický dokument o umelej inteligencii a spoločnosti OpenAI, môže si na Netflixe zapnúť prvý diel dokumentárneho seriálu What’s Next? The Future with Bill Gates.

Hrozí, že umelá inteligencia bude oveľa drahšia

Ilustračné foto – Jonathan Kemper/Unsplash

Spoločnosť OpenAI, ktorá sa preslávila četbotom ChatGPT, uvažuje o zavedení vyšších cien za svoje nové služby. Podľa portálu The Information sa interne hovorilo až o sume 2000 dolárov mesačne.

Grafická spoločnosť Canva uvažuje až o 300-percentnom zvýšení cien za svoje AI funkcie. Firma je presvedčená, že nové nástroje výrazne zvyšujú hodnotu jej služieb.

Hrozí, že sa podobným smerom vydajú aj ďalšie AI firmy?

ChatGPT má viac ako 200 miliónov používateľov týždenne a počet predplatiteľov vraj prekročil 11 miliónov. Bežné predplatné stojí 20 dolárov mesačne.
Avšak vývoj a prevádzka generatívnej AI je veľmi drahá. OpenAI navyše čelí rastúcej konkurencii zo strany spoločností ako Google, Apple a Anthropic, ktoré vyvíjajú vlastné AI služby.
Hoci OpenAI odhaduje ročné príjmy vo výške 2 miliárd dolárov, nebude to stačiť a očakáva sa strata až 5 miliárd. Aj preto sa firma snaží získať peniaze od veľkých investorov, no môže zvýšiť aj ceny niektorých svojich nových služieb.
Firma zatiaľ správy o vyšších cenách nekomentovala, no vo všeobecnosti sa neočakáva, že by si za nejakú zo svojich služieb vypýtala až dve tisícky mesačne.

Prečo je to dôležité: Niektorí komentátori sa pýtajú, či hroziace zvyšovanie cien nie je dôkazom, že trh AI služieb je veľmi nestály a že mnohí hráči budú mať problémy s návratnosťou miliardových investícií.

Odborník na AI Alberto Romero však ponúka iné vysvetlenie: firmy budú zvyšovať ceny nie preto, aby zaplatili výdavky na dnešné modely AI, ale aby podporili vývoj nových modelov, ktoré budú schopné robiť oveľa viac a budú aj nákladnejšie.

Odvoláva sa na nové modely ChatGPT o1 a o1-mini, ktoré prekonávajú svojich predchodcov a firma tvrdí, že sa približujú ľudským schopnostiam pri uvažovaní, riešení problémov a argumentácii.

„Na rozdiel od ChatGPT model o1 potrebuje viac času na odpoveď. Pretože ‚myslí‘. Nie je to četbot. Minimálne to nie je len četbot,“ napísal Romero.

Cena bežných četbotov, ktoré sú na trhu už necelé dva roky, bude podľa neho stále klesať, až sa raz dostane na nulu. No tie sú už podľa neho minulosťou.

„Určitým spôsobom sa éra generatívnej AI skončila,“ tvrdí Romero. Verí, že sa blížime ku technológiám, ktoré budú zvládať oveľa zložitejšie úlohy. A také budú mať aj oveľa vyššiu cenovku.

Harari v novej knihe varuje pred umelou inteligenciou

Historik Yuval Noah Harari napísal novú knihu Nexus s podtitulom Stručná história informačných sietí od doby kamennej po AI. Spomína v nej okrem iného štyri zásady, s pomocou ktorých môžu demokracie prežiť v digitálnej dobe:

1. Láskavosť (benevolence): Zozbierané dáta by sa mali použiť na pomoc jednotlivcom, nie na manipuláciu s nimi.

2. Decentralizácia: Informácie by sa nemali koncentrovať na jednom mieste, či už je to vláda, alebo súkromná spoločnosť.

3. Vzájomnosť: Dohľad nad jednotlivcami by mal byť vyvážený vyššou transparentnosťou a zodpovednosťou vlád a korporácií.

4. Zmena a odpočinok: Zjednodušene povedané, ľudia by mali mať možnosť meniť sa a vyvíjať sa. Zároveň by však mali mať slobodu odpočívať, ustúpiť od neustáleho tlaku a oddýchnuť si od algoritmického dohľadu. Tak sa podľa Harariho môžeme vyhnúť extrémom typu Sovietsky zväz či indický kastový systém.

Prečo je to dôležité: Harari patrí medzi najvýznamnejších súčasných intelektuálov. Z knihy Sapiens sa predalo až 25 miliónov kusov v rôznych jazykoch, bestsellermi sa stali aj knihy Homo Deus a 21 lekcií pre 21. storočie.

Harariho texty ovplyvňujú verejnú debatu, a to sa môže stať aj pri najnovšej knihe Nexus. V nej napríklad kritizuje súčasný obchodný model technologických gigantov, ktorí zhromažďujú obrovské množstvo osobných údajov ľudí. Tento model je problematický a neudržateľný.

Technologické spoločnosti by podľa neho mali mať povinnosť (tzv. fiduciary duty) konať v najlepšom záujme svojich používateľov, rovnako ako to musia robiť lekári, právnici a účtovníci.

Stojí za pozornosť: Kniha Nexus varuje aj pred umelou inteligenciou. „Stvorili sme nevedomú, ale veľmi silnú mimozemskú inteligenciu. Ak ju nezvládneme, AI by mohla zničiť nielen ľudskú nadvládu na Zemi, ale aj samotné svetlo vedomia a premeniť svet na ríšu úplnej temnoty,“ napísal Harari.

„Rozhodnutia, ktoré my všetci urobíme v nadchádzajúcich rokoch, určia, či sa privolanie tejto mimozemskej inteligencie ukáže ako terminálna chyba alebo začiatok nádejnej novej kapitoly vo vývoji života,“ dodáva.

Za pozornosť stojí aj kritická recenzia knihy v magazíne Atlantic. Tá napríklad zdôrazňuje, že „my všetci“ rozhodne neovplyvníme, kam sa bude vývoj AI uberať. O tom bude rozhodovať hŕstka ľudí v technologických gigantoch a vládach.

Ďalšie správy o médiách a internete

Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok a štátni tajomníci Braňo Ondruš a Kamil Šaško mohli porušiť zákon, platili si totiž reklamu v prospech Petra Pellegriniho v čase moratória. V prípade Šutaja Eštoka bolo konanie zastavené, skutok vraj nie je priestupkom, v ďalších dvoch prípadoch sa stále koná, hoci prípady mali byť už dávno ukončené, píše MEMO 98.
Lukáša Machalu vybrali za člena Rady STVR jeho podriadení na ministerstve kultúry – riaditeľ kancelárie ministerky Svetozár Nižňanský a vedúca oddelenia komunikácie Petra Bačinská. Pri výbere tak došlo ku konfliktu záujmov.
Markíza sa ospravedlnila za výpadky služby Voyo počas futbalového zápasu Slovana. Dotknutým zákazníkom dá televízia kupón, ktorý predĺži ich predplatné o 14 dní.
Hlavnú cenu v súťaži Slovak Press Photo získal Radovan Stoklasa za záber z atentátu na premiéra Fica.
Meta zakázala ruským štátnym médiám vrátane RT a Rossija Segodňa prístup na svoje platformy. Odôvodnila to tým, že používali zavádzajúce taktiky, aby na internete vykonávali tajné vplyvové operácie.
Prima spustí 1. novembra na Slovensku kanál Prima Love SK, ktorý televízia cieli najmä na ženské publikum. Budúci rok chystajú kanál Prima Krimi SK a možno aj filmový Prima Max SK.
Na súde vrcholí rodinný konflikt, ktorý je bojom o moc v mediálnom impériu Ruperta Murdocha. Tri Murdochove deti sa postavili proti otcovi aj bratovi, ktorí sa podľa nich snažia vylúčiť ich z dedičstva. Verdikt súdu ovplyvní milióny ľudí na celom svete.
Kamala Harris sa v kampani zameriava na regionálne médiá a priamy kontakt s voličmi v štátoch s najtesnejšími výsledkami, to isté robí aj jej kandidát na viceprezidenta Tim Walz. CNN píše, že hoci reportéri vo Washingtone a v New Yorku môžu mať pocit, že kandidátka na prezidentku USA nie je dosť prístupná novinárom, jej poradcovia vravia, že stratégia odráža fungovanie médií v roku 2024.
V Británii prvýkrát sleduje viac ľudí správy z internetu ako z televízie, sociálne siete pritom dominujú, vyplýva zo štúdie regulátora Ofcom.
Nemeckí investigatívci zistili, že ruská propagandistická agentúra riadená priamo z Kremľa sa pokúša zastrašiť voličov a podporiť krajne pravicovú AfD. Jedným z pokynov bolo napríklad šíriť naratív, že podpora Ukrajiny je príčinou krízy.