Denník N

Vysoké školy čakajú viac peňazí aj reformy, nový minister o plánoch mlčí

Nové vedenie ministerstva školstva s premiérom. Foto - Tasr
Nové vedenie ministerstva školstva s premiérom. Foto – Tasr

Peter Plavčan mal dlhé roky na starosti vysoké školy. O tom, akými zmenami im chce pomôcť z postu ministra školstva, zatiaľ nehovorí.

Petíciu proti novému ministrovi školstva Petrovi Plavčanovi iniciovali vysokoškolskí pedagógovia. Vyčítajú mu pochybenia na ministerstve počas obdobia, keď mal na starosti vysoké školy.

Aké zmeny vo vysokom školstve plánuje urobiť, Plavčan zatiaľ nehovorí. Neodpovedal ani na to, či potrebujú vysoké školy viac peňazí, povedať to chce až počas rozhovoru, ktorý by mal poskytnúť do dvoch týždňov.

„Mal by spustiť ihneď práce na príprave nového vysokoškolského zákona, ktorý by umožnil školám byť flexibilnejšie a profesionálnejšie riadené,“ radí ministrovi analytička Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť (SGI) Renáta Králiková.

Zároveň by sa podľa nej mal zvýšiť dôraz na skvalitnenie vzdelávania na vysokých školách. „Z pohľadu financovania by sa mal zamerať na podstatné zvýšenie grantového vedeckého financovania,“ hovorí.

Minister Plavčan je z pohľadu vysokých škôl podľa Králikovej človek s hlbokým prehľadom. „Znalosti na zmeny má,“ hovorí. Otázkou podľa nej je, akú bude mať politickú podporu, ak bude chcieť robiť zásadnejšie kroky.

Viac peňazí

Vysoké školy už majú jasnú predstavu, čo by mal minister pre ne urobiť. Spolu s ostatnými organizáciami v školstve podpísali deklaráciu, kde je desať bodov zmien na vysokých školách. Organizácie chcú, aby deklaráciu zaradil minister do programového vyhlásenia vlády, ktoré by malo byť hotové v polovici apríla.

Žiadajú v nej, aby vysoké školy dostávali viac peňazí – ich objem z rozpočtu na verejné školy by sa mal každý rok zvýšiť o  60 miliónov eur, k tomu by mali pribudnúť ešte peniaze na valorizáciu platov a na sociálnu podporu študentov.

Aj celkovo na školstvo by malo ísť viac peňazí, aby doň o štyri roky išlo z rozpočtu minimálne 6 percent HDP, teda porovnateľne s vyspelými krajinami Únie. Vysoké školy tak žiadajú, aby vláda každoročne zvyšovala rozpočet pre školstvo o 0,5 percenta z HDP oproti predchádzajúcemu roku.

Teraz dáva Slovensko na školstvo 2,5 percenta HDP. Priemer OECD je o percento vyšší.

Ak sa splnia požiadavky v deklarácii, mala by sa zvýšiť úroveň výchovy, vzdelávania a vedy a zlepší sa aj sociálno-ekonomické postavenie všetkých zamestnancov v školstve, hovorí rektor Univerzity Komenského Karol Mičieta. „Tento proces si, samozrejme, vyžaduje aj primerané finančné zabezpečenie,“ dodal.

Vyššie platy aj reformy

Podobne ako učitelia na základných a stredných školách, aj na vysokých školách žiadajú každoročné zvýšenie platov. Začínajúci vysokoškolský učiteľ by podľa nich mal zarábať 1,7-násobok priemernej mzdy v hospodárstve.

Ostatným učiteľom by sa mali tiež zvýšiť tarifné platy. Chcú však vyššie platy aj pre nepedagogických pracovníkov škôl a aj zamestnancov vo vede a výskume. Peniaze navyše žiadajú aj pre doktorandov.

Od ministra vysoké školy očakávajú aj reformy a dlhodobé plány. „Pripraviť modernú dlhodobú koncepciu rozvoja vysokého školstva, na ktorú bude nadväzovať legislatívna úprava zákona o vysokých školách vrátane systémových zmien,“ napísali do deklarácie.

Súčasťou takejto koncepcie má byť aj jej finančné krytie, aby sa stabilizovala a skvalitnila úroveň pedagógov na všetkých stupňoch vzdelávania, hovorí Mária Mešťánková z Univerzity Cyrila a Metoda v Trnave.

Súkromná škola sv. Alžbety by chcela, aby minister umožnil aj súkromným školám získať peniaze na výskumné granty.

Čakajú, že dorieši spor

Reformu treba podľa súkromnej Paneurópskej vysokej školy predstaviť čo najskôr. Treba podľa nich aj vyrokovať viac peňazí a prehodnotiť personálne nastavenie a akreditačné kritériá na hodnotenie vysokých škôl.

Práve táto škola má s ministerstvom školstva spor. Predchádzajúci minister Juraj Draxler totiž prerušil akreditáciu jej fakulty práva. Škola podala žalobu a súd povolil, aby prijímala nových študentov. Rozhodla o tom však sudkyňa, ktorá aj pre školu pracovala, pre konflikt záujmov už o škole rozhodovať nemôže.

„Pohnútky bývalého ministra k spôsobu, akým riešil našu akreditáciu na jednej z fakúlt, nám dodnes nie sú známe. Sme však presvedčení, že odborné a nezávislé riešenie tohto problému prispeje k rýchlemu a objektívnemu záveru, ktorý bude pre nás pozitívny,“ tvrdí škola.

Predpokladá, že reputáciu, ktorá postupom bývalého ministra významne utrpela, bude škola určite naprávať ešte dlhý čas. Súčasný minister Plavčan bol na Paneurópskej vysokej škole externým členom vedeckej rady.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Voľby 2016

Slovensko

Teraz najčítanejšie