Očitý svedok Beňa: Žilinka si vybavoval podporu na generálneho prokurátora u Pčolinského

Maroš Žilinka sa stretol s bývalým riaditeľom Slovenskej informačnej služby Vladimírom Pčolinským ešte predtým, ako sa z neho stal generálny prokurátor, a preberal s ním podporu pre svoju kandidatúru. Bolo to na jeseň 2020, keď sa len hľadali kandidáti na najvyšší prokurátorský post.

O stretnutiach a ich obsahu prehovoril pred vyšetrovateľmi bývalý námestník SIS Boris Beňa. Bol priamo pri tom, keď sa Žilinka a Pčolinský stretli.

Dnes už vieme, že Žilinka mal dostatočne silné krytie na to, aby ho parlament zvolil za generálneho prokurátora. A takisto je verejne známe, že generálna prokuratúra viackrát rozhodovala o Vladimírovi Pčolinskom, ktorý musel na čele tajnej služby skončiť po obvinení z korupcie.

Beňa: Pýtal si podporu na kandidatúru

Pčolinský dve stretnutia s vtedy radovým prokurátorom špeciálnej prokuratúry Žilinkom priznal už pred dvomi rokmi v rozhovore pre Denník N. Ich účel opísal ako čisto pracovný. Z výpovede Pčolinského bývalého námestníka Borisa Beňu vyplýva niečo iné.

„Pán Žilinka k nám často chodil do budovy SIS, kde si bol pýtať podporu pri svojej kandidatúre na pozíciu generálneho prokurátora. Pán Pčolinský sa mu snažil cez svoje kontakty v strane Sme rodina aj cez svoje iné kontakty, ktoré mal v rámci politiky, vybaviť podporu v hlasovaní.“ Beňa takto vypovedal v jednom z jeho mnohých výsluchov v júni 2022.

Generálneho prokurátora volia poslanci Národnej rady a Žilinku nominovalo práve hnutie Sme rodina. Brat exriaditeľa SIS Peter Pčolinský bol v tom čase aktívnym poslancom Národnej rady za Sme rodina, v parlamente bola za túto stranu aj manželka šéfa tajnej polície Adriana Pčolinská.

Beňa vypovedal, že sa svojho nadriadeného pýtal, prečo bol preňho Žilinka dôležitý. „Pán Pčolinský odpovedal, že Maroš Žilinka je normálny človek, dá sa s ním otvorene baviť o veciach, nemá problém priniesť spis a vie z neho poskytnúť informácie,“ sprostredkoval bývalý námestník SIS odpoveď svojho bývalého kolegu.

Beňa vypovedá proti Pčolinskému v úplatkárskej kauze, v ktorej je aktuálne obžalovaný. Aj na základe jeho výpovede bol dnes už bývalý riaditeľ SIS obvinený aj v kauze Rozuzlenie, ktorá sa týkala podozrení o tom, že sa tajná služba snažila diskreditovať vyšetrovania v Národnej kriminálnej agentúre (NAKA).

Obvinenia v tejto kauze na základe paragrafu 363 zrušila generálna prokuratúra vedená Žilinkom. Nešlo o prvé rozhodnutie, ktoré pomohlo bývalému riaditeľovi SIS. Ani pod jedným rozhodnutím však nie je podpísaný generálny prokurátor. Žilinka v Pčolinského prípadoch ako prokurátor nerozhodoval, vždy sa vylúčil z dôvodu, že sa poznali.

Práve Rozuzlenia sa týkala Beňova výpoveď, v ktorej hovoril o kontaktoch Pčolinského so Žilinkom. Generálny prokurátor na otázky o opisovaných stretnutiach v priestoroch tajnej služby neodpovedal.

Nemlčí len Žilinka

V októbri 2020 kandidoval Žilinka na čelo prokuratúry s podporou advokátskej komory a poslankyne hnutia Sme rodina Petry Hajšelovej. Tá sa spätne k tomu, prečo Žilinku navrhla, odmietla vyjadriť. Otázky si dala poslať e-mailom, na ktorý nereagovala.

Žilinka počas verejného vypočutia vysvetľoval, že sa so žiadnym politikom nepozná, ani s Hajšelovou. Hovoril, že jej návrh neznamená, že si u nej vybavoval podporu celého poslaneckého klubu Sme rodina. „Išlo len čisto o to, aby som bol v tom balíku hry, aby som sa mohol zúčastniť tejto súťaže.“ Zároveň odmietal, že by za seba loboval aj medzi koaličnými poslancami.

Žilinka uspel 3. decembra 2020 hneď v prvom kole voľby v Národnej rade. Zo 147 poslancov mu dalo hlas 132. Týždeň nato ho vymenovala prezidentka Zuzana Čaputová.

Pčolinský odpísal, že sa so Žilinkom stretol na jeseň 2020 v prítomnosti ďalšieho prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry a dvoch príslušníčok Policajného zboru zaradených v špecializovanom tíme.

Priznal teda jedno stretnutie, hoci v apríli 2022 v rozhovore hovoril o dvoch, konkrétne takto: „V roku 2020, keď som sa stal riaditeľom informačnej služby, tak niekedy na jeseň nás spolu s prokurátorom Repom a ešte s nejakými ľuďmi navštívili v jednej služobnej veci. Potom som sa s ním (so Žilinkom, pozn. red.) stretol ešte raz,“ povedal s tým, že išlo o „nejakú pracovnú príležitosť súvisiacu s prokuratúrou“.

V roku 2022 aj teraz Pčolinský odmietol, že by v prospech svojho známeho loboval.

 

Pčolinský: O podporu ma nikdy nežiadal

Žilinka sa pozná s Pčolinským od roku 2010, keď sa stretli na ministerstve vnútra. Žilinka sa vtedy stal vo vláde Ivety Radičovej štátnym tajomníkom na ministerstve vnútra. Ministrom bol Daniel Lipšic, ktorý už vtedy s Pčolinským dlhodobo spolupracoval. Na ministerstve bol zástupcom riaditeľa kancelárie ministra.

Spoločne pôsobili na ministerstve do roku 2012, keď Radičovej vláda padla. Cesty Žilinku a Pčolinského sa rozišli. Stíhaný exriaditeľ SIS tvrdí, že potom osem rokov neboli v žiadnom kontakte.

Pčolinský odmietol, že by ho Žilinka v minulosti žiadal o podporu hnutia Sme rodina. „Ani som v tomto smere nevyvíjal žiadnu iniciatívu,“ reagoval exriaditeľ SIS s tým, že o voľbe nikdy nehovoril ani s poslankyňou Hajšelovou.

„Osobne som ho v tom čase považoval za najlepšieho kandidáta zo všetkých uchádzačov, rovnako by som uvažoval aj dnes. Ak by som bol v čase voľby poslancom Národnej rady, volil by som za generálneho prokurátora Maroša Žilinku a za špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica,“ odpísal Pčolinský na otázky.

„Čas ukázal, že v jednom prípade by bola takáto moja voľba nesprávna,“ dodal.

Konkrétnejší nebol. Pri pohľade na rozhodnutia generálnej a špeciálnej prokuratúry v Pčolinského prípade je zrejmé, ktorá rozhodovala v jeho prospech.

Bývalého riaditeľa SIS obvinili v marci 2021 pre podozrenie z brania úplatku a z toho, že podplácal bývalého policajta Mariána Kučerku. Skončil preto aj vo väzbe. Z tej sa dostal po pol roku vďaka rozhodnutiu generálnej prokuratúry. Na základe paragrafu 363 obvinenie zrušili. Vyšetrovanie sa muselo spustiť odznovu.

Keď NAKA Pčolinského obvinila opäť vo februári 2022, generálna prokuratúra už zasiahnuť nestihla. Prokurátor špeciálnej prokuratúry sa totiž poponáhľal s podaním obžaloby, a tak sa už generálna prokuratúra k rozhodovaniu podľa paragrafu 363 nedostala. Obžalobu síce súdy vrátili do prípravného konania, no od októbra 2023 je Pčolinského prípad opäť na súde. Odvtedy sa čaká na prvé pojednávanie.

Panika v SIS

Zadržanie bývalého riaditeľa SIS Pčolinského demonštrovalo, že NAKA a špeciálna prokuratúra majú po rokoch vlád Smeru skutočne rozviazané ruky. Po mnohých obvineniach nominantov Smeru, ktorý bol v tom čase v opozícii, totiž prišiel na rad aj človek vládnej koalície.

Pčolinský toto obdobie opisuje ako snahu o budovanie policajného štátu. Pre topky.sk nedávno kritizoval, že vládni politici sa priživovali na trestných kauzách.

Vlnu zatýkania spustilo na jeseň a koncom roka 2020 zadržanie bývalého riaditeľa Kriminálneho úradu finančnej správy Ľudovíta Makóa v septembri 2020. V už spomínanej kauze Rozuzlenie začal vypovedať utajený svedok. Hovoril aj o tom, že po zadržaní Makóa zavládla v SIS veľká nervozita. Časť výpovede už opísali v minulosti Aktuality.sk. 

„Potom ako bol Makó zadržaný, začala sa snaha Vladimíra Pčolinského získavať informácie o tom, čo pán Makó vypovedal,“ hovoril utajovaný svedok. Makó začal s políciou spolupracovať a vypovedať, preto sa chcel riaditeľ SIS dostať k tomu, o čom vypovedá. Lenže nastala situácia, že z NAKA prestal dostávať informácie.

Túto nervozitu v SIS opisoval aj Beňa. Vypovedal, ako sa Pčolinský rozčuľoval, že nie je možné, aby „tu fungovali prokurátori ako Repa alebo Kysel, ktorí si doslova robia všetko, čo chcú“. Zrazu sa zastavil tok informácií z NAKA do Slovenskej informačnej, ktorý dovtedy fungoval.

Beňa vedel opísať dianie v SIS len do decembra 2020, keď ho začiatkom mesiaca v rámci akcie Judáš NAKA obvinila a zadržala. Po tomto zásahu zavládla podľa utajovaného svedka v SIS ešte „väčšia panika“.

Beňa sa nakoniec rozhodol tiež spolupracovať a vypovedal proti Pčolinskému. Jeho a Makóovo svedectvo viedlo v marci 2021 k zadržaniu riaditeľa SIS. Utajený svedok vypovedal, že po zadržaní Pčolinského dostali riaditelia odborov, respektíve príslušníci SIS prijatí nominantom Sme rodina pokyn, aby získali akékoľvek informácie o spochybnení Beňu ako kľúčového svedka.

Zabezpečovať to mal Michal Aláč, ktorý sa stal riaditeľom SIS po Pčolinskom. Ten bol vo väzbe, no v tajnej službe vedeli, že sú si s Aláčom  blízki. Po prepustení Pčolinského z väzby  v auguste 2021 jeho vplyv v SIS podľa utajeného svedka ďalej pretrvával. Pčolinský sa stretával s Aláčom a zároveň aj s príslušníkmi SIS, ktorých ešte ako riaditeľ pritiahol do služby.

Keď sa topky.sk pýtali Pčolinského, či komunikovali s Aláčom po prepustení na slobodu, tak to priznal a vysvetľoval to tým, že nemal možnosť odovzdať mu agendu, keď z tajnej služby odchádzal. „Musel som mu povedať, kto je kto v niektorých veciach, ktoré bežali,“ hovoril.

Nešlo len o Pčolinského kauzy

Vzťah Žilinku s Pčolinským je zaujímavé vnímať aj v súvislosti s tým, ako generálna prokuratúra konala v takzvanej vojne v polícii, ktorú spustilo práve zadržanie riaditeľa tajnej služby.

Po obvinení Pčolinského začala SIS šíriť informáciu, že vyšetrovatelia NAKA manipulujú vyšetrovania a ovplyvňujú svedkov pred výpoveďami. Informácie zo Slovenskej informačnej služby viedli v máji 2021 k tajnej schôdzke najvyšších ústavných činiteľov, na ktorej sa zúčastnila aj prezidentka Zuzana Čaputová.

SIS na šírenie podozrení o manipuláciách vyšetrovateľov Národnej kriminálnej agentúry využila odposluchy jedného z kľúčových svedkov viacerých politicky exponovaných káuz. Išlo o Petra Petrova známeho pod prezývkou Tiger. Mal blízko k mafiánskej skupine takáčovcov, no zároveň bol informátorom bezpečnostných zložiek. SIS mu dala do auta odpočúvacie zariadenie.

Podozrenia o manipulácii vyšetrovaní začala vyšetrovať policajná inšpekcia. Tím pod vedením Diany Santusovej sa snažil získať prístup k vyšetrovacím spisom. Lenže vyšetrovatelia NAKA Ján Čurilla a jeho kolegovia začali vyšetrovať ľudí, ktorí riešili podozrenia voči nim.

Je už verejne známe, že 16. júla 2021 vydali v NAKA uznesenie o začatí trestného stíhania vo veci, ktorým chceli rozbehnúť vyšetrovanie Santusovej a jej ľudí. Podozrievali ich z korupcie, ktorá údajne spočívala napríklad v tom, že za diskreditovanie prípadov v NAKA dostanú povýšenie či miesto v SIS. Keďže išlo o korupciu, prípad dozoroval Úrad špeciálnej prokuratúry (ÚŠP), konkrétne špeciálny prokurátor Daniel Lipšic.

A práve v tomto momente zasiahli u Žilinku.

Bol 11. august 2021, keď Santusová prostredníctvom svojej advokátky podala na generálnej prokuratúre trestné oznámenie na špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica. Týkalo sa toho, že na ÚŠP viedli duplicitné konanie týkajúce sa podozrení voči inšpekcii, hoci tie podľa vyšetrovateľky Santusovej preverovala Krajská prokuratúra v Bratislave.

Lipšicovi v trestnom oznámení vyčítali, že sa takto snaží zmariť vyšetrovanie Petrova. Toto trestné oznámenie využili na to, aby ex offo, teda zo zákona, začali na generálnej prokuratúre riešiť uznesenie NAKA zo 16. júla, ktoré sa týkalo Santusovej skupiny. A hoci nebol nikto konkrétny obvinený, prvý námestník generálneho prokurátora Jozef Kandera 23. augusta toto uznesenie na základe paragrafu 363 zrušil.

Pokyn dal Žilinka

Kandera v prípade konal na základe pokynu od Žilinku. Ten bol v tom čase na rehabilitácii. „V telefonickom rozhovore dňa 23. augusta 2021 ma generálny prokurátor Maroš Žilinka poveril, aby som v jeho zastúpení podpísal vybavenie preskúmania trestnej veci…“ spísal Kandera úradný záznam.

V januári na tento úradný záznam upozornil bývalý poslanec Juraj Šeliga z mimoparlamentnej strany Demokrati. Považoval to za dôkaz, že Žilinka poveril Kanderu, ako má rozhodnúť.

Generálny prokurátor sa už v januári bránil, že taký pokyn nedal.

„Žiaden úradný záznam, z ktorého by vyplývalo, že ja som niekomu uložil, ako má rozhodovať v danej veci, neexistuje. Existuje úradný záznam prvého námestníka, ktorý si poznamenal, že ho splnomocňujem vybaviť vec v mene generálneho prokurátora, a nie to, ako má vec vybaviť,“ vyhlásil Žilinka v januári.

Keď sa ho Denník N teraz pýtal, či nebol prekvapený, že Kandera uznesenie zrušil, generálny prokurátor neodpovedal. V histórii sa totiž nestalo, že by cez paragraf 363 zrušili uznesenie, ktoré sa týkalo stíhania vo veci a nie konkrétnej osoby.

V januári Žilinka tiež poprel, že by bol na stretnutí, ktoré by sa týkalo vyšetrovania manipulácií vyšetrovateľmi Národnej kriminálnej agentúry – od septembra tohto roka zrušenej. Lenže samotná Santusová vlani v júni v rámci vyšetrovania Čurillu a jeho kolegov vypovedala, že si určite pamätá na jedno stretnutie.

„Prítomní boli generálny prokurátor a myslím, že na chvíľu tam prišiel aj jeho námestník, ale asi tam nebol celý čas,“ rozpamätala sa Santusová pred vyšetrovateľom. Na stretnutí sa podľa nej zaoberali tým, ako môžu obviniť civilné osoby (svedkov, ktorých výpovede mali byť krivené, pozn. red.), keďže inšpekcia mohla obviniť len podozrivých policajtov.

A prečo sú tieto zásahy na generálnej prokuratúre také dôležité? Pretože načas odstavili vyšetrovanie podozrení voči inšpekcii. Okrem toho toto uznesenie viedlo k obvineniu Čurillu a jeho kolegov z NAKA. Vďaka tomu ich prácu začali mnohí obvinení a obžalovaní spochybňovať.

Kľúčovým dôkazom voči vyšetrovateľom boli aj odposluchy z ich kancelárií v NAKA. Tie neskôr unikli a veľmi často ich zmanipulované používal na tlačových besedách predseda Smeru Robert Fico a jeho spolustraníci.

Dnes je otázne, kto tieto odposluchy v kanceláriách vyšetrovateľov nasadil, pretože príslušný odbor policajnej inšpekcie to nebol. Je veľké podozrenie, že odposluchy nasadila na vyšetrovateľov SIS.