Denník N

Martin Filko ukázal, že aj štátny úradník môže veľa zmeniť

Martin Filko. Foto N – Tomáš Benedikovič
Martin Filko. Foto N – Tomáš Benedikovič

Rado Baťo, Ľudo Ódor, Ivan Mikloš, Konštantín Čikovský, Lenka Surotchak, Miroslav Beblavý, Martin Dubéci, Štefan Kiss, Jana Ježíková, František Múčka, Filip Obradovič a Andrej Svorenčík napísali svoje spomienky na Martina Filka.

tlaèovka vedúci Tlaèového odboru na Úrade vlády hovorca predsedníèky vlády SR Ivety Radièovej Rado Bao tlaèová konferenciaRado Baťo: Chalan, čo ukázal, že veda patrí do politiky 

Bolo to niekedy v roku 2005, keď mi do redakcie napísal neznámy chlapík a strašne ma zvozil za článok, už si ani nepamätám, ktorý to bol. Zmocnil sa ma taký nepríjemný pocit, že by mohol mať pravdu. A tak som ho neposlal do čerta, ale zavolal na kávu.

Tri veci boli na tom 25-ročnom faganovi podozrivé od začiatku. Bol to prvý človek, ktorého som spoznal naživo, čo o sebe hovoril, že je ľavičiar, a nehanbil sa za to. Bol neuveriteľne drzý a bystrý, mal ekonomické vzdelanie dakde z Holandska a neváhal ho použiť. A bol z Nižnej, čo mne, chlapcovi z Tvrdošína, mnohé vysvetľovalo.

Výsledkom nášho prvého stretnutia bol článok Bieda slovenskej ekonómie, ktorý svojho času urazil každého, čo si to zaslúžil.

V nasledujúcich rokoch som s Martinom strávil v kaviarni zrejme najviac čistého času zo všetkých svojich kamarátov. Ja ako starší a skúsenejší som ho učil, čo je život a politika. On mňa učil, čo je to skutočná ekonómia. Vďaka nemu som konvertoval z libertariána na normálneho dospelého jedinca. Bolo to najkrajšie obdobie mojej novinárskej kariéry, keď sa na eTRENDE blogovala Radostná veda a Knihožrút, a nebolo nič dôležitejšie na svete, ako mudrovať o ekonómii.

Potom sa jedného dňa zamestnal na ministerstve financií. Ani sme sa nenazdali a urobil takú liekovú reformu, že ušetril štátu veľa peňazí. Neviem, či v tejto mizernej krajine existuje ešte jeden človek, ktorý by to dal takto na pankáča.

Naozaj som sa na Martina nahneval raz v živote. Bolo to, keď som robil u premiérky a on u ministra zdravotníctva. Pravdupovediac to tam nevyzeralo na Kramároch oveľa lepšie ako za Pašku, a Martinova tvrdá hlava ho dostávala do vnútornej opozície k vedeniu rezortu. I vymysleli sme geniálny plán, že keď bude aj poradcom premiérky, jeho pozícia bude silnejšia. Chvíľu nám spolu bolo opäť dobre. Lenže prišla kauza Prevenar, ktorá sa skončila žltou kartou pre ministra. Martinov hnev na to, ako sa to všetko vyvíjalo, ho dostal do otvorenej konfrontácie s ministrom v médiách. Aj ja som sa hneval. Hneval som sa na neho, že ma dopredu neupozornil, hneval som sa, že som musel v mene premiérky na neho verejne reagovať. Ale ako človek, ktorý nie raz vo svojom živote za sebou v robote hlasno tresol dvermi, som mu rozumel.

V posledných rokoch sme sa ako starší páni stretávali viac na obedoch. Naposledy náhodou pár hodín predtým, ako sa objavili správy, že by mohol byť ministrom. Bledý bol ako stena, oči mal vypúlené a ja som si ho dobrú hodinu vychutnával sprava aj zľava, strašil som ho, citovo vydieral, doberal si ho a povzbudzoval. Keď sa zdvihol a utekal do roboty, bolo mi ho ľúto a bol som na neho veľmi hrdý.

O pár dní sme sa videli v noci v Budháči na Medenej. Vyriešili sme všetky problémy sveta a slovenskej politiky obzvlášť. Ako vždy.

Ozval sa cez Veľkonočnú nedeľu, posledná veta, ktorú tou svojou vedátorskou hatlaninou napísal, bola: „Ale rozumiem, ze ‚pragmatic and scientific policy-making‘ je pre Slovensko trochu príliš radikálne.“

Odvčera, keď som si prečítal tú správu, hľadám našu spoločnú fotku. Taká sentimentálna hlúposť, ktorá mi zamestnáva hlavu bez prestávky. Všetko som prehľadal — počítač, telefón, aj na Facebooku som klikal, aj som googlil. Neviem, prečo ju neviem nájsť, ale stále ju hľadám.

Rado Baťo, poradca prezidenta


Ľudovít Ódor: Voda vzala maják mladým ekonómom Ľudovít Ódor

Pred dvanástimi rokmi som prijal na Inštitút finančnej politiky mladého stážistu. Mal v sebe iskru, túžbu robiť na Slovensku skutočnú verejnú politiku. Nezavádzať, nekradnúť, neplytvať a úprimne hľadať najlepšie riešenia, nielen pre vyvolených, ale pre nás všetkých. Nie potichu, nie na pive, ale s vedomím plnej zodpovednosti, verejne a transparentne. Že to má byť pre úradníka samozrejmosťou? Verte mi, na Slovensku ešte stále nepotrebujeme veľkú násobilku na to, aby sme vo sfére verejných financií spočítali všetkých s týmito vlastnosťami. Preto sú škody nevyčísliteľné. Voda nevzala len nejakého známeho ekonóma, ale zničila maják, ktorý mladým a talentovaným ekonómom dennodenne ukazoval tú správnu cestu. Že to má zmysel a že sa to dá aj inak.

Martin, prešli sme spolu veľký kus cesty. A poviem ti, stálo to za to. Chceli sme vedieť, ako sa najesť z grafov, pátrali sme po najlepšom z možných svetov. Stále tomu neverím, že kniha sa končí a z kalendára musím vymazať množstvo stretnutí. Veď sme mali ďalšie smelé plány! Budeš nám veľmi chýbať. Odpočívaj v pokoji, kamarát.   

Ľudovít Ódor, člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť


Foto N - Tomáš Benedikovič

Ivan Mikloš: Veľmi som si ho vážil 

Je hrozné, čo sa stalo. Je to obrovská a nenahraditeľná strata nielen pre Martinovu rodinu a jeho blízkych, ale aj pre celé Slovensko. S Martinom som síce priamo nepracoval, ale poznal som ho a ako ekonóma a odborníka som si ho veľmi vážil. Ako šéf Inštitútu finančnej politiky odviedol kus dobrej roboty v prospech lepšieho a úspešnejšieho Slovenska. Česť jeho pamiatke.

Ivan Mikloš, exminister financií


tinoKonštantín Čikovský: Za čo by sme mali poďakovať úradníkovi Filkovi 

Keby chcel Martinovi Filkovi niekto spraviť pár riadkov niekde na internete, tak navrhujem, aby tam boli v kolónke Zásluhy a úspechy tieto dve veci:

  1. Mal najzásadnejší vplyv na to, že mainstreamová slovenská debata o ekonomike začala počúvať progresívne (nielen ľavicové) prúdy. Stalo sa to jednoducho. Mal dobré vzdelanie, hnevali ho zjednodušenia slovenskej debaty a bol šikovný, korektný, vášnivý a nikdy neunavený diskutér. Preto ste po debate či hádke s ním zasa mohli vy v ďalšej spoločnosti vyzerať dobre. Preto tak veľa žurnalistov a politikov a ľudí okolo vyhľadávalo jeho spoločnosť a pýtalo si rady, alebo len tak zisťovalo, o čom novom je teraz debata.
  2. Jeho úradnícka kariéra pomohla zmenšiť predstavu, že ľudia sa delia na tých šikovných a pracovitých zo súkromného sektora a tých lenivých babrákov a príživníkov z verejného sektora. Až teraz si uvedomujem, ako často sa mi chválil, že sa mu podarilo získať do tímu nejakého šikovného človeka, alebo mi často len tak s radosťou vysvetľoval, že objavil ďalší úrad, kde niečo dobre funguje a ľudia tam majú robotu radi.

Osobná poznámka: Posledný rok sa mi čoraz častejšie stávalo, že Martin v debatách dobrovoľne priznával chyby, ktoré v robote alebo diskusiách vyrobil. Mal som z toho veľkú radosť, pretože tak klesala obava, že mu vybuchne ego z toho, ako je ho naraz všade veľa. Sympatizoval som s ním za to, ako sa učil pokore a jeho veľké plány mi aj vďaka tomu pripadali ešte viac reálne. Len toho času bolo napokon málo.

Konštantín Čikovský, zástupca šéfredaktora Denníka N


surotchakLenka Surotchak: Videl veci a pýtal sa: Prečo nie? 

Keď Martin vysvetľoval laikom, čo vlastne robí, zužoval svoju rolu na finančnú položku v návrhoch zákonov a jej vplyv na štátny rozpočet. Martin sa díval na problémy cez pravdu čísiel. Aj preto ho rešpektovali všetky politické tábory. Nemuseli s ním súhlasiť, ale počúvali ho. A pritom Martin mohol v minúte odísť a byť úspešný kdekoľvek na svete. On sa však rozhodol žiť a robiť tu, a pomôcť spraviť zo Slovenska prosperujúcu transparentnú krajinu. 

Martin bol vždy ochotný sa stretnúť a pomôcť, či už dobrovoľníčiť na Našom meste, byť súčasťou komisie Via Bona pre zodpovedné firmy, či rozmýšľať, ako zviditeľniť sociálnych inovátorov. Nemal z toho nič. Možno dobrý pocit a vedomie, že tak to má byť. Spolu so svojím tímom a dátami štátnej byrokracie vybudoval argumentačnú bázu pre neziskovku Odyseus, dokazujúc, že ich sociálna práca s ľuďmi na ulici (výmena striekačiek…) má pre spoločnosť len z finančného hľadiska trojnásobne vyšší prínos, ako sú vynaložené náklady. Martin poznal silu informácií a dát.

A tiež vplyv, keď ich majú v rukách aj iní, čo ich potrebujú. Martin bol múdry, pracovitý, rád sa smial, mal rád svojich kamarátov a život… Zo žartu sme ho v Nadácii Pontis volali Good Doer v štátnej správe…

Kedykoľvek, keď som sa mu snažila poďakovať, vrátil komplimenty niekoľkonásobne… Martin odišiel veľmi skoro… a hoci dnes plačem za všetkým, čo ešte mohol spraviť, som vďačná za dni, robotu a posolstvo, ktoré tu zanechal…

Parafrázujúc G. B. Shawa z Kennedyho pohrebu: Dívajú sa na veci a hovoria Prečo? Martin videl veci, ktoré nikdy neboli, a pýtal sa: Prečo nie?

Lenka Surotchak, Nadácia Pontis


Foto N - Tomáš Benedikovič

Miroslav Beblavý: Filko bol Peter Dubovský verejného sektora 

Slovensko je malá krajina. Zásoby veľmi inteligentných a zároveň vzdelaných ľudí má primerané svojej veľkosti a histórii. Z týchto zásob tu zostala len časť; zvyšok je roztrúsený od Brna po Auckland. Z tých, čo zostali, sa len málokomu chce venovať verejnému blahu. Z tých, čo sa venujú verejnému blahu, sa len niektorým chce ísť to robiť zvnútra a nielen to komentovať zvonku. Z tých, čo to robia zvnútra, sa len málokomu chce páliť prsty a ničiť si nervy neustálym bojom s veternými mlynmi. A medzi tými, čo si pália prsty, len časť dokáže niečo naozaj zmeniť a presadiť, pretože aj to vyžaduje svoje talenty aj kompromisy.

Martin Filko tak bol malou podmnožinou menšinovej podmnožiny veľmi limitovanej podmnožiny z tvrdo obmedzenej podmnožiny. Miloval svoju krajinu, veril v jej zlepšovanie, nebál sa, nekradol a tvrdo pracoval. Bol ešte veľmi mladý, a tak neviem, čo všetko by dokázal. Ale už na základe jeho práce počas ostatných desiatich rokov viem, že ak sa z chladných vôd Dunaja nevráti, bude strašne chýbať.

Slovensko nemá na každé miesto v základnej zostave desať superschopných uchádzačov. Slovensko, keď má šťastie, má aspoň na niektoré miesta jedného superschopného uchádzača. A včera pravdepodobne odišiel Peter Dubovský slovenského verejného sektora – talent, ktorý už stihol veľa ukázať, ale ktorý mal ešte viac pred sebou.

Miroslav Beblavý, poslanec


prezidentský kandidát Radoslav Procházka prezidentské vo¾by slovenský prezident Martin Dubéci volebný štáb Andrej ZmeèekMartin Dubéci: Ľudia s ním a pre neho chceli pracovať 

Martin bol pre svoju generáciu príkladom, že vo verejnom sektore môže človek prispieť k pozitívnej zmene a posunúť veci k lepšiemu. Z toho, čo robil, je zrejmé, že to bol mimoriadne talentovaný a šikovný človek. Ale len pri malom počte takýchto ľudí sa spojí talent, ambícia, pracovitosť s empatiou. Ktokoľvek, kto videl jeho prednášky na tému zdravotníctvo, kde sa extenzívne venoval neefektivite systému, na ktorú doplácali najviac najslabší a najzraniteľnejší, vedel, že riešenie problémov nášho zdravotníckeho systému je pre neho v prvom rade ľudská starosť. Tú prenášal aj do svojho súkromia.

Bez ohľadu na spoločenskú a kariérnu hodnotu daného človeka mal Martin záujem o ľudí okolo seba, podporoval ich a tešil sa z ich úspechov. Ľudia s ním chceli pracovať, ľudia pre neho chceli pracovať a hlavne všetci sa tešili z jeho priateľstva. Progresívny, ľavicovo liberálny priestor stratil svojho najtalentovanejšieho predstaviteľa. Ostáva po ňom obrovské prázdne miesto.

Martin Dubéci, analytik a aktivista


Štefan Kiss: Poďme to robiť tak, aby nám Martin držal palce stefan_kiss_U

Martin je v prvom rade môj najbližší kamarát. Potom aj najbližší kolega. Prežili sme spolu veľa. Od vysokej školy v roku 2000 sme boli vždy na jednej lodi. Najprv to bola pokojná plavba ako na dovolenkovej plachetnici. Odkedy sme spolu na ministerstve financií (2007-2010; 2012-2016), vody sú oveľa nepokojnejšie. Prežili sme aj veľa búrok. Stres a tlaky všetkého druhu boli skúškou. Niekedy ťažkou. Pracovnou ako pre každého, ale pre mňa aj skúškou nášho priateľstva. Dnes môžem povedať, že sme to dali. Vďaka tomu sme mohli vymýšľať nové, veľké plány.

Sú to ťažké chvíle, ale budeme musieť ísť ďalej. S kamarátmi si pôjdeme určite vypiť, tak ako keby bol s nami, dáme si rum a asi budeme dlho. Aj náš pracovný život bude musieť pokračovať. Martin nám tu veľa nechal. Neoblomný optimizmus, snahu veci zlepšovať. Dokáže to robiť spôsobom, na ktorý som predtým ani nepomyslel. Vždy ma vie prekvapiť. Dobudovanie IFP ako silnej, sofistikovanej organizácie, priblíženie komplexných tém verejnosti cez médiá, cez Facebook. Hlavne však pevné nohy, rovnú chrbticu a odvahu podporenú faktmi v každej situácii, pri každom internom rozhodnutí. V tom nám je vzorom a inšpiráciou.

Začali sme pracovať na novom projekte. Chceli by sme slovenskú verejnú diskusiu posunúť opäť ďalej. Najlepší z možných svetov, ako projekt voláme (názov vymyslel Martin), je o vízii, ako by malo rozhodovanie vo verejnej politike vyzerať. Koncept hodnoty za peniaze je filozofickou zmenou, reformou inštitúcií, aj nástrojom na zhromaždenie a sprístupnenie údajov a používanie moderných analytických nástrojov. Niektorým z nástrojov by sa malo ohodnotiť každé verejné rozhodnutie.

Zatiaľ sme len začali. Ale projekt už priniesol prvé ovocie. O nemocnici, obchvate Bratislavy, lacnejších liekoch a zdravotníckych pomôckach, výnosovej krivke ako benchmarku pre slovenské dlhopisy a ďalších sa už písalo. Martin chce, aby projekt pokračoval. My v ňom budeme pokračovať. Vyžaduje si to veľa síl, odhodlania a podporu. Od politikov, kolegov, odborníkov aj verejnosti. Ja sa budem pritom vždy pýtať, ako by to urobil Martin. A podľa toho konať. Bude to ťažké, pretože jeho inšpiratívnosť a zanietenie sa napodobniť nedajú. Ale poctivosť a čestnosť áno. Poďme to robiť takto a Martin nám bude držať palce.

Sviečku som ešte nezapálil. Keď končí racionalita, ostáva nádej. Ja dúfam, že toto je ten najlepší a zároveň najhorší „prank“, aký kedy niekto na IFP vytvoril. Martin, prosím, poď to robiť s nami.

Štefan Kiss, IFP


jezikovaJana Ježíková: Neviem si predstaviť svet bez Martina 

Ak by som sa mala vyhnúť všetkým klišé, ktoré sa bežne pri Martinovi používajú, asi by som musela ostať ticho. Pretože Martin je dobrý, jedinečný, zodpovedný, pracovitý, múdry a neuveriteľne bystrý človek. Poznáme sa už tak dlho, že by som musela použiť ďalšie klišé – „skoro celý život“. Ten spoločný profesionálny život sa však, vyzerá to tak, musí teraz rozdeliť. Rozdeliť medzi viacerých ľudí. Pretože to všetko, čo zosobňuje Martin Filko, sa v jednom človeku stretne len raz za sto rokov. Taký už teraz nie je. Možnosť sme si Martinom vyčerpali.

Pokračovať v jeho začatej a odvážnej práci je pre nás všetkých, priateľov, kolegov či známych, obrovská výzva. Ak sa naplní to, čo si nechcem pripustiť, bude to veľká strata nielen pre Martinovu rodinu a jeho blízkych, ale aj pre zdravotníctvo a celé Slovensko.

Martina poznáme ako človeka s veľkými a smelými plánmi. Nielen jeho osobnými, ale najmä s touto krajinou. Spájajú sa s ním slová ako čestnosť, morálka a spravodlivosť.

Neviem si predstaviť svet bez Martina.

Preto keď píšem tieto riadky, tak nepíšem o Martinovi, ktorý bol, ale o Martinovi, ktorý je. Sú chvíle, keď aj znalci exaktných vied, zdravotníckych, ekonomických či právnych, uprú svoje pohľady k nebu a oddajú sa modlitbám, ktoré aspoň trochu zmiernia utrpenie najbližších.

Prajem Martinovej rodine najmä veľa síl.

Jana Ježíková, riaditeľka odboru zdravotníctva Bratislavského samosprávneho kraja


fero_mucka_UFrantišek Múčka: Ukázal, že úradník nie je alibista 

Bol veľmi talentovaný a pracovitý, čo vyústilo do toho, že do verejného života priniesol niekoľko revolučných vecí. Do aktívnej slovnej zásoby zaviedol slovo „renta“, čím pred desiatimi rokmi pomenoval najväčší neduh poprivatizačného obdobia Slovenska, a slovo „policy“, ktoré malo v jeho chápaní hodnotu poslania (patrím do skupiny, ktorá to nevnímala len ako pozitívum). Zaviedol nový benchmark na hodnotenie odbornej výbavy vo verejnej správe. Vybojoval s politikmi, ale i s finančnými skupinami či farmakorporáciami niekoľko zaujímavých bitiek, ktoré majú v strednodobom horizonte hodnotu stoviek miliónov usporených eur verejných zdrojov. Zaslúžil sa o to, že pojem „vysoký štátny úradník“ už nemusí mať len negatívnu konotáciu a nemusí byť len symbolom alibistickej profesie. Výrazne tým zaskočil niekoľkých ministrov i vyššie postavených politikov, ktorí nerozumeli, prečo mu na tých veciach tak záleží a prečo pre ne riskuje.

Keďže som s ním viedol viacero súkromných aj verejných polemík, vážil som si, že Martin Filko, človek veľmi sebavedomý, si svoj názor rád konfrontoval a bol vnímavý voči korektne predloženým protiargumentom. Mňa samotného, ale i viacero mojich kolegov píšucich o ekonomike, donútil viac vážiť svoje slová a tvrdenia. Keď totiž Martin zásadne nesúhlasil s vaším tvrdením (často verejne, pričom si nebral servítku), bolo veľmi pravdepodobné, že v ňom máte slabé miesto.

František Múčka, šéfredaktor denníka postoj.sk


filip_obradovicFilip Obradovič: List Martinovi 

Martin, správa o tom, že si sa nevynoril po prevrátení kanoe na Dunaji, ma zastihla totálne nepripraveného. Bol som na ceste domov, aby som dokončil prepis nášho spoločného rozhovoru zo štvrtka a poslal ti ho na autorizáciu. Presne tak ako sme si len pár hodín predtým písali. Teba hľadali, ako aj stále hľadajú, a ja som do tretej ráno s ťažkosťami počúval náš rozhovor a pomaly ho prepisoval. Veľmi si prajem, aby si sa objavil niekde dotrhaný a ubolený, ale pritom živý.

Poznáme sa už niekoľko rokov, ale bolo to v máji minulého roka, keď som sa dozvedel, že moju rodinu čakajú veľmi ťažké chvíle. Mali sme ísť na kávu aj s Martinom Dubécim, no museli sme ju odložiť. Celý ten takmer rok sme si písali každý boží deň a bol si mi veľkou oporou.

Každý z nás, tvojich priateľov, známych, rodinných príslušníkov, a že ich je spolu neúrekom, vie, koľko pozitívnej energie z teba zakaždým vyžarovalo. Vedel by som o tvojich úspechoch v profesijnom živote, o tvojom nezanedbateľnom vplyve na verejnú politiku a vôbec kultiváciu spoločenskej diskusie napísať stovky slov. No v tomto momente sa nezmôžem na viac. Myslím na teba a tvoju rodinu. Si veľký človek a my všetci ťa tu potrebujeme.

Filip Obradovič, týždenník Trend


andrej_svorencik_UAndrej Svorenčík: Mal tu byť ešte dlhé roky

Martin je preč. Včera tu bol. A dlhé roky ešte mal byť. Cez víkend sme riešili podporu pre implementáciu konceptu hodnoty za peniaze v slovenskej verejnej politike – srdcovej témy, na ktorej Martin dlhodobo pracoval. Posledný rok veľmi intenzívne spolu so Števom Kiššom a s Ľudom Ódorom. No jej korene siahajú oveľa hlbšie. Keď sme sa spoznali na pôde Výberového vzdelávacieho spolku, vynikol svojou priamočiarosťou, britkým jazykom a schopnosťou trafiť do čierneho.

O pár rokov neskôr sme s Martinom Thomayom a neskôr so Števom Kiššom spustili blog Radostná veda. Na živo som videl, ako sa Martin postupne menil z nádejného akademika na verejného intelektuála. Táto rola mu sadla – bol schopný pohotovo reagovať na témy dňa, ale aj nové otvárať. Investovali sme veľa mladíckej energie a neskúsenosti na boj s mnohými veternými mlynmi. Kvárila nás, a Martina obzvlášť, nekvalita verejnej diskusie preplnená slovenskými „ekonómami“, „analytikmi“, „expertmi“, a „think-tankmi“. Podobne povrchnosť a bezradnosť ekonomického výskumu a vzdelávania na Slovensku, na ekonomickej univerzite osobitne. Aj keď sa nám snahy jednoducho a poľudštene predostrieť odťažité ekonomické témy, ktoré sa nám zdali byť sexi, nie vždy vydarili, bola to skvelá zábava i jedinečná skúsenosť .

Blog sa po troch rokoch vyčerpal. Martin začal šéfovať Inštitútu finančnej politiky. Nechcel byť zakukleným poradcom ani úradníkom. Okrem verejného intelektuála sa stal špičkovým technokratom. Technokratom, ktorý sa nebál ísť do konfliktu za správnu vec, ale časom sa naučil, do ktorých sa oplatí ísť. Technokratom, ktorý mal víziu do budúcnosti, ako inštitucionálne prenastaviť Slovensko 21. storočia. Vedel, že veci by nemali stáť a padať na jednej osobe, čiže ani na ňom. Preto budoval tím ľudí na ministerstvách, hlavne IFP-čku. Preto pomáhal pri vzniku Slovenskej ekonomickej spoločnosti.

Jeho aktivity začali prinášať pravidelnú úrodu i rastúcu verejnú podporu. Tešila ho a veľmi si ju vážil. Keď čoraz častejšie rozprával o pokore a vďačnosti, myslel to úprimne a vážne.

Jeho (nepotvrdený) tragický odchod vytvára veľkú prázdnotu nielen u mňa, ale aj v slovenskom verejnom živote. Holotu srdca vraj zmierni čas. Ale spoločenské vákuum nemôžeme prenechať napospas času. Tí, ktorí intelektuálnou plytkosťou a nepoctivosťou tento priestor morili a voči ktorým sa Martin systematicky ohradzoval, ho radi opäť zaplnia. Musíme vystúpiť my – jeho priatelia, známi a hlavne nespočetné množstvo ľudí, ktorých inšpiroval, že lepšie Slovensko nie je mission impossible.

Martin rád zakončoval príspevky hudobným odkazom. Tento je pre teba, Martin.

Andrej Svorenčík, ekonóm a historik na Univerzite v Mannheime

Limp Bizkit – Take a Look Around (Mission Impossible 2)

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Hodnota za peniaze

Martin Filko

Slovensko

Teraz najčítanejšie