Denník N

Twitter možno zhoršuje schopnosť hĺbavého myslenia

Ilustračné foto – TASR/AP
Ilustračné foto – TASR/AP

Dá sa zložitosť sveta vtlačiť do pár znakov, ktoré nám sociálne siete poskytujú na vyjadrenie?

„Čítala som, že Twitter neubližuje písaniu; že sa vďaka nemu mladí ľudia trénujú v kľúčovej zručnosti: stručnosti. A ja si vravím, človeče, to je dobrý argu“, napísala pred časom na sociálnu sieť Twitter psychologička Nina Strohminger z Yalovej univerzity.

Vzniesla tak otázku, či sa svet dá vtlačiť do 140 znakov, ktoré nám mikroblogovacia sieť Twitter poskytuje na vyjadrenie.

Každú sekundu sa publikuje viac ako 7-tisíc tweetov. Nicholas Carr v bestselleri Plytčiny (The Shallows) už pred šiestimi rokmi varoval, že neustály prístup mladých ľudí k sociálnym sieťam, ktoré sú zaplavené krátkymi správami, má nepriaznivé vedľajšie účinky. Odvádza ich podľa neho od kritického či hĺbavého myslenia k tomu plytkému.

Plytké myslenie a životné ciele

Negatíva komunikácie cez sociálne siete nedávno testovali vedci v dvoch štúdiách. Prvú z nich vydali minulý mesiac kanadské psychologičky Logan Annisette a Kathryn Lafreniere z univerzity vo Windsore.

Autorky študovali, ako kanadskí vysokoškoláci využívajú sociálne siete. Zistili, že „účastníci, ktorí často písali sms-ky alebo využívali sociálne médiá, mali sklon k plytkému uvažovaniu“. Vedkyne sa pýtali na počet esemesiek, ktoré účastníci každý týždeň posielajú, na počet prihlásení na sociálne siete, ako sú Facebook, Twitter alebo Instagram, a na čas, ktorý na nich strávia.

Účastníci štúdie vyplnili dotazník o svojich osobnostných rysoch či cieľoch v živote. Dotazník odhaľoval ich sklony k plytkému alebo naopak kritickému či hĺbavému mysleniu. Študenti odpovedali na otázky ako „Rád rozmýšľam nad povahou a zmyslom vecí“ alebo „Rád skúmam svoje myšlienky“.

Autorky pozorovali, že „nízka úroveň hĺbavého či kritického myslenia bola významným faktorom, ktorý predpovedal užívanie sociálnych sietí“.

„Študenti, ktorí často písali sms-ky alebo používali sociálne médiá, kde sa vyjadruje stručne, kládli väčší dôraz aj na ‚morálne plytké‘ životné ciele“, píše sa v štúdii.

Iba korelácia

Bádateľky zdôrazňujú, že ich štúdia je iba korelačná. To znamená, že pozorovala vzájomný výskyt dvoch javov, v tomto prípade využívanie sociálnych sietí a sklony k plytkému uvažovaniu. Známe nie je, či jedna vec spôsobuje druhú.

Je veľmi dobre možné, že ľudia, ktorí majú sklony k plytkému uvažovaniu, sa v sociálnych sieťach našli, takže internet zaplavujú krátkymi správami, ktoré vyhovujú ich skratkovitým predstavám o svete.

Autorky však tvrdia, že hypotéza o negatívnych vplyvoch sociálnych sietí, ktoré presunuli náš záujem od čítania dlhých kníh smerom k rýchlym správam, je minimálne na stole a treba sa ňou vážne zaoberať.

Odyseova zmluva

Sociálne siete tiež odvádzajú našu pozornosť. Konštantné kontrolovanie počtu „lajkov“ a zážitkov našich priateľov narúša hĺbavé myslenie, ktoré vyžaduje dlhodobú koncentráciu. Niektorí psychológovia, medzi nimi Maria Konnikova z New Yorkera, radia, aby sme sa pri plnení náročných úloh od internetu úplne odstrihli.

Konnikova tuší, že ak by to neurobila, sociálne siete by ju stále lákali a rozptyľovali. Tento druh zmluvy, keď sa zaviažeme k určitému správaniu v budúcnosti na základe znalostí svojich slabín, sa volá „Odyseova zmluva“.

Pomenovanie je odvodené od mena itackého kráľa Odysea, hlavnej postavy rovnomenného starogréckeho eposu. Pri návrate domov sa Odyseus nechá priviazať k lodnému stožiaru a členom svojej posádky prikáže, aby si zaliala uši voskom. Vďaka tomu nebudú počuť jeho príkazy priplávať k Sirénam.

Odyseus správne predpokladá, že by ich mámivému volaniu neodolal a k Sirénam sa vybral. Potom by stroskotal na útesoch, tak ako všetky iné posádky pred ním.

Pomáhali, nedopadlo to dobre

Druhá štúdia, ktorá upozorňuje na možnú spojitosť používania mikroblogovacej siete, v tomto prípade Weibo (čínsky ekvivalent Twitteru), a plytkého myslenia, vyšla v týchto dňoch v časopise Computers in Human Behavior. Jej autormi sú vedci z Pekingskej a Cornellovej univerzity.

V jednom z experimentov čítali dobrovoľníci krátke správy o pomoci starému človeku, ktorý spadol na ulici. Téma hýbe čínskou spoločnosťou – v minulosti sa objavilo niekoľko prípadov, keď poškodení zneužili ponúknutú pomoc a na súde zviedli vinu za svoj úraz na ľudomila, ktorý ich chcel postaviť na nohy.

Prvý z týchto prípadov sa stal v roku 2006, keď si 65-ročná žena zlomila bedrový kĺb pri nastupovaní do autobusu. Pomoc jej ponúkol mladý muž. Odvďačila sa mu tým, že po ňom na súde žiadala odškodné vo výške 18-tisíc dolárov. Údajne ju zvalil na zem. Súd nemal žiadne dôkazy, ktoré by muža z činu usvedčili. Stačilo mu, že bol na mieste, a naparili mu pokutu viac ako 6-tisíc dolárov.

Odoberá čas na premýšľanie

Podobné prípady neskôr pribudli. Aj preto v jednom z prieskumov až 80 percent Číňanov uviedlo, že by nepomohli staršej osobe sklátenej na chodníku. Obávali by sa vydierania na súde, napísal Bloomberg.

Dobrovoľníkov, ktorí sa zúčastnili psychologického experimentu, rozdelili do dvoch skupín. Buď disponovali možnosťou správu retweetnuť, alebo nie. Keď prešli všetkých 50 správ, ktoré posudzovali, spravili test, či informáciám v správach dobre porozumeli.

Ukázalo sa, že u ľudí, ktorí mali možnosť správu retweetnúť, sa zvyšovala šanca, že jej porozumejú zle. „Funkcia, ktorá umožňuje správu retweetnúť, povzbudzuje ľudí v tom, aby reagovali rýchlo a odoberá im čas, ktorí by inak využili na premýšľanie o informácii, ktorú dostanú,“ píšu autori v štúdii.

Na záver dodajme, že Twitter zvažuje odstránenie politiky 140 znakov a rozšírenie správ až na 10-tisíc znakov.

Dostupné z: doi:10.1016/j.paid.2016.02.043, doi:10.1016/j.chb.2016.02.008

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Človek

Veda

Teraz najčítanejšie