Kotlebovci asi narazia, podpredsedov výborov im chcú stopnúť

Parlamentné strany so skúsenosťami z Národnej rady ešte stále diskutujú o tom, ako pristupovať k Ľudovej strane Naše Slovensko (ĽSNS). Dohoda opozičnej SaS, OĽaNO a Sme rodina so stranou Mariana Kotlebu o tom, že poslanci ĽSNS budú mať podpredsedov zahraničného, ústavnoprávneho, branno-bezpečnostného a ďalších troch výborov, zrejme platiť nebude.

Proti ich účasti na riadení niektorých výborov sa stavia veľká časť koalície, ktorá má väčšinu v takmer každom výbore. Ľudí od Kotlebu vo vedení výborov nechce ani časť opozície, takže minimálne niektorí zo šestice kandidátov na podpredsedov z tejto strany skončia ako radoví poslanci.

O podpredsedoch výborov, ktorí riadia výbor v prípade neprítomnosti predsedu, budú hlasovať na najbližšej schôdzi parlamentu, termín ešte nebol určený. Podpredsednícke miesto vo výbore prináša 80-eurový príplatok. Tým, čo spochybňujú odovzdanie právomocí kotlebovcom, však ide o protokolárnu funkciu podpredsedov, hlavne v prípade zahraničného výboru.

Problém má aj Smer

Podpredsednícke miesta kotlebovcom nechce pustiť viac poslancov Smeru. „Budeme sa o tom určite na klube rozprávať,“ hovorí podpredseda parlamentu a šéf klubu Martin Glváč. „Veľa z našich poslancov s tým má problém.“ Vraví, že táto strana bola legitímne zvolená, v niektorých výboroch má s jej zástupcami problém. „Hlavne v bezpečnostných a v zahraničnom.“

Predseda klubu SNS Tibor Bernaťák hovorí, že sa o tom budú rozprávať a dajú k voľbe podpredsedov jednotné stanovisko. Pripomenul, že predseda strany a už aj Národnej rady Andrej Danko má ku kotlebovcom odmietavý postoj.

Aj šéf klubu Mosta-Híd Gábor Gál tvrdí, že viacerí poslanci majú s hlasovaním v prospech poslancov z ĽSNS problém. „Už sme o tom hovorili a nechali sme to na svedomí každého poslanca.“ Podpredsedu výboru z tejto strany voliť Gál nebude. Centrála Mosta dopĺňa, že o tom ešte budú diskutovať na poslaneckom klube. „Nepovažujeme však za vhodné, aby ľudia s extrémistickými názormi viedli parlamentné výbory Národnej rady.“

Z koaličných strán by za kotlebovcov mohli hlasovať len poslanci Siete. „Rozdelenie funkcií medzi opozičných poslancov je vecou dohody v rámci opozície a Sieť bude túto dohodu opozície rešpektovať,“ odpísala strana Radoslava Procházku. Žiadne centrálne pokyny, ako voliť podpredsedov výborov, poslancom Sieť dávať nebude.

Proti záujmom štátu

V zahraničnom výbore má tesnú väčšinu opozícia, takže Kotlebov nominant by matematicky mal prejsť. „Žiadny člen strany, ktorá sa otvorene hlási k fašistickej tradícii Slovenského štátu a popiera holokaust, nemá mať žiadnu ústavnú volenú funkciu,“ hovorí šéf zahraničného výboru František Šebej (Most-Híd).

To, že sa opozičné strany dohodli s kotlebovcami na obsadení podpredsedníckych kresiel, Šebej považuje za zlyhanie zdravého rozumu aj morálky.

„V žiadnom prípade, je to proti záujmom štátu.“ Šebej vraví, že pozná poslancov zo svojho výboru a veľmi by sa čudoval, keby volili kotlebovcov.

„Nebudú mať podpredsedu,“ predpokladá aj Ľuboš Blaha zo Smeru. „Ja za fašistu hlasovať nebudem, ani keby čo bolo.“

V zahraničnom výbore sú aj nezaradení poslanci. Zsolt Simon ešte nerozmýšľal, ako bude hlasovať, Miroslav Beblavý hovorí, že je v zahraničnom výbore len dočasne, ale pokiaľ na rokovaní bude, určite nedá hlas poslancom z ĽSNS.

SaS ešte môže hlasovať inak

Hoci SaS podporila dohodu o podpredsedoch pre kotlebovcov, so zablokovaním ich zvolenia by problém zjavne nemala. Predseda jej klubu Martin Poliačik hovorí, že po tom, ako dohoda vznikla, porušil ju Kotleba tým, že navrhol zníženie počtu podpredsedov parlamentu bez konzultácií s opozíciou.

„Nebudem zazlievať žiadnemu poslancovi, ak to spraví inak, a v prípade, že by došlo k prierezovej dohode všetkých nefašistických strán, tak je možné, že svoje stanovisko prehodnotím,“ vraví o možnej dohode strán, že ĽSNS definitívne odstrihnú od všetkých parlamentných funkcií.

Vtiahnuť a čakať?

Politológ a odborník na extrémizmus Miroslav Mareš hovorí, že odpoveď na otázku, či stranu vylučovať z diania, alebo ju zapojiť aspoň do niektorých politických procesov, závisí od typu extrémistickej strany. Je skôr za to, aby sa takéto strany do politického života vťahovali.

„Ak sú ostrakizované, môžu získavať ďalšie body. A pokiaľ sú niekedy zatiahnuté do toho procesu, stratia čiastočne protestný náboj a aj ich politici sa môžu profilovať menej radikálne.“

Analytik z brnenskej Masarykovej univerzity si myslí, že by bolo skôr vhodné do politických procesov vtiahnuť aj kotlebovcov a čakať, ako sa budú správať. V Európe sa prístup k extrémistom v parlamentoch líši podľa toho, ako veľmi extrémisticky je strana vnímaná. Vyčleňovanie Národnodemokratickej strany Nemecka v Sasku podľa neho nepomohlo a strane sa podarilo dostať do krajinského parlamentu.

V Holandsku poslancov Strany slobody nacionalistu Geerta Wildersa do bežných parlamentných výborov berú. Za prípad pokusu o vtiahnutie strany do politických procesov Mareš považuje aj Maďarsko, kde je Jobbik súčasťou vedenia niektorých výborov. Mareš však uznáva, že slovenská ĽSNS je vnímaná ako silno extrémistická strana.