Denník NPresvedčí Zelenskyj Bidena? Päť bodov ukrajinského plánu, ktorý je možno poslednou šancou na porazenie Ruska

Mirek TódaMirek Tóda
22Komentáre
Volodymyr Zelenskyj v sídle OSN. Foto - TASR/AP
Volodymyr Zelenskyj v sídle OSN. Foto – TASR/AP

Prečítajte si viac o počúvaní Denníka N.

Bude to možno jeden z tých rozhovorov, ktorý môže zásadne zmeniť osud Ukrajiny a vývoj vojny, ktorú proti nej vedie Rusko.

Tento týždeň vo štvrtok sa počas návštevy Spojených štátov chystá ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vysvetliť americkému prezidentovi Joeovi Bidenovi (a zároveň obom prezidentským kandidátom Kamale Harrisovej a Donaldovi Trumpovi), ako si predstavuje svoj ukrajinský plán víťazstva.

Ukrajinské aj západné médiá tak nazvali dokument, o ktorého detailoch sa zatiaľ iba špekuluje a ktorého podrobnosti sa má dozvedieť najskôr sám Biden.

Posledná šanca pre Ukrajinu?

Na tento plán sa čaká už dlhšie. Ruská totálna vojna proti Ukrajine trvá dva pol roka a už aj v západných krajinách zaznievajú pochybnosti, či ju Kyjiv môže skutočne vyhrať a či nehrozí, že sa z nej nakoniec stane nekonečná vyčerpávajúca vojna.

Nedávne nemecké regionálne voľby, kde uspeli proruskí extrémisti na pravej aj ľavej strane politického spektra, ukazujú, že podpora Ukrajine slabne aj medzi voličmi na Západe. Naťahujúci sa konflikt by mohol Putin využiť na ešte väčšie oslabenie jednoty v EÚ.

Za najväčšie riziko sa považuje prípadné víťazstvo Donalda Trumpa v novembrových prezidentských voľbách, ktorý pol roka úspešne tlačil na republikánov, aby v kongrese blokovali pomoc Ukrajine. S jeho nástupom by sa situácia mohla obrátiť radikálne proti vláde v Kyjive. Biden je preto možno pre Zelenského posledná šanca dohodnúť pre Ukrajinu výraznú západnú pomoc.

Ako napísal britský komentátor Timothy Garton Ash, je to možno posledný spôsob, ako Ukrajine pomôcť dosiahnuť niečo, čo by sa dalo nazvať víťazstvom. Len to je podľa neho predpoklad trvalého mieru a záruka, že ruská invázia sa nezopakuje.

„Táto jeseň rozhodne o budúcnosti tejto vojny. Spolu s partnermi môžeme posilniť svoje pozície potrebné na naše spoločné víťazstvo za skutočne spravodlivý mier,“ napísal Zelenskyj na sieti X. Teraz je na ňom, aby Američania – ako kľúčový spojenec – uverili, že jeho plán je realizovateľný.

Myslia si to aj analytici v Kyjive. „Tento plán je naším návrhom pre Spojené štáty, čo musia urobiť pre Ukrajinu, aby posilnili naše pozície – vojenské aj politické, a aby prinútili Rusko ukončiť vojnu. Podstata plánu je prinútiť Rusko ukončiť vojnu,“ vysvetlil ukrajinský politológ Volodymyr Fesenko pre ukrajinskú službu BBC.

Volodymyr Zelenskyj, vedomý si vývoja na fronte aj v politickej sfére, si to podľa britského denníka Times začal uvedomovať a stáva sa z neho čoraz väčší realista.

Čo všetko chce Zelenskyj od spojencov

Zelenskyj má teraz možno posledné mesiace na to, aby si vylepšil rokovaciu pozíciu a prinútil Rusko rokovať za podmienok, ktoré budú menej bolestivé. Podľa článkov v rôznych západných médiách má jeho „plán víťazstva“ štyri až päť základných bodov.

Štyri body a jeden bonus

Podľa prezidentskej kancelárie sa Zelenského plán víťazstva týka štyroch oblastí:

  • vojenskej pomoci Ukrajine;
  • diplomatického tlaku na Rusko;
  • ekonomických krokov;
  • politického nátlaku na Rusko;
  • a súčasťou plánu by mohla byť aj ukrajinská operácia v ruskej Kurskej oblasti.

„Nie je to tak ani víťazstvo, ako skôr plán na prežitie. Zelenskyj sa stal realistom. Nie je známe, koľko môže Putin ustúpiť, ale je jasné, že Ukrajina musí pokračovať v boji. Ak nie, prehrá aj Západ,“ napísali Times v komentári.

Aká je teda jeho predstava? Ako povedal v rozhovore pre New Yorker, detaily si síce necháva pre Bidena, ale niečo do západných médií už predsa len uniklo. Ukrajinská prezidentská kancelária napríklad podľa BBC bez bližších podrobností zverejnila, že jeho „plán víťazstva“ bude obsahovať štyri základné body: vojenskú pomoc Ukrajine, ekonomické kroky, diplomatický tlak na agresora a politický nátlak na Rusko.

Prezidentská kancelária podľa ukrajinského portálu pripravila celý plán v utajenom režime a videlo ho možno okolo desať ľudí.  Všetko preto, aby sa dosiahol efekt prekvapenia, podobne ako to vyšlo Ukrajincom v lete v Kursku.

Najaktuálnejším a najdiskutovanejším bodom má byť neutíchajúca snaha získať od Bidena zelenú, aby smeli použiť zbrane s dlhším doletom aj na útoky na hlbšom území Ruskej federácie. Proti tomu sa zatiaľ Biely dom aj Berlín zdráhajú v obave, že by sa tým eskaloval konflikt s Kremľom.

Naopak, v Kyjive – a medzi viacerými západnými spojencami – sú presvedčení, že len z pozície sily a útoku na ruskú armádu tam, kde ju to zabolí, to môže fungovať.

Ako píšu Times, vojnu to síce nerozhodne, ale môže to zabrzdiť ruské operácie a zvyšovať náklady Moskvy na vojnu. Aj podľa týždenníka New Yorker, ktorému dal Zelenskyj veľký rozhovor, by vojenská pomoc a jej lepšie využitie nevyriešili niektoré problémy Ukrajiny, ako je neschopnosť dostatočne mobilizovať a vycvičiť nových vojakov.

V Zelenského pláne by sa malo hovoriť aj o konkrétnych zbraniach potrebných na porážku Ruska.

Chcú byť členom NATO

Ďalší bodom, o ktorom sa Zelenskyj chce rozprávať s partnermi, budú bezpochyby bezpečnostné garancie od spojencov, ktoré by mali zabrániť tomu, aby sa Rusko pokúsilo na Ukrajinu po reštartovaní vyčerpanej armády znovu zaútočiť, ako sa to stalo 24. februára 2022.

To by sa malo týkať spomínaného politického tlaku, ktorý podľa Zelenského poradcu Mychajla Podoľaka citovaného BBC spočíva v tom, že Ukrajina má právo byť členom akejkoľvek aliancie, a to bez toho, aby venovala pozornosť „požiadavkám tretích krajín“.

Vedúci prezidentskej kancelárie Andrij Jermak potvrdil, že pozvánka Ukrajiny do NATO je súčasťou „víťazného plánu”. Problémom však je, že by to museli schváliť jednohlasne všetci členovia Aliancie, s čím má problém napríklad slovenský premiér Robert Fico aj jeho maďarský kolega Viktor Orbán.

„Pozvanie Ukrajiny do NATO je súčasťou plánu víťazstva. Zároveň som vyzval našich partnerov, aby ignorovali hrozby eskalácie zo strany Ruska,“ citoval Jermaka ukrajinský server NV.

Kurská karta a ešte silnejšia Ukrajina

Rokovaciu pozíciu by podľa Zelenského mohla vylepšiť aj situácia v časti Kurskej oblasti, ktorú po prekvapivej operácii obsadili Ukrajinci v auguste a stále ju držia.

„Spomalilo to Rusov a prinútilo ich presunúť časť svojich síl, rádovo štyridsaťtisíc vojakov,“ povedal o kurskej ofenzíve Zelenskyj pre New Yorker. „Netvrdím, že je to ohromný úspech alebo že to prinesie koniec vojny či koniec Putina. Čo sa podarilo, je ukázať našim partnerom, čoho sme schopní. Ukázali sme aj globálnemu juhu, že Putin, ktorý tvrdí, že má všetko pod kontrolou, v skutočnosti nemá.”

Túto časť sveta nespomenul náhodou. Súčasťou Zelenského plánu by mali byť aj mierové rokovania. Ukrajina tento rok rozbehla prvý mierový samit a pripúšťa, že na ďalší by mohlo byť pozvané už aj Rusko.

Ako si to predstavuje Zelenskyj, naznačil pre New Yorker: Naši partneri si myslia, že by sme mali byť pri rokovacom stole? Potom buďme konštruktívni. Usporiadajme prvý samit, na ktorom sa všetci stretneme. Spíšeme plán a dáme ho Rusom. Oni by mohli povedať: „Sme pripravení rokovať.“ A potom by sme mali druhý samit, na ktorom by povedali: „S týmto vaším návrhom súhlasíme.“ Alebo alternatívne: „Nesúhlasíme.”

Aby sa to však mohlo stať, treba podľa neho pripraviť plán bez Rusov, pretože tí sú podľa neho o sebe presvedčení, že majú v rukách červenú kartu, ktorou môžu všetko blokovať.

Súčasťou Zelenského plánu je teda pokračovanie lobovania medzi krajinami globálneho juhu. Išlo by o spomínaný diplomatický tlak na Rusko, čo si podľa ukrajinskej služby BBC vyžaduje spoluprácu s neutrálnymi krajinami, od ktorých je Rusko obchodne závislé.

Ďalším predpokladom Zelenského plánu sú podľa západných aj ukrajinských médií ekonomické stimuly na zvýšenie investícií do vojenskej výroby na území Ukrajiny. Mali by sa týkať najmä dronov a rakiet. A podľa ukrajinskej služby BBC by sa myslelo aj na audit sankcií uvalených proti Rusku.

„Tento plán znamená, že zmeníme súčasný kurz, v ktorom sme obstáli len vďaka sile našej armády, hrdinskej oddanosti našich ľudí a našich bojovníkov európskym hodnotám. Ak nechcete, aby sa táto vojna ťahala, ak nechcete, aby nás Putin pochoval pod mŕtvolami našich ľudí a pripravil nás pritom o ďalšie ukrajinské životy, ponúkame vám plán na posilnenie Ukrajiny,“ cituje Zelenského New Yorker.

Ešte podrobnejšie to opísal Jermak, podľa ktorého Ukrajina síce šesťkrát zvýšila výrobu zbraní, ale stále jej chýbajú dostatočné zdroje.

„Potrebujeme mať prevahu na bojisku, aby sme prinútili Putina zastaviť boje. Veľmi sa o to snažíme. Bez lodí sme zničili Čiernomorskú flotilu. Bez leteckej prevahy sme zastavili ruský postup na väčšine smerov vrátane Charkiva. Bez strachu sme vrátili vojnu Rusku,“ citoval ho NV.

Ak však od Bidena a spojencov nakoniec požadovanú podporu nedostanú, budú podľa Zelenského Ukrajinci musieť pokračovať v doterajšom pláne B, ktorý nevyzerá povzbudivo. Stačí sa pozrieť na strácajúce sa územie na Donbase.

Čo v Zelenského pláne nebude

Čo zatiaľ Zelenskyj stále odmieta pripustiť, otvorene tento týždeň povedal český prezident Petr Pavel. Ani jedna strana konfliktu sa podľa neho nebude môcť nazvať víťazom a Ukrajina sa podľa všetkého bude predsa len musieť zmieriť so stratou časti svojho územia.

Minimálne na istý čas, presnejšie niekoľko rokov.

Bývalý generál to povedal v rozhovore pre New York Times a jeho slová si všimli viaceré západné médiá, keďže Pavel je známy ako jasný podporovateľ Ukrajiny a čitateľný spojenec Západu. „Hovoriť o porážke Ukrajiny alebo porážke Ruska, to sa jednoducho nestane. Koniec bude niekde uprostred,“ povedal v rozhovore, ktorý sa odohral na Pražskom hrade.

Americký denník upozorňuje na to, že podľa nedávnych prieskumov verejnej mienky na Ukrajine stúpla podpora čiastočných územných ústupkov z 8 percent na 32.

Napriek nepriaznivému vývoju na fronte Zelenskyj ani v rozhovore pre New Yorker nepripustil možnosť, že by obetoval časť územia Ukrajiny.

„Ak by sa to niekto skutočne chystal uskutočniť, bol by to hrozný nápad, aby Ukrajina znášala náklady na zastavenie vojny tým, že sa vzdá svojich území. Avšak určite neexistuje spôsob, ako by sa to mohlo niekedy stať. Takýto scenár by nemal oporu v medzinárodných normách, v štatúte OSN, v spravodlivosti. A nemusel by nevyhnutne ukončiť ani vojnu. Je to len slogan,“ povedal ukrajinský prezident.

Nehrozí mu to však, ak Bidena pre svoj plán A nepresvedčí? Respektíve od Bieleho domu dostane len málo z toho, čo bude žiadať?

„V opačnom prípade bude Kyjev pravdepodobne niekedy v budúcom roku nútený požiadať o zastavenie bojov a rokovať z postavenia slabého. To by nebol mier, len prestávka pred ďalším kolom vojny. Na Ukrajine by zavládlo zúfalstvo a zúrivosť, v Kremli radosť a vo zvyšku sveta, čo je najzávažnejšie, opovrhnutie slabosťou Západu,“ predpovedá v pesimistickom scenári Timothy Garton Ash.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].