Už sa rozpadajú

Autor je bývalým poradcom predsedu vlády

Ústavnú väčšinu, ktorá vzišla z volieb v roku 2020, rozbila nevraživosť. Najvypuklejšia bola medzi Igorom Matovičom a Richardom Sulíkom. Nevraživosť medzi koaličnými politikmi však existovala aj na nižších koaličných úrovniach a postupne rozožierala úvodný konsenzus urobiť zo Slovenska prosperujúci, demokratický a právny štát. Po skorumpovaných vládach Smeru nebolo nič dôležitejšie ako to, ale nevraživosť bola silnejšia.

Hoci programovo a hodnotovo mali k sebe OĽaNO a SaS bližšie, Igor Matovič sa primkol k Borisovi Kollárovi, ktorý však zistil, že polícia a prokuratúra majú naozaj rozviazané ruky a nie je pred nimi chránený dokonca ani jeho nominant na čele SIS Vladimír Pčolinský. Po tom, čo sa dostal pre dôvodné podozrenie z korupcie za mreže, Kollárova Sme rodina zatúžila po systéme privilégií „pre našich ľudí“, ktorý vybudoval a pestoval Smer. A tak sa aj správala. Ale nevraživosť Igorovi Matovičovi túto revizionistickú partaj, ktorá, mimochodom, splodila aj „fenomén“ Šimkovičová, predstavila ako strategického partnera v boji so Sulíkom. A tak to celé dopadlo.

Či to takto dopadne aj s touto koalíciou, je, pravdaže, veľká otázka, Smeru totiž vlády predčasne nepadajú. Robert Fico sa dal dokopy s Mečiarom, Slotom, Dankom, Bugárom, Procházkom, čím ukazuje svoju politickú elasticitu. Pritom sa vie za vládu aj obetovať. Pre udržanie tej predposlednej dokonca prenechal svoj premiérsky post Petrovi Pellegrinimu. Inými slovami, keď sa už koaličná súdržnosť nedá vynútiť ani kúpiť, dokáže prekonať aj nevraživosť. Z tohto uhla pohľadu sú to vlastnosti schopného politika. Zabezpečili mu už štvrté vedenie vlády.

Na druhej strane by sme nemali nevraživosť podceňovať. Aj tá, ktorú vyprovokoval predseda SNS Andrej Danko, má deštruktívny vplyv na fungovanie koalície, lebo sa ňou posilňujú osobné animozity. Je to však takpovediac len jeden vektor nevraživosti.

Ten druhý a nemenej významný naznačilo odvolanie Michala Šimečku z postu podpredsedu parlamentu najtesnejšou väčšinou. Táto nevraživosť má iný obsah ako tá Dankova, ktorej možno dobre nerozumie ani on sám (len ju tak cíti). Nevraživosť troch poslancov Hlasu, ktorí nepodporili odvolanie Šimečku, je nevraživosťou voči nedemokratickým spôsobom. Odvolanie opozičného politika z postu podpredsedu parlamentu na základe krivých obvinení má symbolický význam v tom, že strany Smer, Hlas, SNS hlbšie ponára do nedemokratického tábora.

Nevidíme do duší 76 poslancov a poslankýň, takže ani nevieme povedať, kto ako prežíva ponáranie sa do politického systému, ktorý sa už vzďaľuje demokracii i slovenskej ústave. V každom ohľade vidia, že traja kolegovia sa pri odvolávaní Šimečku dokázali postaviť na odpor. A to je precedens; to je ten povestný červík, ktorý začne hryzkať svedomie, myseľ, meniť nazeranie na štát, na verejný záujem, na seba samého v zrkadle. V tomto kontexte sú výčiny Andreja Danka alebo toho agresívneho neokrôchanca Rudolfa Huliaka katalyzátorom koaličného rozpoloženia a rozkladania.

Ale sú aj ďalšie. Skrátené legislatívne konanie, ktorým sa prijímala rekodifikácia trestných kódexov, a teraz aktuálne takzvaný konsolidačný balíček, sú mimo demokracie a súčasne znakom koaličnej slabosti. Táto 79/76-členná koalícia vníma spoločenskú diskusiu ako svoje ohrozenie. V tom sú rovnakí ako kedysi komunisti. A mocensky ešte slabší. Ak by sme mali odhadnúť, aká vysoká je pravdepodobnosť rozpadu tejto vlády pred uplynutím jej štvorročného mandátu, tak z úrovne 10:0, že sa nerozpadne, sa dnes dostala na úroveň 6:4.

Je to trend? Uvidíme

Otázku o trvácnosti koalície a dôsledkoch jej predčasného pádu by si mali položiť tí, ktorí s touto vládnou koalíciou spájajú svoje pracovné kariéry, prípadne kšefty. Kto to je? Napríklad tí, čo rozbili NAKA, tí čo „technicky“ dotiahli paralyzovanie prokurátorov zrušenej špeciálnej prokuratúry. Sú to napríklad členovia súdnej rady a sudcovia, ktorým sa nepáči, že Európska komisia skonštatovala to, čo je celkom zjavné, že vládna koalícia deštruuje právny štát. Sú to však aj tí, čo stoja trebárs za obskúrnym nákupom hasičských áut pre ministerstvo vnútra, čo vyzerá, mimochodom, na takú prvú lastovičku, ktorá sa nám vracia z hniezdisk predošlých vlád Smeru, keď sa tuneloval verejný majetok v objemoch udivujúcich aj samotných tunelárov.

Komu na pochybnosti o trvácnosti tejto koalície nestačia viac či menej viditeľné nevraživosti, mal by sa rozhliadnuť po stave spoločnosti a ekonomiky – dnes je totiž doba, akú Robert Fico na čele exekutívy nepozná, takže sú otázne aj jeho politické zručnosti.

Zdravotníctvo – tam nespokojnosť buráca na strane pacientov i zdravotníkov.

Konsolidačný balíček – popudí proti vláde ďalšie vrstvy spoločnosti; ale s vedomím, že „oni“ si enormne zvýšili platy a ten Fico má dokonca aj doživotnú rentu, sa nespokojnosť vyšponuje ešte viac.

Kultúra – vláda si poštvala proti sebe umelcov; herci na javiskách vysvetľujú ľuďom, aké zlo im dnes vládne.

Zahraničná politika – plazivá izolácia krajiny, ktorá začne klopkať na inštinkty, či to Slovensko naozaj má byť vydané napospas Orbánovmu Maďarsku, čo naše južné regióny vníma ako odtrhnuté územia. A Rusko? Po 2. svetovej vojne ruským komunistom fandilo veľa umelcov a intelektuálov na Západe, ale dnes na Slovensku Putin skutočné intelektuálne zázemie nemá. Po vystúpení Petra Pellegriniho v OSN dokonca ani v osobe nového slovenského prezidenta.

Preto tých 6:4. Ale keď niekto rozpad vlády vo svetle naznačených synergií vidí fifty-fifty, proti odhadom žiadny dišputát. Keď sa vzhľadom na koaličnú nevraživosť, turbulentné spoločenské dianie a ekonomické problémy krajiny (slabý rast, vyššia inflácia), núka otázka koaličnej trvácnosti, treba sa pomaly zamýšľať nad kontúrami inej vlády. Napokon, aj keby tá dnešná vydržala štyri roky.

To je výzva pre dnešné opozičné strany. Ale aj pre Hlas, keď sa v ňom rozšíria tie autonomistické tendencie, aké započali traja nehlasujúci poslanci za odvolanie Michala Šimečku, pravda, ak sa ich pomocou tradičných praktík vrátane tých, ktoré ovláda SIS, nepodarí zastaviť. Percentuálny lúzer Andrej Danko si dovoľuje, lebo vie, že bez neho koalícia padne. No faktom je, že aj bez poslancov Hlasu. Aký čas má predseda Šutaj Eštok na svojich luxusných hodinkách?