O slobode v Kyjive

Autor je americký historik

Myslíme si, že sloboda sa vzťahuje k rozprávaniu. Ale rovnako sa vzťahuje aj k počúvaniu. Ak nedokážeme počúvať, sme uväznení vo svojom vlastnom príbehu. Posledných päť rokov som sa snažil premýšľať nad definíciou a politikou slobody a výsledkom je nová kniha. Nikdy by som to nedokázal bez mnohých rozhovorov, vrátane jedného s ukrajinským prezidentom.

Volodymyra Zelenského som prvýkrát navštívil pred dvoma rokmi, v septembri 2022. Pol roka predtým sa začala rozsiahla ruská invázia a on sa rozhodol zostať v krajine, aj napriek tomu, že Rusko vyslalo vrahov, ktorí ho mali zabiť, a Američania očakávali, že utečie. Spomínam si na mätúcu jazdu mestom, bludisko zátarasov a vriec s pieskom. Mal som pár vecí, o ktorých som sa chcel uistiť, že o nich vie, ale všetko mu už bolo povedomé. Tak sa na mňa pozrel a spýtal sa: „O čom sa chcete rozprávať?“

Za tie roky som hovoril s viacerými hlavami vlád a štátov, a hoci to boli často vrúcne a priateľské rozhovory, nikto z nich mi nikdy nepoložil takú veľkorysú otázku. Ešte pozoruhodnejšie to bolo vzhľadom na okolnosti. Na bojisku prebiehala prvá veľká protiofenzíva. Ukrajinskí vojaci práve rýchlo oslobodili veľkú časť Charkivskej oblasti. Mnohí lídri by na začiatku rozhovoru aspoň chvíľu hovorili o ohromujúcom úspechu. Zelenskyj však vôbec necítil potrebu o tom hovoriť.

„Chcem hovoriť o filozofii slobody,“ odpovedal som popravde. Bol som uprostred práce na knihe o definícii a politike slobody a o stretnutie som ho požiadal najmä z tohto dôvodu. Chcel som vedieť, čo Ukrajinci myslia, keď hovoria o slobode, ako to často robia. Stretnutie s prezidentom bolo jedným z desiatok v tejto krajine. Chcel som počuť vysvetlenie, prečo sa rozhodol zostať, keď svet očakával okamžitú ukrajinskú porážku.

Zelenskyj roztiahol ruky v geste prezrádzajúcom, že tému víta, a odpovedal: „Porozprávajme sa o tom!“ Nakoniec sme sa väčšinu popoludnia rozprávali po ukrajinsky o témach, ktoré nás oboch zaujímali. Chcel som s ním prebrať nejaké filozofické témy, ktoré sa odrážali najmä v disidentskej literatúre 70. a 80. rokov. Ale to, čo študoval on, nebola filozofia, ale divadlo, pričom podľa jeho názoru „všetko je v Shakespearovi“. To, že som ho počúval, mi pomohlo ujasniť si základné myšlienky, ktoré sa objavujú v knihe.

Jednou z nich je to, čo považujem za Zelenského paradox: slobodný človek môže niekedy robiť len jednu vec. Ak o slobode uvažujeme len ako o našich chvíľkových impulzoch, potom sa vždy môžeme pokúsiť utiecť. Ale ak uvažujeme o slobode ako o stave, v ktorom môžeme robiť svoje vlastné morálne rozhodnutia, a tým vytvárať svoj vlastný charakter, môžeme sa dostať do bodu, keď vzhľadom na to, kým sme sa rozhodli stať, máme len jednu skutočnú voľbu. Zelenskyj opísal svoje rozhodnutie zostať v Kyjive ako voľbu, ktorá v skutočnosti nenastala, ale ako jedinú vec, ktorú mohol urobiť, a pritom zostať verný sám sebe. Nešlo len o obranu slobody, aj keď, samozrejme, aj to bolo v hre, ale o to, aby zostal slobodným človekom.

A šlo aj o slobodu slova. Pojem „sloboda prejavu“ sa veľmi nafúkol a až príliš často sa používa len tak, že znamená právo niekoho uraziť alebo rozrušiť vedomým klamstvom, často z dôvodu moci a bohatstva. Dôvod, prečo nám záleží na slobode prejavu, je ten, že chceme chrániť dôstojnosť jednotlivca a chrániť jednotlivca pred mocou. Sloboda prejavu je chránená preto, aby sme mohli hovoriť o svojich pravdách moci, nie preto, aby nám moc mohla vnucovať svoje lži. Inými slovami, musí to byť právo, pretože pravda je riskantná. Keď Zelenskyj zostal v Kyjive, zverejnil selfie video s kolegami a ubezpečil ľudí, že „prezident je tu“. To bolo vyjadrením slobody prejavu v jej hlbšom, správnom zmysle. Riskoval pri tom: hľadali ho atentátnici, ruské jednotky boli blízko Kyjiva a mesto bombardovali. No on hovoril pravdu. Riziko bolo pravdou a pravda bolo rizikom.

Niekoľko ďalších veľkých myšlienok v knihe O slobode súvisí práve so spomínaným rozhovorom, ktorý bol hlavne o iných ľuďoch, ktorých sme obdivovali. „V skutočnosti nemáte myšlienky, to prostredníctvom teba myslia iní ľudia.“ To bola Zelenského radikálna formulácia, keď sme pred dvoma rokmi hovorili o knihách a učiteľoch, na ktorých nám záležalo. Predminulý týždeň som ho videl znova a mohol som mu dať výtlačok knihy. Bol to prvý výtlačok, ktorý som mal priamo z tlačiarne a ktorý som si hneď vložil do kufra. Keď som mu knihu odovzdal, mal som pocit, že sa kruh uzavrel a pri pohľade na venovanie bolo chvíľu ticho. A potom som sa ho spýtal: „O čom sa chcete rozprávať?“