Denník N

Prečo sú mladí analytici na ministerstve financií takí vplyvní

Zamestnanci IFP. Foto – FB IFP
Zamestnanci IFP. Foto – FB IFP

Inštitút finančnej politiky pri ministerstve financií chce začať veľkú reformu rozdeľovania a míňania peňazí štátu.

Pondelková tragická udalosť na Dunaji, po ktorej je nezvestný šéf Inštitútu finančnej politiky Martin Filko, pomohla tomu, že sa viac ako inokedy spomína aj inštitút, ktorý riadil. Oveľa viac sa preto hovorí o tom, že IFP sa aj podľa nestranných odborníkov stalo miestom, kde má štát najkompetentnejších analytikov.

Inštitút finančnej politiky vznikol ešte za Brigity Schmögnerovej, ale bolo to skôr oddelenie s bežnými zamestnancami ako s analytikmi. Tím vládnych analytikov sa začal tvoriť za druhej Dzurindovej vlády. „Nebol som prvým šéfom inštitútu. Ale dramaticky som ho reorganizoval,“ hovorí Ľudovít Ódor, ktorý je dnes členom Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.

Inštitút aj pred rokom 2003 robil rôzne analýzy a predvstupový ekonomický program. Málokto však o nich vedel. „Vymenil som veľkú časť ekonómov, dotiahol som mladých a šikovných ľudí a zmenil som aj záber.“ Začali sa robiť oficiálne makroekonomické prognózy či rozpočtové analýzy a prognózy.

Silná značka

Keď Ódor odchádzal, inštitút mal asi 15 analytikov. „Mali sme vtedy zámer, aby vznikol veľmi kvalitný a vplyvný inštitút, niečo ako vládny think-tank, ktorý bude obsadený veľmi kvalitnými analytikmi,“ spomína Ivan Mikloš, ktorý bol v tom čase ministrom financií. Zámer bol, že budú pripravovať analytické podklady, ale nielen také, ktoré súvisia s rozpočtom.

Dnes je na inštitúte 32 analytikov. „Má výrazne väčší vplyv. Externe aj interne. Je to silná sofistikovaná organizácia,“ hovorí Štefan Kišš, ktorý je poradca riaditeľa inštitútu.

IFP je dnes značka a šéf inštitútu je pravou rukou ministra. Jeho analytický tím sa interne vyjadruje ku všetkým ekonomickým otázkam ministerstva. Robí podklady a analýzy pre potreby vlády.

Napríklad väčšina z opatrení sociálnych balíčkov vznikla tak, že ich navrhli ekonómovia inštitútu a Robert Fico si potom z nich vyberal. Pridal k tomu ešte politicky motivované nápady – vlaky zadarmo, nižšiu DPH na potraviny či vratky za plyn.

Zoznam toho, na čo sa vládni analytici pozreli, je pomerne dlhý. Za Radičovej vlády napríklad prvýkrát odhadli, o koľko štát prichádza na daňových únikoch DPH, čím výrazne zmenili verejnú debatu o tejto dani.

Typické opatrenie, ktoré riešili štátni analytici za Ficovej vlády, boli nižšie zdravotné odvody pre ľudí s nízkymi príjmami. A boli to práve oni, kto ukázal, že marketing pri bločkovej lotérii predbehol jej skutočný prínos pre štát.

Ale jeho analytici komunikujú aj s novinármi, tretím sektorom, verejnosťou. Šéf INEKO Peter Goliaš spomína, ako riaditeľ IFP Martin Filko pomohol s dátami od Všeobecnej zdravotnej poisťovne na porovnanie kvality nemocníc. Poisťovňa im ich vtedy odmietla poskytnúť, vlani už s tým problém nemala. „Pomohol nám vytvoriť tlak na poisťovňu, aby nám tie dáta poskytli,“ hovorí Goliaš. Pred pár týždňami zase INEKO inštitútu poskytlo dáta z jeho portálu o nemocniciach s výnimkou dát od súkromných poisťovní, ktoré s tým nesúhlasili.

„Počítali nám následky väčšiny konsolidačných opatrení, ktoré sme navrhli. Boli to desiatky opatrení,“ hovorí ďalej Goliaš. Na základe toho INEKO zostavilo veľkú tabuľku, ako ozdraviť verejné financie.

Veľký projekt

„Jednoznačne najväčšou slabinou inštitútu bolo analyticky nedostatočné pokrytie výdavkov,“ hovorí viceguvernér NBS Ján Tóth, ktorý inštitútu šéfoval za Radičovej vlády.

Problémom je, že veľa vecí robí štát buď zo zvyku, alebo im chýbajú analytické tímy a na detailnú analýzu výdavkov sa kašľalo. Ale aj to sa mení. Posilnila sa časť IFP, ktorá sa zaoberá analýzou verejných výdavkov.

„Veľmi fandím súčasnému projektu Hodnota za peniaze,“ hovorí Tóth. Jeho autormi sú Filko, Ódor a Kišš. A prvé projekty, do ktorých vládni analytici zasiahli, aby ušetrili peniaze, boli analýzy PPP obchvatu Bratislavy a novej nemocnice.

Martin Filko v rozhovore pre Trend povedal, že dôsledkom toho malo byť, že tie menej efektívne alebo úplne neefektívne výdavky by sa osekali a peniaze by sa presunuli do tých oblastí, ktoré prinášajú občanom najväčší prospech.

„Ak chce niekto reálne robiť ‚hodnotu za peniaze‘, musí mať dosah aj na výdavkovú stranu rozpočtu, preto je kľúčové mať pod palcom tak IFP, ako aj rozpočtovú sekciu. Pochopiteľne nemusí to byť jedna organizačná zložka, ale musí to zastrešiť jeden človek,“ hovorí Ódor. Ministerstvo financií sa k tomu oficiálne nevyjadrilo.

A čo ďalšie tímy

IFP je dnes silná značka, má silnú analytickú základňu. Ivan Mikloš hovorí, že za to vďačí jeho trom kvalitným šéfom – Ódorovi, Tóthovi a Filkovi.

„Je to vzor aj pre iné ministerstvá,“ hovorí riaditeľ inštitútu INEKO Peter Goliaš. Rozhodnutia sú ešte aj dnes na iných ministerstvách tvorené bez analytických podkladov. A zmeniť to nebude jednoduché.

„Hlavnou otázkou pre nás je, ako sa vysporiadať s otázkou zajatia štátu (state capture), kedy politici ‚ovládnu‘ svojich analytikov a tí slúžia im, nie verejnému záujmu, hovorí Kišš. Ukazuje na prvé skúsenosti, ktoré už máme so zakladaním analytických tímov inde: na školstve je pozitívna skúsenosť, na zdravotníctve opačná.

Martin Filko

Teraz najčítanejšie