Správy vybral a komentoval Tomáš Gális
1. Konštruktívne! V tomto parlamente?
Minister financií začal vo štvrtok doobeda parlamentnú rozpravu ku konsolidačným opatreniam aj slovami, že ich treba prijať, aby sme sa nevydali gréckou cestou, a tiež že je pripravený na konštruktívnu debatu s poslancami. Inými slovami, musíme sa vyhnúť bankrotu, treba s tým niečo robiť, sme v tom všetci a minister je prístupný argumentom.
Znie to rozumne, človek by sa aj potešil a prial mu úspech. Ale len do chvíle, kým si spomenie, ako sa minister i parlament správali doteraz. To ho totiž hneď zachváti skepsa.
To, že hrozí grécka cesta, muselo byť ministrovi jasné už pred takmer rokom, keď Smer vyhral voľby, zostavil koalíciu a Kamenický začal riadiť rezort. Lenže namiesto konsolidácie koalícia minulý rok najmä rozdávala, akoby nebolo tesne po voľbách, ale krátko pred nimi. Navyše tým ešte viac prehĺbila deficit, proti ktorému chce dnes bojovať. Minister financií tomu nezabránil.
Dnes teda hovorí o konštruktívnej diskusii. Nevedno, ako prebiehali diskusie pred tým, než minulý týždeň ohlásil konsolidačné opatrenia, ale o ich konštruktívnosti sa dá vzhľadom na zjavnú neschopnosť šetriť, chystané ďalšie rozhadzovanie a očakávané zhoršenie podnikateľského prostredia pochybovať.
A napokon, v čom bolo konštruktívne pozvanie opozičných lídrov na úrad vlády, pri ktorom Kamenický asistoval premiérovi? Chcel si spolu s premiérom vypočuť opozičné návrhy alebo bolo Ficovým cieľom ich do toho len namočiť a potom na nich ukazovať prstom, že nie sú schopní k téme povedať nič relevantné? Ministrovi môžeme vyčítať, že si nedokáže dupnúť, ale podceňovať ho tak, že by nechápal, že schôdzka bola len divadlo, sa nedá.
To, že chcel konštruktívne diskutovať aspoň teraz, treba len privítať. Problém je v tom, že v parlamente sa bude o konsolidácii rokovať v skrátenom legislatívnom konaní a rozprava má trvať len dvanásť hodín. Tento postup schválilo všetkých 79 koaličných poslancov, pričom ťažko predpokladať, že by bol Kamenický proti.
To, že sa o prístrešku na bicykle v parlamentoch diskutuje dlhšie než o veľkých peniazoch, je známe už z Parkinsonových zákonov, ale aj tak stále prekvapí, že kým o nálepkách na počítači poslankyne Lucie Plavákovej sa poslanecké grémium nevie dohodnúť už druhý deň, 2,7-miliardový balík nestojí ani za to, aby sa k nemu vyjadrili všetci, čo chcú.
Ani by veľmi neprekvapilo, keby bol výsledkom tohto naozaj nekonštruktívneho prístupu legislatívny paškvil, ktorý bude neskoršie treba novelizovať. Nakoniec minimálne jednu skúsenosť s veľkým legislatívnym balíkom prijatým v skrátenom konaní už máme.
V každom prípade po uzávierke newsfiltra parlament ešte stále rokoval. Bolo jasné, že DPH na ubytovanie či na knihy nebude 23, ale len 5 percent. Naopak, nejasné zostávalo, kam chce vláda rozdať viac ako tretinu z oných 2,7 miliardy. No a podľa Jozefa Hajka z KDH nebolo veľmi jasné ani to, či v balíku ide o 2,7 alebo až o 3 miliardy eur.
Ale to už poslanci v konštruktívnej debate za tých pár hodín iste doriešia.
2. Latka padá čoraz nižšie
Pri porovnávaní dnešného parlamentu s tými minulými nepochybne hrozí riziko spomienkového optimizmu, keď pamäť vytesňuje činy a výroky niekdajších zákonodarcov. Ten dnešný hulvát má svoj predobraz v Jánovi Slotovi či v ctenom Petrovi Ďuračkovi. Jeho stranícky šéf je napriek titulu na podobnej intelektuálnej úrovni ako iný podpredseda parlamentu spred troch desaťročí Ján Ľupták. Štandardné parlamentné procedúry (v podobe prílepkov, skráteného konania, obmedzovania rozpravy, trestania opozície, zmeny už schváleného zákona či dokonca zbavenia poslaneckého mandátu) sa vo veľkom obchádzali za Ivana Gašparoviča i Pavla Pašku. A v menšom aj za iných predsedov.
Lenže od roku 1989 sme zažili aj pokojnejšie obdobia, keď koalícia nezneužívala svoju moc, aspoň teda nie tak okato a často, keď rozprava mala aj zmysel a nebola len pro forma, keď výbory zasadali, keď väčšina rešpektovala nepísané pravidlá, miesta predsedov výborov i jedno miesto podpredsedu parlamentu. Nebola to idyla, ale v porovnaní s dneškom sa dá rozhodne hovoriť o normálnejšom stave.
Tento parlament akoby už ani nevedel prijímať zákony v normálnom režime. Stále má nohu na plyne, no často musí hneď brzdiť a cúvať, pretože si v tej rýchlosti nevšimol, že odbočil do slepej uličky. S tým súvisí fakt, že legislatívu, ktorá zásadne mení nejakú oblasť fungovania štátu, nemá nieže chuť konzultovať s poslancami, ktorí tiež zastupujú svojich voličov, ale prezentáciu ich názorov obmedzí na minimum. Namiesto toho je schopný zaoberať sa hodiny otázkou, či je nálepka transparentom, plagátom, letákom či „iným podobným vizuálnym zobrazením“. Ach, čo by na to povedal Ivan Lexa, ktorého v roku 1996 pri prednášaní správy o stave SIS opoziční poslanci svojimi transparentmi takmer zatienili!
Ale to nás zase privádza k onomu spomienkovému optimizmu, respektíve k tomu, že ho treba konfrontovať s vtedajšou realitou. No a realita bola taká, že z kontrolných orgánov parlamentu boli opoziční poslanci takmer úplne vylúčení, čo nie je veľký rozdiel oproti tomu, keď Máriu Kolíkovú zbavili vedenia výboru na kontrolu SIS a výbor dnes ráno opäť raz nerokoval, pretože koaličníci neodsúhlasili program týkajúci sa špehovacieho systému Pegasus.
Lenže latka bola medzitým aj oveľa vyššie, kým dnes často padá až tak nízko, ako bola pred tromi desaťročiami.
3. Hanba doma, hanba vonku
Jeden robí hanbu doma, jeden na medzinárodnom fóre. Ani u jedného to nebolo veľké prekvapenie. No kým slová toho prvého oprávnene vzbudili veľký rozruch, na konanie toho druhého sme si už akoby zvykli a ani ho už veľmi nekomentujeme.
Parlamentný hulvát okrem dobrej nálady svojich kumpánov (pobavil sa napríklad Roman Michelko, ktorý sa doteraz snažil predstierať akúsi kultúrnosť) vyvolal najmä množstvo negatívnych reakcií. PS podalo návrh na jeho odvolanie z postu predsedu výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Niektorí poslanci Hlasu a Smeru sú za to, aby sa kolegyni ospravedlnil. A podľa Michelka ho na ospravedlnenie ešte v stredu vyzval stranícky šéf Andrej Danko.
Dozvedeli sme sa tiež, že v reakcii na odroňa spúšťa trojica opozičných poslankýň Martina Holečková, Mária Kolíková a Vladimíra Marcinková petíciu, ktorou chce zastaviť urážky a ponižovanie žien. No a vo štvrtok podvečer podpredseda parlamentu Peter Žiga informoval, že sa vulgaritám na adresu Lucie Plavákovej bude venovať mandátový a imunitný výbor. Samozrejme, nevedel povedať, či Hlas zdvihne ruky za odvolanie, ale na to, že ide o koaličného poslanca, je to pomerne silná reakcia.
Oveľa slabšia bola reakcia na hanbu, ktorú robil minister zahraničia na pôde OSN. Na jednej strane v New Yorku prezident Peter Pellegrini predniesol prejav, kde na rozdiel od predvolebnej kampane jasne pomenoval, o čo ide vo vojne na Ukrajine, potom však všetko prebila fotka, na ktorej si Juraj Blanár už zase raz podáva ruku so Sergejom Lavrovom, ministrom zahraničia agresívnej veľmoci, ktorý je z dobrých dôvodov na úniovom sankčnom zozname.
Stretnutie údajne inicioval ruský minister, ktorému vraj Blanár zopakoval, že Rusko napadnutím Ukrajiny porušilo medzinárodné právo. Radosť zo zásadového postoja našej šťuky v rybníku kazí len to, že okrem maďarského kolegu sa s Lavrovom stretli už len zástupcovia Kuby, Venezuely a Nikaraguy, teda autoritárskych či až totalitných režimov, ktoré sú súčasťou stále asertívnejšej protizápadnej koalície.
Po tomto už správa, že Robert Fico plánuje vycestovať na Kubu, aby tam posilnil „všestrannú spoluprácu“, dáva zmysel. Vlastne by dávalo zmysel, keby z „ostrova slobody“ zamieril rovno k Nicolásovi Madurovi a k Danielovi Ortegovi, k žijúcim legendám budovania socializmu, protiimperialistického odboja, represií vlastného obyvateľstva a nepriateľského postoja k našim oficiálnym spojencom.
Jednou vetou:
4. V Bardejove sa usadil syn miliardára z Gazpromu, ktorý pomáha kryť majetky Vladimira Putina, Sergej Tregub, ktorý je od roku 2023 na britskom sankčnom zozname práve pre blízkosť svojej rodiny k vedeniu Gazpromu a k ruskému prezidentovi.
5. Ministerstvo vnútra potvrdilo, že pripravuje nový dizajn policajných áut, pričom aktuálny žlto-modrý vidno len od apríla 2023, no nedávno ho kritizoval Tomáš Taraba.
6. Nahlásené škody po povodniach na Slovensku podľa poisťovní zatiaľ dosiahli 14,3 milióna eur, slovenská asociácia poisťovní predpokladá, že suma nakoniec prekročí 21 miliónov eur.
7. Zuzana Dolinková podľa Andreja Danka nepredložila žiadny plán pre zdravotníctvo a predseda SNS zopakoval slová Roberta Fica, že „ak to nezvládne ona, bude to niekto iný“.
8. Odvolaného riaditeľa Správy slovenských jaskýň Jána Zuskina nahradil ďalší stranícky nominant – poverený riaditeľ Jaroslav Magura, ktorý v posledných parlamentných voľbách kandidoval za SNS.
9. Poslanci Smeru podali trestné oznámenie na predsedu Demokratov Jaroslava Naďa, pričom argumentujú videom podnikateľa Zoroslava Kollára, v ktorom tvrdí, že bývalý minister obrany zobral úplatok pri poisťovaní štátneho majetku.
10. Združenie miest a obcí žiada dofinancovanie samospráv o 50 miliónov eur; obce, mestá aj župy sa už dlhšie sťažujú, že výber daní z príjmu nie je taký vysoký, ako sa čakalo, a preto im chýbajú peniaze.
Zaujímavé články:
Rudolf Huliak (SNS) je chodiaci Dunningov-Krugerov efekt: tento poslanec veci nielenže nevie, on ani nevie, že ich nevie. Iba vďaka tomu môže byť sebavedomý v tom, o čom nemá tušenie.
Otakar Horák o Huliakovi a vede (dennikn.sk)
Dnes existujú tri typy vzťahov k Ľudovítovi Štúrovi. Prvá skupina sa opiera politicky o Štúra Slovanstva a sveta budúcnosti. Sú to tí, ktorí majú plné ústa Slovenska a Slovákov, ale v skutočnosti si želajú náš zánik a splynutie s Ruskom. Druhú skupinu tvoria tí, ktorí Štúra odmietajú, lebo si myslia, že je v dnešnej Európe bludnou cestou. Tretia skupina Štúra prijíma a ako hlavný argument uvádza, že ho nemôžeme prenechať historickým revizionistom.
Peter Zajac o Štúrovi a jeho interpretácii (tyzden.sk)
Citáty:
Tieto peniaze budú zarobené a čísla vám dodá minister Kamenický. Ja by som sa týmto ľuďom nepozrel do očí, keby nemali 5-percentnú DPH… Ak to nebude, tak som ochotný blokovať celý štátny rozpočet.
Andrej Danko o Hlase a o DPH na ubytovanie
FB status:
Nechcem nič hovoriť, ale otec ministra Ráža nosí na tričku dúhový nápis
Shooty:
Posledné slovo Braňa Bezáka:
Viacerí komentátori po voľbách hovorili, že strana Hlas vlastne nemala na výber, pretože koalícia s PS by spôsobila stratu voličov.
Podľa septembrového volebného modelu Ipsosu Hlas prišiel o takmer tretinu voličskej podpory.
Parafrázujúc klasika, Hlas si vyberal medzi Huliakom a zmenšením elektorátu, vybral si Huliaka a má zmenšený elektorát.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Tomáš Gális
Denník N







































