Denník N

O láske sa nemá hlasovať

Referendum o láske sme tu ešte nemali. Ako môže dopadnúť taká zvláštna akcia? Kto môže rozhodnúť, kto koho môže ľúbiť?

Už v sobotu  sa ukáže, koľko ľudí na Slovensku ovláda viac strach ako láska. Bude to správa o našej schopnosti nenútiť menšiny, aby žili, ako si predstavuje väčšina.
Hádam obstojíme aspoň v zjednodušení, ktoré voľby či referendá prinášajú: vo výsledku, v čísle, ktoré bude sucho hovoriť, koľko ľudí nepodľahlo klamu, že sa tu vedie boj o rodinu. Tá totiž nie je ohrozená skutočnosťami, na ktoré sa pýtajú v troch otázkach.

Posledné týždne sú dôkazom, že šikovní ľudia, volajme ich aktivisti, sú schopní ukradnúť si verejnú diskusiu a zaveliť, aby sa celá krajina rozprávala o ich téme. Je to aj pozitívne: veď presne takto má fungovať demokracia.

Časť spoločnosti má vážnu obavu o smerovanie krajiny, preto sa pokúša na to upozorniť. V tomto prípade stojí za pozornosť, že aktivisti vyšli z kostolov, uzavretých spoločenstiev a nahlas povedali zvyšku, čo ich trápi. Na debate nie je nič zlé. Naopak, treba ju oceniť a pokúšať sa, aby nás posúvala vpred. Všetkých.

piatok titulka

Problém je inde. Zlyhaním je spôsob, ako sa debata viedla. Emócie, urážky, osočovanie, zavádzajúce videá a reklamy, smiešne familiárne susedské listy. To všetko urobilo z referenda viac traumu ako príležitosť debatovať o podobe spoločnosti, nieto ešte jej zlepšovaní.

Posledné týždne som sa úprimne snažil vcítiť do hláv ľudí, ktorí tak intenzívne cítia potrebu zadefinovať, ako má vyzerať rodina. Naozaj som chcel pochopiť, prečo sa snažia lásku zviazať zákonom, zabetónovať ju do svojej predstavy a podoby. Prečítal som tisícky slov a prelúskal tých pár opakujúcich sa argumentov. Nezbavil som sa však nepríjemného pocitu, že v pozadí je niečo iné ako obava o tradičnú rodinu, pekné detstvo a neskazenú školu.

So všetkou snahou o empatiu vidím na konci stále iba snahu diktovať ostatným, čo sa môže a čo nie. Neschopnosť priznať si, že ľudia môžu byť rôzni a ich inakosť nemusí automaticky znamenať ohrozenie, naopak, môže byť rozmerom navyše, oknom do nových svetov. Nie nutne špinavých a zvrátených. Iných.

Aktivisti za referendum robia všetko pre to, aby vytvorili dojem, že oni sú strážcovia záujmu slušných ľudí. Väčšiny. Referendum je pre nich šanca vytiahnuť vlajku a mávať, že majú podporu milióna hlasov. To je kapitál, s ktorým sa dajú vyhrávať aj voľby.

Referendum je však v skutočnosti aj šancou ukázať, že viac ako tri milióny hlasov nemajú. A nie preto, že by ľudia boli leniví, ale preto, že Slovensko sa mení. Väčšina dnes hádam vyzerá inak. Láska jej, dúfajme, neprekáža.

Teraz najčítanejšie