Zelenskyj žiada od Bidena povolenie na zmenu hry. Mal by ho rýchlo dostať

Autor je profesor európskych štúdií na Oxfordskej univerzite a autor knihy Domoviny

Začiatkom tohto týždňa som sa vydal na tritisíc kilometrov dlhú dvojdňovú cestu z druhého konca Európy, kde som bol svedkom toho, ako Ukrajina odoláva ruskému teroru v obliehanom meste Charkiv. Jedna univerzitná profesorka mi povedala, že z balkóna na dvanástom poschodí na severovýchodnom predmestí skutočne videla záblesky rakiet štartujúcich z odpaľovacích rámp za hranicou pri ruskom meste Belgorod. Odtiaľ vystrelená raketa S-300 môže zasiahnuť Charkiv asi za 30 sekúnd, takže nemáte čas sa skryť. A keď to nie je raketa, je to kĺzavá bomba vypustená z ruského lietadla – a tak deň za dňom ľahostajne prší z oblohy smrť.

Je to o číslach

Po viac ako 900 dňoch trvania najväčšej vojny v Európe od roku 1945 sa Ukrajina blíži k nebezpečnému momentu pravdy. Ukrajinský Dávid má odvahu a je novátorský, no ruský Goliáš je bezohľadný a neustáva. V jednom charkivskom podzemnom zariadení mi ukázali, ako sa dajú vysoko sofistikovane využitiť IT a drony na vojenské účely. Vďaka inováciám v kozáckom štýle krajina vyvinula vyše dvesto rôznych druhov dronov. Jeden vtip hovorí o tom, že sa dvaja ukrajinskí aktivisti stretnú pri poháriku: „Ako sa darí tvojej spoločnosti zaoberajúcej sa dronmi?“ pýta sa jeden. „Super, ďakujem, ale ako si vedel, že nejakú mám?“ odpovie druhý. „Samozrejme, že nejakú máš!“ uzatvára prvý.

Statočnosť ukrajinských vojakov je obdivuhodná, ale drví ich obrovský rozsah ruského útoku a ochota Kremľa použiť vlastných občanov ako potravu pre kanóny. Vladimir Putin práve nariadil zvýšenie počtu príslušníkov ruskej armády na 1,5 milióna. „Všetko je to o číslach,“ povedal mi vysoký dôstojník ukrajinskej vojenskej rozviedky. Odvážny ukrajinský vpád do Kurskej oblasti v Rusku dodal psychologickú podporu, ale názory na jeho strategickú racionálnosť sa prudko líšia.

Ak Putinove sily obsadia logistický uzol Pokrovsk, vo východoukrajinskom doneckom regióne vznikne reálne nebezpečenstvo ruského prelomu. Ukrajinci sú vyčerpaní. Trauma sa skrýva tesne pod povrchom. Viackrát som videl, ako tvrdým vojakom zvlhli oči, keď spomínali na svojich padlých spolubojovníkov. Približne polovica energetickej infraštruktúry krajiny bola zničená. Táto zima bude krutá. Západ medzitým naďalej váha a drží sa späť, pretože sa obáva eskalácie – na čele (ak je to v tejto súvislosti vhodné slovo) s americkým prezidentom Joeom Bidenom.

Ak by prehrával

Vidiac toto všetko, ukrajinskí lídri vytvárajú nový rámec. Kým dva roky hovorili len o úplnom víťazstve, definovanom ako obnovenie celého územia krajiny v hraniciach z roku 1991 vrátane Krymu a Donbasu, teraz hovoria o dosiahnutí postavenia, v ktorom bude môcť Ukrajina rokovať z pozície sily. Na rozdiel od mnohých západniarov však chápu, že jediný spôsob, ako sa k tomu dopracovať, je zvrátiť vývoj na bojisku, teda prudko zraziť Goliáša späť na zem, ak nie na lopatky. Je to rozhodujúca vec. Raz sa jedného stredoázijského lídra, ktorý dobre pozná Putina, spýtal západný partner, či bude ruský prezident rokovať. „Áno,“ prišla rýchla odpoveď, „keď mu generáli povedia, že prehráva.“

Toto mal na mysli prezident Volodymyr Zelenskyj, keď minulý týždeň na konferencii Jaltská európska stratégia v Kyjive povedal, že potrebujeme „zmenu hry, aby Rusko uzavrelo mier“. Keď sa budúci týždeň zíde v New Yorku Valné zhromaždenie OSN, Zelenskyj osobne predstaví svoj plán Bidenovi. Na vrchole zoznamu je získanie amerického povolenia na použitie západných rakiet – vrátane britských Storm Shadows, ktoré fungujú s americkou zameriavacou technikou – na zasiahnutie tých ruských cieľov, odkiaľ smerujú ruské útoky. Ak by sa to stalo skôr, mohlo sa zachrániť množstvo životov. Šéf charkivskej regionálnej správy mi povedal, že v priebehu niekoľkých mesiacov, odkedy Biden – zoči-voči májovým ruským úderom na Charkiv – konečne povolil obmedzené útoky na ciele za blízkymi hranicami, počet raketových útokov S-300 na druhé najväčšie ukrajinské mesto klesol. (Z lietadiel odpaľované kĺzavé bomby sa však ešte ničiť nedajú.)

Nepoznáme všetky detaily Zelenského plánu, ale okrem týchto úderov hlboko za ruské hranice bude pravdepodobne obsahovať aj žiadosť o trvalé financovanie po tom, čo sa minie 61 miliárd dolárov, odsúhlasených po dlho odkladanom hlasovaní v kongrese, sprísnenie sankcií voči Rusku a jeho čínskym a indickým podporovateľom, ako aj využitie zmrazených ruských aktív držaných na Západe na obnovu Ukrajiny. No a ešte tam bude odvážna snaha získať štít v podobe členstva v NATO, ktorý by chránil zhruba štyri pätiny suverénneho územia Ukrajiny, ktoré dnes Kyjiv kontroluje.

Eskalačný manažment

Tento plán má však dva problémy. Po prvé, celý Bidenov doterajší prístup naznačuje, že Zelenskému pravdepodobne poskytne len zlomok toho, čo požaduje. V jeho administratíve sa vedú ostré spory o úderoch na ruské územie. Budúce financovanie bude závisieť od kongresu. Prezident sa rozhodne nezaviazal k členstvu v NATO pre žiadnu časť Ukrajiny.

Pomalý postup zo strachu z eskalácie charakterizuje prístup prezidenta i jeho poradcu pre národnú bezpečnosť Jaka Sullivana od začiatku vojny. Ako to pekne povedal jeden ukrajinský priateľ: „Ukrajincov zapína Sullivanov eskalačný manažment.“ Aká je pravdepodobnosť, že sa prístup starého muža dramaticky zmení teraz, na konci jeho prezidentovania?

Po druhé, aj keby USA a ich spojenci urobili všetko požadované, vyvolalo by to taký efekt, že by Putinovi jeho generáli povedali, že prehráva? Ako presne by sa to dosiahlo? Možno zameraním na vlastnú energetickú infraštruktúru Ruska? Je pochopiteľné, že najvyšší ukrajinskí predstavitelia o vojenských detailoch svojich plánov mlčia, ale dobre informovaní obranní analytici sa pýtajú, čo môžu reálne dosiahnuť v najbližších mesiacoch. Plukovník Pavlo Palisa, veliteľ ukrajinskej elitnej 93. brigády, na spomínanej konferencii hovoril o „tyranii času“. V prednej línii sa treba pohybovať superrýchlo, aby ste, keď sa objavia, zasiahli päť kľúčových nepriateľských cieľov, ale kým prídu potrebné zbrane a povolenia, je už neskoro a „zrazu je tu päťdesiat cieľov“. Tempo, akým sa Západ pod vedením USA pohybuje, spôsobuje, že čas je na strane Ruska. A Putin čaká, že Donalda Trumpa 5. novembra znovuzvolia za amerického prezidenta.

Možno posledná šanca

O dôvod viac, aby viceprezidentka Kamala Harris, ktorá v prípade svojho zvolenia túto veľkú geopolitickú výzvu zdedí, ako aj všetci tí európski spojenci, ktorí chápu, čo je v stávke, naliehali na Bidena, aby prekročil svoj vlastný tieň a podnikol kroky, ktoré by zmenili situáciu. Toto totiž môže byť posledná šanca, ktorá by Ukrajine umožnila dosiahnuť niečo, čo možno hodnoverne nazvať víťazstvom a čo môže byť predpokladom trvalého mieru. V opačnom prípade bude Kyjiv pravdepodobne niekedy v budúcom roku nútený žiadať zastavenie nepriateľských akcií, pričom bude rokovať zo slabšej pozície. To by neprinieslo mier, len pauzu pred ďalším kolom vojny. Na Ukrajine by vládlo zúfalstvo a zúrivosť, v Kremli radosť a vo zvyšku sveta pohŕdanie slabým Západom.