Veronika Prušová
Slovenská vlajka, srdiečko s postavičkou mimoňa, dúha, dúhové srdce s nápisom Zone of Inclusion (Zóna inklúzie) či srdce s popisom Súhlas je láska. To je stručný opis nálepiek, ktoré má poslankyňa Lucia Plaváková z Progresívneho Slovenska na svojom notebooku. Oblepený je od začiatku volebného obdobia, teda už takmer rok.
Až v stredu začali jej nálepky prekážať podpredsedovi parlamentu Andrejovi Dankovi (SNS), ktorý ju za to vykázal z pléna. Konflikt viedol k hrubému verbálnemu útoku poslanca Rudolfa Huliaka (za SNS) na poslankyňu Plavákovú. No zároveň otvoril diskusiu o tom, či vôbec poslanci môžu mať na svojom notebooku nálepku.
Po Dankovi totiž prekážali Plavákovej nálepky aj ďalšiemu podpredsedovi Národnej rady Tiborovi Gašparovi (Smer).
Vo štvrtok prišiel do pléna poslanec SaS Alojz Hlina s notebookom, na ktorý si dal kríž a dom so štyrmi postavičkami – tradičnou rodinou. Nikto ho neupozornil ani nevykázal. „Priznám sa, nie som fanúšikom vizuálnych prezentácií. Radšej nosím kríž na srdci ako na počítači,“ vysvetľoval Hlina, prečo od štvrtka má nálepky na svojom notebooku.
Predsedajúcim schôdze bol v tom čase Peter Žiga (Hlas). Ten sa podľa Hlinu tváril, že nič nevidí.
V piatok vystúpil v parlamente s tým istým notebookom. Predsedajúci schôdze Gašpar ho upozornil, že porušuje rokovací poriadok, no z pléna ho nevykázal. Bolo to po tom, ako rovnako upozornil aj poslankyňu Plavákovú. Aj ona mala svoj notebook s nálepkami, v pléne mohla ostať.
Opis udalostí z posledných troch rokovacích dní ukazuje, aký chaos priniesol do Národnej rady úvodný konflikt medzi podpredsedom parlamentu Dankom a poslankyňou PS Plavákovou.
Právnik: Za dúhové nálepky nemôžu poslanca trestať
Dianie v parlamente priviedlo koalíciu k tomu, aby začala uvažovať nad opätovnou zmenou rokovacieho poriadku, ktorá by presnejšie určila pravidlá pre poslancov a poslankyne. Napríklad aj pri zákaze dať si na svoj notebook nálepku.
Tento nápad však môže skončiť na Ústavnom súde. Súdnu dohru môžu mať aj Huliakove urážky. Plaváková už pre televíziu Markíza potvrdila, že okrem civilnej žaloby na poslanca SNS podá aj ústavnú sťažnosť.
„Správanie, ktoré tu zažívam, a to konanie voči mojej osobe považujem za šikanózne a diskriminačné a obmedzujúce výkon môjho slobodného mandátu. Budem preto podávať podnet na Ústavný súd,“ povedala poslankyňa PS.
Aj právnik Tomáš Kamenec upozornil, že v demokratickom a právnom štáte nemôže poslanec za dúhové nálepky v pléne parlamentu čeliť akejkoľvek sankcii. A teda ani vykázaniu z pléna. „Ide o neoprávnený zásah do ústavných práv, pre ktorý neexistuje žiadne racionálne a právne zdôvodnenie,“ dodal.
Ak budú nálepky na notebookoch nakoniec úplne zakázané, je to podľa Kamenca krok k diktatúre a demontáži demokratických výsad. Rovnako sa môže potom začať riešiť, či majú poslanci retiazku s krížikom alebo akýkoľvek iný viditeľný symbol, ktorým prejavujú svoje presvedčenie alebo vzťah k určitému náboženstvu.
Ak prekážajú nálepky, zakáže sa aj poľovnícka uniforma či tetovanie?
Odpoveď na otázku, či sú nálepky povolené alebo nie, mal dať ešte v stredu večer ústavnoprávny výbor Národnej rady. Konkrétne mal zodpovedať dilemu, či je možné „nálepky na notebooku považovať za transparenty, plagáty, letáky alebo iné obdobné vizuálne zobrazenia, prípadne či sú materiálmi propagujúcimi politickú stranu alebo politické hnutie alebo šíriace reklamu“.
Výbor sa väčšinou siedmich koaličných poslancov zhodol len na tom, že nálepky nie sú transparentmi, plagátmi ani letákmi. Dajú sa však považovať za „iné obdobné vizuálne zobrazenia“. Koalícia sa vo výbore tiež zhodla, že zákaz ich vnášania do pléna je podľa rokovacieho poriadku všeobecný a má sa uplatňovať bez výnimky.
Z toho by vyplývalo, že poslanci nemôžu mať akékoľvek nálepky. Lenže výbor zároveň nevedel povedať, či sú nálepky „materiálmi propagujúcimi politickú stranu alebo politické hnutie alebo šíriace reklamu“.
Zároveň stále nie je zodpovedaná otázka, ako môžu nálepky na notebooku narušiť dôstojnosť a vážnosť rokovania parlamentu. Opozícia sa to na výbore pýtala niekoľkokrát, ale od člena výboru Gašpara dostala len odpoveď, že jemu osobne napríklad Plavákovej nálepky obsahovo neprekážali, ale môžu prekážať niektorým voličom.
Zora Jaurová (PS) na to reagovala slovami, že niektorým voličom môže prekážať aj poľovnícka uniforma, v ktorej chodí oblečený poslanec Huliak. Jej kolegyne poukázali aj na ďalšie príklady – odznaky, žltý narcis, ktorý si pripínajú všetci na Deň boja proti rakovine, prípadne tetovanie.
Na túto poznámku už Gašpar nereagoval. Je verejne známe, že jeho syn, riaditeľ Slovenskej informačnej služby Pavol Gašpar, má na predlaktí vytetovanú podobizeň svojho otca.
Je to zásah do slobody prejavu
Odpoveďou ústavnoprávneho výboru sa malo vo štvrtok zaoberať grémium, ktoré napokon nerozhodlo. Isté je, že spor o nálepky priviedol koalíciu k myšlienke opäť meniť rokovací poriadok. S tým už má predseda SNS a podpredseda parlamentu Danko skúsenosti.
V roku 2016 presadil novelu rokovacieho poriadku, v ktorej okrem časových limitov pre poslancov pri rozprave zaviedli aj zákaz transparentov, plagátov či letákov.
Ak koalícia naozaj zavedie zákaz nálepiek na notebookoch a poslanci za to budú vyvádzaní z pléna, celý spor môže skončiť na Ústavnom súde. Právnik Tomáš Kamenec upozorňuje, že v zmysle rozhodovania ústavných sudcov, ale aj Európskeho súdu pre ľudské práva, je potrebné „nálepky na notebooku a hlavne ich obsah vnímať ako súčasť realizácie slobody prejavu“.
Slobodu prejavu pritom možno obmedziť len v prípadoch, ktoré sú presne vymedzené ústavou či dohovorom o ľudských právach.
„Som hlboko presvedčený, že poslanec môže mať na notebooku nálepky odrážajúce jeho presvedčenie a výnimky z tohto pravidla je potrebné aplikovať veľmi s citom s prihliadnutím na ochranu legitímnych cieľov,“ dodal Kamenec.
Problém by mal poslanec s hákovým krížom, keďže ide o jasnú podporu a propagáciu či prejavenie sympatií hnutiu smerujúceho k potlačeniu základných práv a slobôd.
Právnik si však nie je vedomý, že by nejakým právnym predpisom bolo zakázané používať symboly dúhy a akokoľvek prejavovať podporu tolerancie k akýmkoľvek menšinám. „Predsedajúcemu schôdze to konvenovať nemusí, ale v demokratickom a právnom štáte nemôže poslanec za dúhové nálepky v pléne parlamentu čeliť akejkoľvek sankcii,“ dodal Kamenec.
Ako je to s výrokovou imunitou poslancov
Druhou témou sú urážky, ktoré Rudolf Huliak adresoval Plavákovej, keď ju po spore s predsedajúcim schôdze Dankom nazval „sukou“.
Poslanec sa za svoje výroky doposiaľ neospravedlnil, Plaváková podá civilnú žalobu.
Huliak v stredu večer zaútočil aj na poslankyňu SaS Máriu Kolíkovú. O nej zase v rozhovore pre eReport povedal, že zavraždila policajného prezidenta Milana Lučanského. Po upozornení redaktora, že ona nikoho nezavraždila, sa opravil, že je zodpovedná za Lučanského smrť. Rozhovor na portáli už nie je, redakcia ho vo štvrtok stiahla.
Otázka je, či poslanec za svoje výroky môže čeliť žalobe. V ústave sa píše, že „za výroky pri výkone funkcie poslanca prednesené v Národnej rade Slovenskej republiky alebo v jej orgáne nemožno poslanca trestne stíhať, a to ani po zániku jeho mandátu“.
Kamenec priznáva, že odpoveď nie je jednoduchá. Myslí si, že poslanci majú za výroky prednesené pri výkone funkcie v parlamente imunitu nielen trestnoprávnu, ale aj občianskoprávnu. Preto ich nie je možné žalovať.
Časť právnikov si myslí, že civilné žaloby možno na poslancov podať. Tento názor má aj bratislavská sudkyňa a podpredsedníčka súdnej rady Ayše Pružinec Eren, ktorá zažalovala exposlanca SaS Alojza Baránika, keď sa o nej v pléne vyjadril, že je korupčníčka.
Sudkyňa vlani vysúdila od Baránika 70-tisíc eur. Ten s verdiktom nesúhlasí a bráni sa dovolaním na Najvyššom súde, ktorý od jesene minulého roka nerozhodol.
Medzi Baránikom a Huliakom je veľký rozdiel
Medzi výrokmi Baránika a Huliaka je zásadný rozdiel. Poslanec SaS sa vyjadril na rokovaní ústavnoprávneho výboru a neskôr priamo v pléne.
Bolo to v roku 2017 a svojimi výrokmi chcel ostatných poslancov presvedčiť, aby nezvolili sudkyňu do disciplinárneho senátu. Nepodarilo sa. Cez poslancov prešla, jej kandidatúru za členku disciplinárneho senátu stopla až vtedajšia súdna rada.
Vyjadril sa teda priamo pri výkone funkcie. Okrem toho, ako on tvrdí, vyjadril sa vo verejnom záujme. Baránik sa však pýta, aký verejný záujem bol na tom, aby poslanec pomenoval svoju kolegyňu v parlamente tak, ako to urobil Huliak.
Ďalší a možno podstatný rozdiel je aj v tom, že Huliak neútočil na Plavákovú v pléne ani vo výbore. Vyjadril sa počas tlačovej besedy na chodbe parlamentu.
Aj preto si Kamenec myslí, že je poslanec žalovateľný. Je presvedčený, že na výroky na tlačovej konferencii či pri rozhovoroch, hoci na pôde parlamentu, sa nevzťahuje poslanecká imunita.
„Domnievam sa, že imunita ich v takomto prípade nechráni ani pred trestným postihom, nieto pred občianskoprávnymi žalobami za neoprávnený zásah do práv inej osoby,“ dodal.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
