Francúzsko má novú vládu, ktorá však nemusí dlho vydržať. Jej existencia závisí od Le Penovej

Dva mesiace po predčasných voľbách bola v sobotu na schodoch Elyzejského paláca predstavená nová francúzska vláda. Michelovi Barnierovi, ktorého Macron začiatkom septembra poveril zostavením kabinetu, trvalo viac ako dva týždne dosiahnuť zhodu na tridsiatich deviatich ministroch.

„Vláda sa zrodila v bolestiach,“ vyšlo s hlavným titulkom pondelkové vydanie denníka Le Monde.

Kritici hovoria, že Barnier bude presadzovať Macronovu politiku, a pripomínajú, že nový francúzsky premiér nepochádza zo strany, ktorá vyhrala predčasné voľby. Ľavicová aliancia Nový ľudový front, ktorá v parlamente získala najviac kresiel, nedostala od prezidenta poverenie, hoci v lete predstavila svoju kandidátku a usilovala sa o zisk premiérskeho kresla.

Proti novej vláde ešte pred oznámením jej zloženia protestovali cez víkend desaťtisíce ľudí v rôznych francúzskych mestách, ktorí sú sklamaní z toho, že nebol dodržaný výsledok volieb.

Vznik extrémov

Macron svoju voľbu poveriť Barniera zostavením vlády vysvetľoval ako snahu predísť jej povaleniu pri prvom hlasovaní. Súčasné rozloženie síl pre Barniera znamená, že by mal mať podporu 220 až 230 poslancov v 577-člennom Národnom zhromaždení (dolná komora francúzskeho parlamentu, pozn. red.).

Vo Francúzsku tak vznikne menšinová vláda, ktorá bude musieť žiadať aj o podporu aj opozíciu.

„Menovanie Michela Barniera za premiéra prijalo viac ako 50 percent Francúzov pozitívne, vidia v ňom ostrieľaného politika a schopného vyjednávača, rozvážneho proeurópskeho centristu, ktorý je schopný dosiahnuť kompromis,“ hovorí pre Denník N Petr Janyška, bývalý český veľvyslanec v Paríži a odborník na Francúzsko. Podľa neho sa však ukazuje, že súčasná politická situácia vo Francúzsku nie je naklonená hľadaniu kompromisu, pretože vznikol silný pravicový aj ľavicový extrém, ktorý nechce situáciu upokojiť, ale ju chce ešte vyhrotiť. V realite to znamená vysokú pravdepodobnosť pádu vlády.

Nový ľudový front, ktorý tvoria ľavicové strany od krajne ľavicového Nepoddajného Francúzska po umiernených Socialistov, by sa spolu s radikálne pravicovým Národným združením Marine Le Penovej mohli spojiť pri hlasovaní o návrhu na vyslovenie nedôvery vláde. Na ten je potrebná absolútna väčšina, a teda 289 poslancov.

Nový ľudový front má v parlamente 193 poslancov a Národné združenie 142. Menšinová vláda bývalého európskeho vyjednávača pre brexit, sa teda musí spoliehať na poslancov okolo Macronovej strany Spolu, ktorú vedie expremiér Gabriel Attal, a pravicových republikánov. Sú to teda približné kontúry krehkej väčšiny, ktorá ešte pred letom zvolila za predsedníčku Národného zhromaždenia Yaël Braunovú-Pivetovú s 213 hlasmi.

Ako povaliť novú vládu

Práve najmenšia strana v parlamente sa ukázala ako kľúčová. Kým republikáni pred polrokom hrozili, že sa spoja s opozíciou a povalia vládu expremiéra Attala, v súčasnosti sú konzervatívni poslanci súčasťou Barnierovho kabinetu.

Kľúčové postavenie majú aj poslanci okolo Marine Le Penovej. Nová vláda v nich musí hľadať podporu pre svoju existenciu, hoci Národné združenie bolo v minulosti ostrakizované zvyškom parlamentu v mene takzvaného sanitárneho kordónu proti krajnej pravici.

„To na jej rozhodnutí bude fakticky závisieť osud Barnierovho kabinetu a možno sa obávať, že jej preto bude nútený robiť ústupky,“ hodnotí Janyška.

Marine Le Penová už uviedla, že nebude kritizovať Barnierovu vládu, čo pozorovatelia označujú za vylepšenie jej stratégie normalizovať radikálnu pravicu. Zároveň tak môže tlačiť na kabinet, aby sa chopil jej obľúbených tém, ako je bezpečnosť a prisťahovalectvo. To jej zároveň umožní prezentovať sa ako konštruktívna opozícia oproti Novému ľudového frontu, ktorý bude na vládu útočiť z pozície víťaza volieb, ale porazeného pre nemožnosť zostaviť vládu.

Najsilnejšia strana v aliancii, Nepoddajné Francúzsko, už pohrozila, že 1. októbra, keď prvýkrát zasadne nové Národné zhromaždenie, plánuje spolu s ďalšími ľavicovými skupinami hlasovať za návrh na vyslovenie nedôvery vláde.

„Táto kombinácia nemá ani legitimitu, ani budúcnosť. Musíme sa jej čo najskôr zbaviť,“ vyzval v sobotu na sociálnej sieti X líder strany Nepoddajné Francúzsko Jean-Luc Mélenchon.

Pád Barnierovej vlády teda závisí predovšetkým od zosúladenia záujmov medzi radikálnou pravicou a ľavicou.

Podľa denníka Le Monde je veľmi pravdepodobné, že sa pri hlasovaní o vyslovení nedôvery zhodnú, pretože ďalšia možnosť rozpustenia parlamentu sa im naskytne až o rok, v júli 2025, keďže francúzska ústava nedovoľuje vypísanie predčasných volieb skôr ako o rok od tých predchádzajúcich.

Ľavica však z princípu nikdy nehlasovala za návrh vypracovaný radikálnou pravicou okolo Le Penovej. Šéf Národného združenia Jordan Bardella medzitým na sieti X nevylúčil, že jeho poslanci za hlasovanie o nedôvere vlády zahlasujú.

„Tento nový kabinet znamená návrat macronizmu zadnými dverami. To, čo Francúzi demokraticky odmietli dvakrát, sa nemôže vrátiť prostredníctvom žalostných politických hier a zákulisných kalkulácií,“ napísal.

Gabriel Attal už uviedol, že svojim poslancom umožní hlasovať o každom návrhu slobodne s výnimkou návrhov o vyslovení nedôvery.

„Barniera môže zachrániť to, že v súčasnosti nikto nemá skutočný záujem ho zosadiť,“ vysvetlil pre Le Monde expert na verejné právo Benjamin Morel s tým, že je vo veľmi ťažkej situácii, keď musí „zosúladiť želania“ lídrov všetkých politických strán v parlamente.

Nové mená

„Môj mandát je krehký, urobím všetko, čo bude v mojich silách,“ povedal Barnier počas nedeľného televízneho rozhovoru svojím typickým pokojným hlasom. Denník La Libération k tomu napísal, že Barniera nezneistili „otrasy spôsobené zložením jeho vlády“, ktorá však podľa komentátorov vznikala len veľmi ťažko.

„Barnierovi odmietli účasť vo vláde všetci, ktorých oslovil na ľavici, a to vrátate umiernených socialistov. Predpokladalo sa, že ponuku účasti prijmú v nejakom centristickom rozumnom kabinete, ale evidentne sú v súčasnosti vo vleku radikálneho Mélenchona,“ hovorí Janyška. „S radikálnou pravicou Le Penovej Barnier pochopiteľne nevyjednával, takže mu zostal len Macronov tábor a klasická pravica Republikáni, z ktorej [Barnier] vzišiel.“

Barnierov kabinet tvoria predovšetkým nové tváre. Svoju doterajšiu funkciu si z kľúčových ministrov udržal len minister obrany Sébastien Lecornu, ktorý riešil modernizáciu francúzskej armády aj organizáciu vojenskej pomoci pre Ukrajinu. „Ide o odkaz, že v čase ruskej invázie zostáva armáda stabilná,“ hodnotí Janyška.

Rezort diplomacie po novom povedie Jean-Noël Barrot, ktorý bol v predošlej vláde štátnym tajomníkom pre európske záležitosti. Ministerstvo vnútra pripadlo republikánskemu senátorovi Brunovi Retailleauovi a rezort hospodárstva a financií Antoinovi Armandovi. Práve na tento post sa sústreďuje najväčšia pozornosť pre schvaľovanie rozpočtu, ktoré musí prebehnúť na prvej riadnej schôdzi.

Barnier v nedeľu povedal, že sa pravdepodobne pristúpi na zvýšenie daní najbohatších a niektorých veľkých korporácií s cieľom zlepšiť stav verejných financií. Francúzky premiér zároveň zdôraznil, že nechce zvyšovať dane chudobnejším a strednej triede.

„Naša krajina sa nachádza vo veľmi vážnej situácii – zadlženie predstavuje tri bilióny eur a ročne musíme platiť úroky 50 miliárd eur,“ uviedol. „Treba dodržať dôveryhodnosť Francúzska [na medzinárodných finančných trhoch].“