Architektka Silvia Brna: Pôvodné paneláky sa dali zariadiť efektívnejšie než niektoré dnešné byty

„Dnes sa stretávame s rôznorodými dispozíciami, pri ktorých sa bežne stáva, že priestor nie je využitý úplne logicky. Sú v nich dlhé slepé chodby alebo je nevhodne zvolený veľkostný pomer spojenej kuchyne a obývacej izby,“ hovorí architektka Silvia Brna o bytoch v dnešných novostavbách alebo bývalých administratívnych budovách.

„Ak je tento priestor navrhnutý ako dlhý úzky pás, sme pri zariaďovaní veľmi limitovaní,“ dopĺňa Brna, ktorá v 2014 založila vlastný ateliér a viac ako desať rokov je aj súčasťou relácie Nové bývanie.

Hovorili sme spolu aj o tom:

• ako sa za posledné roky zmenilo naše bývanie;
• či obývačkám stále kraľuje televízor;
• aké multifunkčné riešenia sa jej osvedčili;
• či majú dnes ľudia bližšie k minimalizmu.

Predstavme si byt povedzme z konca 90. rokov a súčasné bývanie. Ako sa naše bývanie mení? 

Za posledných 20 rokov sa nároky na bývanie výrazne zmenili. Ovplyvnili ich zmeny životného štýlu, technologické pokroky aj celkovo menšie priestory. Práve tie podporili populárny koncept otvoreného obývacieho priestoru s kuchyňou, ktorý v minulosti nebol taký častý.

Jednotlivé miestnosti zvykli byť od seba konštrukčne oddelené a využívali sa formálnejšie ako dnes, čo do istej miery určite ovplyvňuje aj vplyv technológií. Každá miestnosť zvykla mať svoju funkciu, dnes si ich môžeme adaptovať podľa potreby – či už na prácu z domova, cvičenie alebo iné trávenie voľného času.

Takisto vnímam väčší dôraz na zdravé prírodné priestory. So zmenami spôsobu práce máme tendenciu tráviť doma viac času, o to dôležitejšie je pre našu mentálnu a fyzickú pohodu zdravie domácnosti.

Televízor bol v minulosti akýmsi „oltárom“ domácnosti, teda centrom obývacieho priestoru. Koľkí klienti sa ešte držia toho, že v obývačke stále musí byť?

Je ich čoraz menej, čo môže byť ovplyvnené viacerými faktormi. Rozšírenie technológií v určitom smere znamená, že televízor sa pomaly stáva irelevantným. Na telefóne či notebooku si vieme nielen vyhľadať akékoľvek informácie, ale aj pozrieť večerné správy či film.

V dôsledku týchto možností si všímame, že členovia rodín trávia čas skôr samostatne a pomaly sa tak vytráca funkcia televízora, akú poznáme z minulosti. Televízor už pre niektorých nie je centrom trávenia voľného času a chcú ho v týchto zónach tráviť iným spôsobom.

Stále je však veľa ľudí, ktorí sa tohto konceptu držia a berú televízor ako samozrejmosť, aj keď s odstupom času zistia, že ho takmer vôbec nepoužívajú.

Z pohľadu dizajnu televízor do minimalistického priestoru s prevažne nenápadnými tónmi nie vždy konceptuálne zapadá. Vtedy môžeme použiť viacero trikov na jeho čiastočné skrytie.

Čo dnes teda vidíme v typickej obývačke? A dá sa vôbec hovoriť o typickej obývačke?

Myslím si, že stále môžeme hovoriť o typickej obývačke. Občas však zastáva rôznorodé funkcie a vzhľadom na menšiu metráž bytov môže byť spojená s kuchyňou, prípadne jedálňou.

Zmenu určite vnímam v tom, že kedysi bol obývací priestor vyslovene reprezentatívny. Možno ešte s jedálňou to bol jediný priestor pre návštevy, ostatné zóny boli čisto prípravné. Dnes už v kontexte otvorených dispozícií a zmien v stereotypných pohľadoch na domácnosť kladieme rovnaký dôraz aj na kuchyňu, ktorá môže tiež slúžiť pre hostí.

Najčastejšie obývačke dominuje sedacia sústava, ktorá odráža celkovú myšlienku návrhu. Často sa tu stretávame s multifunkčnými typovými prvkami, ktoré dokážu vytvoriť viacero menších zákutí so špecifickými funkciami. Dôraz sa kladie na celkové osvetlenie, okrem hlavných svetiel hlavne na dizajnové ambientné osvetlenie. Práve to má za úlohu vytvoriť komfortnú atmosféru.

V prípade televíznej steny sú dôležité úložné priestory, ktoré môžu slúžiť na skrytie technológií, odloženie hier či kníh. Veľa klientov však už uprednostňuje jednoduchý priestor, o ktorý sa ľahko stará.

Kedysi bolo súčasťou väčšiny domácností jedálenské sedenie, je to tak stále? Občas počúvam, že ľudia jedávajú sami, respektíve deti v izbách a rodičia v obývačke.

Kedysi mali priestory jednu funkciu, napríklad jedálne boli určené výhradne na spoločné rodinné večere, nebolo úplne možné vynechať ich z interiérov. Dnes je náš životný štýl voľnejší a tomu sa prispôsobilo aj naše bývanie. Vzhľadom na ceny bývania sa rozmohli napríklad zdieľané bývania študentov a mladých ľudí a celkovo môžeme hovoriť aj o menšej metráži obytných priestorov.

V týchto prípadoch sa môžeme stretnúť s náhradami jedálenského stola – napríklad kuchynským ostrovom so sedením, ktorý môže rovnako zastávať úlohu jadra stretnutí. Tento princíp sa mi osvedčil najmä v menších priestoroch, kde ostrov slúži na prípravu jedla a zároveň je priestorom pre rodinu, ak na samostatný stôl nezostalo veľa miesta.

Osobne však jedálenskú zónu stále považujem za kľúčovú. Je to srdce domova, priestor, kde sa rodina môže na chvíľu zastaviť a tráviť spoločný čas. Tým, že sa miestnosti začali využívať multifunkčne, môže jedálenský stôl slúžiť na robenie domácich úloh s menšími deťmi, rôznorodé spoločenské a tvorivé aktivity, trávenie času s priateľmi, prípadne aj na občasnú prácu z domu.

Rovnako je to aj v prípade bývania pre mladšie skupiny ľudí, ktorí spolunažívajú, takzvanom cohousingu, keď má každý vlastnú izbu a spoločne používajú len niektoré priestory. Aj v tomto prípade tvorí veľký spoločný stôl multifunkčné jadro bývania. Ak tieto funkcie nahrádza komunitná izba alebo individuálne priestory, dá sa jedálenský stôl nahradiť inými variantmi. Tento trend však vnímam najmä v zahraničí, v rámci ateliéru nemáme s návrhmi zdieľaných bytov osobnú skúsenosť.

Hovoríte, že sa miestnosti začali využívať multifunkčne. Aké nevšedné riešenie ste navrhli a osvedčilo sa možno tak, že ho odvtedy používate častejšie?

Neviem, či by som tie riešenia nazvala nevšednými. Tým, že dokážeme klientovi porozumieť, často vieme prísť s nie úplne očakávanými riešeniam, ktoré sú však úplne v súlade s jeho predstavou.

Multifunkčné riešenia radi používame najmä v detských izbách. Veľmi sa nám osvedčilo navrhovanie vo vertikálnom smere. Skladáme na seba priestor na spanie, hranie, prípadne menšiu lezeckú stenu. Pri tomto riešení sú jednotlivé funkcie izby zameniteľné a často sa stáva z horného priestoru určeného na hru aj priestor na spanie, ktorý prináša viac súkromia. Priestor pod posteľou potom slúži pri voľnočasových aktivitách.

Ak pracujeme s poschodovými posteľami, hráme sa so schodíkmi, ktoré radi používame ako ďalší úložný priestor. Toto riešenie sa nám osvedčilo aj v prípade schodov, ktoré prepájajú dve podlažia.

V kuchyniach to môže byť napríklad stôl, ktorý sa v prípade potreby vytiahne z kuchynského ostrovčeka, alebo iné formy rozkladacích stolov. Úložný priestor môže mať tabuľový povrch, ktorý vytvára priestor na hru aj nákupný zoznam. Zboku kuchynského ostrovčeka vieme zakomponovať otvorenú knižnicu, ktorá je dobre prístupná z priľahlého gauča. Časť televíznej steny môže nahradiť pracovný stôl.

Možností je nekonečné množstvo, najčastejšie však ide o na mieru vyrobené riešenia pre konkrétne podmienky.

Prejavuje sa pri zariaďovaní väčší individualizmus? Spomínali ste, že ľudia aj v dôsledku technológií trávia čas doma skôr samostatne. 

Áno, v dnešnom svete orientovanom na mentálne zdravie aj pri navrhovaní viac vnímame orientáciu na súkromie a vlastný priestor, dokonca aj v rámci rodín, ktoré spolu žijú. Ide o čiastočné uzatváranie sa do seba, ktoré môže byť v istom smere prospešné. V prípade moderných technológií a inovácií však vnímam, že sa ľudia od svojich príbuzných vzďaľujú, čo sme mohli vidieť napríklad v postcovidovom období.

Pri navrhovaní je dôležité sústrediť sa na „zlatú strednú cestu“ – vytvárať osobné priestory, ale myslieť aj na zdravý duševný rozvoj prostredníctvom spolunažívania v spoločných priestoroch. Je teda dobré, ak sa v priestoroch nachádzajú zóny súkromnejšieho typu, ktoré však nenarúšajú spoločné komunitné zóny.

Princíp separovania môže čiastočne vychádzať aj z minulého režimu – stále máme tendenciu dávať dôraz na súkromie a oddeľovanie sa od spoločnosti. Je zaujímavé, že v zahraničí je trend úplne opačný. Vznikajú tam najmä otvorené priestory, spoločné komunitné zóny a verejné priestranstvá, do ktorých sa začleňuje zeleň – priestory sa jednoducho navrhujú pre ľudí.

Platí individualizmus aj pre detské izby? Ak na to rodičia majú, chcú dopriať každému dieťaťu vlastnú izbu?

Víziu toho, aby malo každé dieťa svoju vlastnú izbu, môžeme nazvať jedným z našich trendov. V Rakúsku to je tiež štandard, i keď poväčšine pracujú s menšou metrážou ako u nás. Závisí to od priestorových možností aj vekového rozdielu detí.

Často sa stretávam s prístupom, že kým sú deti menšie, slúži jedna izba ako herňa a druhá ako spálňa. Izby môžu byť prepojené, čo vieme navrhnúť aj zábavnou formou, napríklad otvorom v stene, ktorý je súčasťou preliezačky.

Keď deti zatúžia po väčšom súkromí, izby jednoducho zmenia svoju funkciu. Tento prístup sa neskôr môže zase otočiť, napríklad ak chcú starí rodičia vytvoriť priestor pre svoje vnúčatá.

Ako sa zmenilo použitie materiálov? Na čom to vidieť najviac? 

Materiály prešli za posledné desiatky rokov veľkým vývojom. Koncom minulého tisícročia by sme určite vnímali prevahu lacnejších, ľahko dostupných materiálov. V obľube boli hlavne plasty, lamináty a iné syntetické materiály. Dnes od nich skôr upúšťame.

Často sme sa stretávali aj s celoplošnými kobercami, ktoré síce vytvárali dojem teplého a mäkkého priestoru, no boli náročné na údržbu a hromadili nadbytočný prach.

S vývojom materiálov sa síce neupustilo od používania dreva, no do popredia sa dostal skôr masív a celkovo menej štruktúrované prvky. Veľmi obľúbené sú biodosky vyrobené zo smrekového dreva a z preglejky. Vo veľkom sa začalo používať sklo, najmä v podobe rôznych predelových stien. Súvisí to aj s nárastom interiérov zariadených v industriálnom štýle, v rámci ktorého sa kombinuje s kovom a betónom.

V prípade podláh prevláda drevo a laminát, teda kompozitný materiál, ktorý evokuje drevenú podlahu. Pri laminátových podlahách vidno veľký pokrok, mnohé pôsobia oveľa realistickejšie ako kedysi. Veľkým hitom minulého storočia boli aj PVC podlahy, ktoré sa používajú dodnes, no takisto prešli technologickým vývojom. Sú oveľa kvalitnejšie, a tým aj odolnejšie proti poškodeniu, vlhkosti a chemikáliám.

Dnes je pre svoje dobré vlastnosti – ako odolnosť proti oderu – a ľahkú údržbu veľkým hitom liata podlaha, ktorá bola kedysi doménou prevažne priemyselných budov. V bytoch často používame mikrocementové liate podlahy, ktorých povrch je atraktívnejší.

Celkovo vnímame nárast ekologických a recyklovateľných materiálov, orientáciu na kvalitné a estetické riešenia. Interiéry jednoducho odrážajú éru, ktorá na prelome tisícročí menila smer od zaužívaných syntetických prvkov až po prírodné elementy.

Spomenuli ste zdravý prírodný priestor. Čo si pod ním máme predstaviť? 

Ide o používanie zdravých materiálov, kvalitu vzduchu a osvetlenie, ktoré je v súlade s naším biorytmom. Ďalej minimalizovanie plastových prvkov, dôraz na vhodne ošetrené prírodné elementy a udržateľné materiály, ako aj kvalitné textílie.

Dôležitá je aj celková starostlivosť. Nezahltenie interiérov nábytkom eliminuje množstvo akumulovaného prachu, ktorý môže podporovať alergie. Neumývateľné poťahy a používanie nekvalitných materiálov, najmä v mokrých zónach, môže zase ľahko viesť k hromadeniu plesní. Počas pandémie sa takisto rozmohla biofília (spojenie človeka s prírodou – pozn. red.), ľudia majú v domácnostiach viac rastlín, pričom určité druhy dopomáhajú k čistote ovzdušia.

Dôležitý je aj dostatok prírodného svetla, ako aj možnosť tlmenia intenzity umelého osvetlenia s prichádzajúcim večerom, aby si náš biorytmus uvedomil, že sa má chystať na spánok.

Prírodné, ekologické materiály, ktoré sú príjemné a teplé na dotyk, vytvárajú iný pocit ako chladné umelé materiály.

Je už dnes štandardom kuchyňa prepojená s obývačkou? Kedysi to tak nebolo.

Už som spomínala, že izby mali kedysi jasne definovanú funkciu a boli rozdelené aj rodovo. Tento koncept je už našťastie za nami, a kuchyňa sa tak v posledných rokoch stala centrom každodenného spolunažívania.

Poväčšine sa stretávame s konceptom spojenia kuchyne a obývačky. V súčasnosti je to spôsobené aj malou metrážou novostavieb, kde nie je iné riešenie. Ľahko sa tak môže stať, že sa obe funkcie navzájom bijú a vytvárajú neharmonické prostredie. Treba totiž myslieť na rôzne aspekty vnímania, hluk, zápach či špinu. Kuchynský priestor sa dá používať veľmi rôznorodo a ľahko sa môže stať, že varíte priamo pri gauči.

Tieto nevýhody si však uvedomuje veľa klientov, ktorí chcú mať priestory oddelené – často so zachovaním vizuálneho kontaktu, napríklad vo forme presklených priečok. Na druhej strane v otvorených priestoroch sa vieme kreatívne hrať s umiestnením nábytkových zostáv alebo čiastočných priečok. Stále však platí, že na spoločné fungovanie musia mať funkcie dostatočný priestor, aby sa navzájom nerušili, no stále vedeli komunikovať.

O akom veľkom priestore hovoríte? Dnes možno v prípade malých bytov v novostavbách vidieť, že jedna miestnosť plní úlohu kuchyne, jedálne, obývačky aj pracovne a jednotlivé zariaďovacie prvky sa dotýkajú, lebo miesta je málo.

Zaujímavé je, že rozlohou sú tieto byty podobné bytom v klasických panelákových domoch, majú okolo 70 metrov štvorcových. Problémom však je, že pôvodné panelákové byty mali pravidelné dispozície a dali sa zariadiť efektívnejšie.

Dnes sa stretávame s rôznorodými dispozíciami, pri ktorých sa bežne stáva, že priestor nie je využitý úplne logicky. Sú v nich dlhé slepé chodby alebo je nevhodne zvolený veľkostný pomer spojenej kuchyne a obývacej izby. Ak je tento priestor navrhnutý ako dlhý úzky pás, sme pri zariaďovaní veľmi limitovaní.

Problém často vidieť aj v jednotlivých izbách. Po umiestnení manželskej postele často ostáva na priechod pred ňou veľmi nekomfortný priestor, ktorý navyše ani nespĺňa minimálne požiadavky. V spálni však na druhej strane môže byť samostatný šatník. Na prvý pohľad sa môže zdať, že v byte je dostatok priestoru, no pri zariaďovaní vytvárajú tieto aspekty problémy.

Každý návrh tak musí prejsť dôslednou analýzou. Tieto dispozície často umožňujú vznik veľkého množstva úložného priestoru, ktorý je v menších bytoch veľmi dôležitý, no ide aj o komfort každodenného bývania. Stretávame sa aj s budovami, ktoré boli pôvodne určené napríklad na administratívne účely, no dnes sú z nich bytové jednotky. Práve v nich sú vyššie spomenuté aspekty najčastejšími problémami.

Čo sú ďalšie veci, ktoré sa dnes v domácnostiach menia?

Od pandémie vnímam narastajúci trend práce z domu, v dôsledku čoho sa zvýšil dopyt po flexibilných priestoroch. Môže to byť napríklad miestnosť, ktorá počas bežného dňa slúži ako pracovňa a občas aj ako hosťovská izba, prípadne miestnosť na cvičenie.

Niekedy sa stretávam aj s multifunkčnou spálňou, ktorá v prípade potreby slúži ako pracovňa. Toto riešenie je zaužívané skôr v prípade, keď na prácu neostáva iný priestor. Z môjho pohľadu by mala najmä spálňa slúžiť ako miesto oddychu bez technologického vybavenia, ako sú počítače a televízory, aby si mohli telo a myseľ dostatočne oddýchnuť. Samozrejme, záleží na klientoch a ich individuálnych preferenciách.

Ako ešte pandémia ovplyvnila rozmýšľanie nad bývaním a zariaďovanie interiéru?

Najviac to vnímame v kontexte pracovného prostredia, no dá sa to ľahko adaptovať na akékoľvek iné aktivity, ktoré človek bežne cez deň robí. Do interiérov napríklad častejšie navrhujeme priestory na cvičenie. Môže ísť o jednoduché rebriny, skrytý bežecký pás, na ktorý v byte necháme dostatok voľného priestoru, alebo zóny vyhradené na oddych.

Keďže sa z interiérov stali priestory na prácu, oddych, socializáciu aj sebarozvoj, je dôležité navrhnúť jednotlivé zóny tak, aby samostatne nezaberali veľký priestor.

V ktorej miestnosti je zmena potrieb, respektíve zmena spôsobu zariaďovania najciteľnejšia? 

Najviac to vnímam v kuchyni. Je z nej reprezentatívnejšia miestnosť, ktorá už neslúži len na varenie. Kuchyne sú omnoho sofistikovanejšie a funkčnejšie, viac sa zdôrazňuje estetika, technológie a život modernej rodiny. Dôležitá je aj úspora času, používajú sa rôzne inteligentné spotrebiče, ktoré sa dajú ovládať napríklad aj cez mobilné aplikácie.

Typické návrhy kuchýň sa začali viac adaptovať na individuálne potreby klientov a ich životný štýl. Súčasťou sú skryté úložné priestory a ľahko dostupné spotrebiče, ktoré už nemusia byť nutne vystavené, čím dotvárajú minimalistický koncept návrhu.

Veľký dôraz sa kladie aj na osvetlenie, takisto ovládané cez inteligentné systémy – či už ide o podsvietenia kuchynských zostáv, LED osvetlenia vnútra skriniek, zónové distribúcie, alebo ambientné osvetlenie na vytvorenie príjemnej atmosféry.

Sú veci, ktoré chcel kedysi v domácnosti takmer každý a dnes už ich klienti vyžadujú zriedka?

Určite áno, s posunom technológií sa adaptujú aj interiéry, vypadli napríklad pevné telefóny, a tým aj zóny, ktoré im boli určené. Kedysi boli v domácnostiach veľké stereo systémy, CD prehrávače a videorekordéry, dnes sa s tým stretávame už len zriedka. Stáva sa z toho skôr obdobný trend ako napríklad zbieranie LP platní, ktorý skôr nachádzame v užšej komunite ľudí. Sama som jej súčasťou.

Dnes už máme sofistikované televízory s bluetooth pripojením, vďaka čomu môžeme minimalizovať počet elektronických zariadení v domácnostiach.

Uprednostňuje sa aj digitálny obsah na streamovacích platformách, čo občas znamená napríklad aj výmenu televízora za premietacie plátno, ktoré človek využije raz za čas.

S technologickými inováciami začíname sledovať aj postupné vytrácanie knižníc. Stávajú sa z nich dekoračné priestory, keďže veľa kníh už je ľahko dostupných na internete a knihy sú tiež čiastočne nahrádzané čítačkami.

Všímam si, že dnes je v porovnaní s minulosťou v interiéroch všeobecne viac cítiť minimalizmus, aj vy ste už viackrát spomenuli minimalistické riešenia. 

Plne súhlasím, dnešným trendom je minimalizmus a vzdušný priestor. Uprednostňujú sa čisté línie, jednoduchý funkčný dizajn a celkovo menej vecí v domácnostiach. Je to, samozrejme, o individuálnej preferencii, ale vnímam obrat od konzumného spôsobu života, v rámci ktorého nás nadbytočné skladovanie a hromadenie vecí začína zaťažovať.

Hromadenie vecí vedie k neporiadku a stresu, preto klienti stále viac preferujú vizuálnu čistotu, aby sa mohli venovať iným prioritám, než je starostlivosť o domácnosť.

Zameriavame sa skôr na kvalitu, funkčnosť a jednoduchosť. Klientom preto radšej odporúčame investovať do kvalitného umenia, obrazu alebo sochy namiesto zahltenia priestoru množstvom chaotických drobností.

Ceny bývania sú dnes vysoké, aj vy ste ste spomenuli, že nové byty sú často menšie ako tie v minulosti a majú inú dispozíciu. Ako to ovplyvňuje zariaďovanie domácností?

Čím menší byt, tým náročnejšie a sofistikovanejšie riešenia treba hľadať. Ráta sa každý centimeter, preto má dôležitú úlohu vstavaný úložný priestor.

Často sa stretávame aj s veľmi malými detskými izbami, ktoré zdieľajú dve deti. Vtedy sa izba zariaďuje vo vertikálnej osi, či už použitím poschodových postelí, alebo spaním vo vyššej úrovni nad pracovným stolom.

Zaujímavým riešením je aj multifunkčný nábytok, keď sa jedným zdvihnutím spálňa zmení na obývačku. Je to dobrá alternatíva, ako efektívne využiť priestor, pričom má človek stále pocit vzdušnosti.

V menších bytoch je celkovo väčší dôraz na minimalistické zariaďovanie, prípadne optické zväčšenie priestoru použitím svetlejších farieb a menšieho počtu nábytku. K jednoduchým trikom, ako opticky zväčšiť alebo prehĺbiť jednotlivé miestnosti, patria aj zrkadlá alebo tapety.

Ktoré veci sa v minulosti v rámci zariaďovania riešili vyslovene zle a dnes ich neodporúčate?

Nemám pocit, že by sa niečo robilo vyslovene zle. Architektúra a interiéry vždy odrážajú dané obdobie a dianie v spoločnosti čo možno najlepším riešením. Tým, že sa éra aj vďaka technológiám mení stále rýchlejšie, priestory vieme navrhovať účelnejšie a praktickejšie ako v minulosti.

Sú nejaké veci, ktoré ľudia majú naučené z minulosti a musíte ich od toho odhovárať, respektíve im vysvetľovať, že to nie je dobré riešenie?

Odhovárať ľudí nie je podľa mňa úplne dobrý postup. Rada im však ponúkam nové riešenia, s ktorými predtým nemuseli prísť do kontaktu. Aj ja sa neustále učím nové veci, prichádzam na nové nápady a profesionálne aj osobnostne sa rada posúvam ďalej. Klienti na tieto návrhy reagujú veľmi pozitívne a sú radi, že existujú kreatívne riešenia, ktoré im výrazne uľahčia fungovanie v domácnosti.

Aké sú to riešenia?

Často sa týkajú úložných priestorov alebo kuchynských zón. Sú to malé praktické veci, ktoré však pri pravidelnom používaní určite vnímate. Už len maličkosť ako priestor na odloženie topánok pod vstavanou lavicou môže znamenať menej neporiadku v chodbe.

Napadá mi aj dnes už typickejšie zabudovanie rúry vo výške kuchynskej linky napriek tomu, že stereotypne si ju predstavujeme pod varnou doskou. Vďaka tomuto riešeniu sa ľahšie používa a v spodnej časti linky zostane viac úložného priestoru. Ide aj o rôzne možnosti skrytia televízie, prípadne zabudovanie vstavaného projekčného plátna.

Veľké možnosti ponúka aj vstavaný nábytok, do ktorého sa dá zabudovať napríklad práčka. Opticky tak nenarúša vzhľad kúpeľne a vieme ju týmto spôsobom zabudovať aj v rámci chodby, čo je dobré riešenie pri menšej kúpeľni. Ďalej sú to rôzne sklenené predelenia priestorov, vďaka ktorým si zachováte vizuálny kontakt, alebo nábytky, ktoré „rastú“ spolu s deťmi.