Terapeutka Malíková: Ak poslanec Huliak hovorí, že si váži ženy, nemá to žiadnu hodnotu

To, že to zaznelo na pôde parlamentu, pre mňa znamená, že sa tam ocitli ľudia, ktorí toto priniesli so sebou, hovorí terapeutka Dáša Malíková o vulgarizácii prejavu niektorých poslancov Národnej rady SR.

„V ich prostredí je to možno normálne a akceptovateľné, ale oni to priniesli do parlamentu a myslia si, že im to prejde a že tam usadia takýto slovník a správanie,“ dodáva Malíková, ktorá poskytuje poradenstvo a podporu ženám zažívajúcim verbálne a fyzické násilie.

Ako vnímate vulgárne vyjadrenie poslanca Rudolfa Huliaka (SNS) na adresu jeho poslaneckej kolegyne Lucie Plavákovej (PS)?

Vnímam to ako niečo primitívne, úbohé, vulgárne z úrovne, kde normálny slušný človek nikdy ani nezablúdi, a tak, že tieto slová nehovoria vôbec nič o pani Lucii Plavákovej, ale úplne všetko o poslancovi Rudolfovi Huliakovi, ktorému vyšli z úst.

Čo ste si povedali, keď ste o tom počuli alebo čítali prvýkrát? 

Ako prvé mi prišlo ľúto, že si pani Plaváková, s ktorou som mala česť spolupracovať, o sebe musela – ešte k tomu v parlamente, teda vo svojej práci – vypočuť takéto vyjadrenie. Rada by som jej vyjadrila veľkú podporu nielen za seba, ale aj za moje kolegyne a ženy v mojom okolí.

Potom som si pomyslela, že toto je také prerazenie dna, ktoré sa nikdy nemalo stať. Prerážania dna už zažívame každý deň. Vždy, keď si potom poviem, že ale toto už je totálne dno, tak sa nájde zase niekto, kto to prerazí ešte hlbšie. Ale toto je ešte k tomu na úplne inej úrovni.

Myslím si, že by sa to nemalo stať žiadnej žene – a ani mužovi – a to ani v parlamente, ale ani nikde v živote. Ja som „zvyknutá“ na to, že sa muži takto a ešte oveľa horšie vyjadrujú o ženách, pretože to počúvame od žien, ktoré sa na nás obracajú s problémom násilia, ktoré zažívajú zo strany partnerov alebo bývalých partnerov.

Chcela by som vyjadriť Lucii Plavákovej podporu a bola by som rada, keby vedela, koľko veľa žien aj mužov za ňou stojí, podporuje ju a že v tom nie je sama. A že keď takto urazili ju, vnímame to, ako keby to urobili aj nám – ostatným ženám.

Aký dosah má to, že to zaznelo na pôde parlamentu? 

Vnímam veľmi zle, že sa to stalo a že to zaznelo nielen v parlamente, ale aj v práci pani Plavákovej. Je to jej práca, prišla tam zastupovať ľudí, ktorí jej dali hlasy a zvolili ju. Úroveň diskusie a kultúra v parlamente padajú nižšie a nižšie.

To, že to zaznelo na pôde parlamentu, pre mňa znamená, že sa tam ocitli ľudia, ktorí toto priniesli so sebou. V ich prostredí je to možno normálne a akceptovateľné, ale oni to priniesli do parlamentu a myslia si, že im to prejde a že tam usadia takýto slovník a správanie.

Akú váhu dáva jeho slovám, že si to dovolil povedať verejne na tlačovej konferencii? 

Je to obraz poslanca Huliaka. Keď vidím, že niekto koná zo svojej úrovne a že to je jeho background, tak ja nemám žiadne očakávania, že sa taký človek zmení, že tam prebehne nejaká úprimná sebareflexia. To sa nestane. Nie, on na to bude ešte hrdý. Na to, že takto urazil ženu a pokúsil sa ju ponížiť.

Rudolf Huliak alebo aj Andrej Danko zrejme do veľkej miery kalkulujú s tým, že ich voliči im takéto správanie budú tolerovať.

Ak niekto toto očakáva od politika, ktorého volí, je to veľmi smutné. A ak politik očakáva, že za takýto prejav získa politické body, to už kde sme sa dostali.

Sú podľa vás aj ľudia, ktorí poslancovi Huliakovi za takúto vulgárnu urážku voči žene vyjadria obdiv? Akí sú to ľudia?

Viem si predstaviť, že takí sú. Existuje časť spoločnosti, pre ktorú je takéto vyjadrovanie normálne a akceptovateľné. Že sa tak nielen vyjadrujú, ale aj správajú k ženám. My, ktorí tak nežijeme a nefungujeme, nechceme, aby tak spoločnosť vyzerala, by sme sa mali voči tomu veľmi jasne postaviť, postaviť sa za každého, komu sa také niečo deje.

Je u nás také vyjadrovanie v spoločnosti bežné? S čím to súvisí?

V spoločnosti vidíme, že napriek postupnému zvyšovaniu formálnej rovnosti medzi mužmi a ženami násilie mužov voči ženám aj vo verbálnej podobe pretrváva.

Ako som už spomenula, niektorí muži pochádzajú z prostredia alebo vytvárajú prostredie, kde sú takéto prejavy voči ženám normálne a akceptovateľné. A keď potom na nich zasvietia reflektory, tak sa nám predvedú v plnej paráde a takto to potom vyzerá.

Okrem iného sa s kolegyňami venujeme aj téme kyberstalkingu a veľmi jasne vidíme, že vážnemu napádaniu a obťažovaniu aj v online prostredí čelia aj ženy, ktoré pôsobia vo verejnom priestore – napríklad novinárky, političky, aktivistky, ženy, ktoré sa verejne vyjadrujú, a tiež ich blízki. Stáva sa z nich terč a potrebujú našu veľkú podporu, empatiu a ochranu, aby tomu nečelili samy.

Ženy si museli vybojovať mnohé práva ako právo voliť, dediť, vzdelávať sa a podobne. No a niektorí muži majú očividne problém s tým, keď oproti nim stojí schopná, vzdelaná žena, ktorá vie použiť svoju múdrosť a inteligenciu, a oni jej argumentačne, ani na žiadnej inej úrovni, nestačia. Tak sa stiahnu z argumentácie do osobných útokov a ponižovania, pričom nevnímajú, že práve prehrali.

Ako sa môže cítiť žena, ktorej sú verejne, ale aj neverejne, adresované vulgárne vyjadrenia? 

Asi to bude individuálne a ja si netrúfam hovoriť za všetky ženy. Ženu to môže veľmi zraniť, o to skôr, ak už v minulosti zažila takéto osobné útoky a ponižovanie. Nie je ťažké vcítiť sa do niekoho, kto bol takto verejne ponížený.

Je to útok na osobnú integritu. Ešte k tomu, ak žijete v prostredí, kde sa k sebe správate s rešpektom, slušne, ľudsky a férovo, tak vás môže tá úroveň primitivizmu šokovať, pretože v takom niečom nefungujete. Len by som dodala, že takíto ľudia sa nás vždy snažia stiahnuť či v rámci debaty, konania, akokoľvek, na svoju úroveň. To je to, čo podľa mňa nesmieme dovoliť. Nesmieme hrať ich hru na ich území podľa ich pravidiel a dovoliť, aby sa niečo z toho stalo normou. Musíme sa vždy dôsledne ozvať.

Poslanec Huliak sa odmietol ospravedlniť a ozvala sa napríklad poslankyňa Tamara Stohlová (PS), ktorá opísala, ako sa k nej poslanec Huliak správal. Viackrát komentoval jej vzhľad a mal rôzne narážky na jej sukňu, postavu či schopnosti. Aký typ muža sa takto správa k ženám?

Správajú sa tak muži, ktorí ženy nevnímajú ako rovnocenných ľudí, rovnocenné partnerky. Chceli by ženám určiť miesto, kde majú byť, ako sa majú správať, čo a ako si majú myslieť a hovoriť. To je tá ich predstava tradičnosti. Ženu vnímajú ako objekt, ktorý má napĺňať ich presvedčenia a očakávania. V ich svete oni ustanovujú morálny kódex pre ženy a za každé ich subjektívne prekročenie sa cítia oprávnení ju potrestať.

Išla by som tu aj za rámec otázky, pretože takto sa správajú aj k menšinám a ich právam. Všetko, čo nezapadá do ich mačistického a „tradičného“ videnia sveta, je potrebné potlačiť, ponížiť alebo znehodnotiť. Argumentačne a férovo nedokážu čeliť schopným ženám, tak tam zhodia bombu v podobe toho, čo sme videli od poslanca Huliaka.

Poslanec Huliak o sebe na svoju obhajobu povedal, že on si ženy váži, nazýva ich s veľkým „ŽET“, váži si svoju ženu, mamu a ženy vo svojom okolí bežne odmeňuje čokoládkami a inými pozornosťami. Ako si máme vyložiť takúto obhajobu vulgárnosti, ktorej obeťou bola žena?

Ženy nie sú poslušné objekty, ktoré treba odmeňovať. Ja to vnímam ako rozpoltenosť. Na jednej strane hovorí, že si ženy váži a vyzdvihuje, ako sa správa k ženám vo svojom blízkom okolí, a na druhej strane si dovolí takýto nechutný útok na inú ženu. Ak si predsa niekto váži ženy, bude sa k nim správať slušne a s rešpektom aj mimo svojho domu, a to aj v prípade, že spolu nesúhlasia v názoroch na rôzne veci. Takže ak poslanec Huliak hovorí, že si váži ženy, nemá to žiadnu hodnotu, pretože mimo svojho úzkeho teritória, o ktorom hovorí, to neukázal.

Spomenul svoju mamu a svoju partnerku. Ako jeho partnerka môže vnímať jeho vulgárne správanie na adresu inej ženy?

Netuším, čo si partnerka pána Huliaka o tom myslí. Zo svojich skúseností však viem, že sú ženy, ktoré sa nezastanú iných žien.

Aj iné ženy môžu vo svojej práci zažívať vulgárne prejavy, ponižovanie od kolegov či od nadriadeného. Aké následky to môže na ne mať? 

Mnohí zamestnávatelia už nastavili vysoké štandardy pre to, aby sa takéto veci nediali, alebo, ak sa stanú, aby sa ženy mali kam obrátiť, ak chcú dosiahnuť nápravu a spravodlivosť.

Žien, ktoré majú takúto skúsenosť, o ktorej hovoríte, je však stále veľmi veľa. Následky sú také, že sa v práci necítite bezpečne, rešpektovaná, do práce idete s nechuťou, môžete mať problém sústrediť sa. Často sa s tým stretávajú aj ženy, ktoré sa cítia potrestané za to, že svojimi výsledkami v práci preskočili niekoho, kto sa napríklad cítil oprávnený byť povýšený namiesto nich.

A navyše sa účinky takýchto jednotlivých činov kumulujú a po čase sa môže stať to pracovné prostredie až neznesiteľné a ženy radšej z tej práce odídu. Následky za takéto správanie by vždy mali niesť páchatelia a mali by za to niesť zodpovednosť.

Môže správanie ich kolegu či nadriadeného ovplyvňovať ich vzťah k mužom?

Môže. Môže u nich vzniknúť úzkosť a presvedčenie, že pracovať s mužmi nie je pre ne príjemné. Ale je dôležité rozlišovať. Existuje omnoho väčšie množstvo normálnych, empatických a férových mužov ako takých, ktorí sa k ženám správajú zle. Nemôžeme všetkých mužov hádzať do jedného vreca. Často sa stane, že žene pomôže korektívna emočná skúsenosť, že v ďalšej práci má skvelých kolegov a šéfa, a to môže zmierniť úzkosť tej ženy, ktorá mala zlé skúsenosti z predchádzajúcej práce.

Riešime aj takéto veci so ženami. Ale v každom prípade pomáha nehádzať všetkých mužov do jedného vreca a negeneralizovať.

Ako vplýva takéto vyjadrovanie politika, teda človeka, ktorý verejne vystupuje, je viditeľný, na iné ženy v spoločnosti? 

Ženy sa tým cítia zasiahnuté, aj keď útok nebol mierený priamo na ne osobne. Lebo to bol útok na jednu z nás. Keď si to dnes dovolí voči nej, môže si to zajtra dovoliť voči ktorejkoľvek žene.

Ja som však optimistka, už som veľakrát videla, ako práve takéto útoky na ženy viedli k tomu, že sa nielen ženy, ale aj zdravá časť spoločnosti okolo tejto ženy zomkli a vyvolalo to úplne opačné reakcie, ako si možno ten, kto ženu verbálne napadol, myslel – ak teda vôbec myslel.

Chcela by som veriť, že sa všetci súdni ľudia zamyslia, či už nestačilo a či netreba prijať účinné opatrenia, aby si politici nabudúce rozmysleli, či si také niečo dovolia.

A ako to môžu vnímať iní muži? Funguje tu akási mužská solidarita, že mnoho iných mužov radšej mlčí a nezastanú sa nahlas a otvorene napadnutej ženy? 

Ak môžem povedať za seba, v mojom okolí sú muži, ktorí sú odo mňa starší, v mojom veku, ale aj mladší a nikto z nich sa takto nespráva a som si istá, že aj oni podporujú ženy v takýchto situáciách. Som presvedčená, že každý normálny muž odsúdil to, čo si pani Plaváková o sebe musela vypočuť.

V niektorých komunitách určite funguje mužská solidarita, na druhej strane stačí, aby sa ozval jeden jediný muž a môže to úplne zmeniť dynamiku skupiny a toho, čo sa tam hovorí a čo sa tam deje. Ešte k tomu takáto expozícia jedného muža v skupine, ktorý sa zastane ženy, môže mať pre neho, ale aj pre ostatných mužov posilňujúci účinok do budúcnosti, pretože videli, že to môže zastaviť útok alebo vyjadrenia takého muža.

Tu mi naskočil práve opačný obraz. Keď som včera videla poslanca Huliaka a hovoril, že on sa ospravedlní večer svojej suke, keď príde domov, vedľa neho sedel jeho spoluposlanec Roman Michelko, ktorý sa po celý čas usmieval od ucha k uchu. Z toho mi bolo fyzicky zle.

A potom druhý obraz, keď pán Danko opakovane na otázku novinárov a novinárok k slovám poslanca Huliaka povedal, že to sú emócie a emócie patria do politiky, čím normalizoval vulgárne urážky voči ženám v politike, „lebo veď emócie“. Toto sem prinášajú, toto chcú normalizovať a ospravedlňovať, toto je ich vzájomná solidarita.

Je dôležité, aby sa práve muži v takej situácii ozvali a povedali, že to nie je v poriadku? 

Je to veľmi dôležité. Aj keď sa ženy vedia dobre verbálne ubrániť samy, keď sa do toho vloží muž, je to veľmi podporujúce a posilňujúce. Myslím, že takto to vnímajú mnohé ženy. Nehovorí to nič o našej schopnosti alebo neschopnosti ubrániť sa.

Je to dôležité o to skôr, že ak sa násilne správajú muži, tak je to problém mužov, musia ho riešiť aj oni medzi sebou. Solidaritou s páchateľmi sa to nezmení. Zmení to len to, keď sa budú muži dôsledne ozývať vždy, keď sa bude diať násilie v ich okolí zo strany nejakého muža.

V mužoch, ktorí netolerujú takéto správanie, aké predviedol poslanec Huliak, môže jeho urážka adresovaná pani Plavákovej až vyvolať hnev. Niekto môže mať nutkanie nejako zasiahnuť, „vybaviť si to s ním“ v mene slušných mužov. Môžu teda takéto prejavy vplývať na emócie v spoločnosti a vyhrocovať ich?

Viem si predstaviť, že takáto reakcia vyvolá v ľuďoch rôzne pocity. Ale dôležité je, čo s tými pocitmi urobíme, aby sme sa nedali strhnúť práve k takýmto reakciám. Ale aby sme to urobili civilizovaným spôsobom a zastali sa toho, komu sa to deje, v tomto prípade pani Plavákovej. Nedovoliť, aby nás ich konanie stiahlo dole k nim.

Ako vnímate reakcie, ktoré ste doteraz zachytili? Čo by ste očakávali vy?

Reakcie, ktoré som zachytila, boli rozhorčené a odsudzujúce nielen urážky zo strany poslanca Huliaka, ale aj akceptáciu takéhoto správania zo strany jeho politických kolegov. Tiež som zaznamenala veľkú podporu pani poslankyne Lucie Plavákovej zo strany mnohých mužov a žien.

Očakávala by som, že sa to stane mementom do budúcnosti, postaví sa jasná hranica, aby sa takéto vyjadrenia a správanie už neopakovali.

Očakávala by som, že sa spustia samoočistné mechanizmy spoločnosti a že toto budú všetci slušní ľudia vnímať ako bránu, ktorú treba okamžite zatvoriť a postarať sa o to, aby to už nikto v budúcnosti nemohol beztrestne – v tomto prípade na pôde parlamentu – urobiť. Všetci by sme sa mali zamyslieť, aké dôsledky to bude mať, ak sa neurobia účinné opatrenia, ak páchatelia takýchto činov zostanú nepotrestaní.

V opačnom prípade ich to len posilní a budú sa cítiť natoľko beztrestne, že je len otázka času, kým sa to zopakuje.