Zodpovednosť a šanca ministra Kažimíra

Ministrovi financií Petrovi Kažimírovi stačí málo, aby bol jedným z najlepších ministrov súčasnej vlády. Autorita, ktorú získal on v Smere a jeho ministerstvo medzi inými úradmi, je dosť solídna na to, aby sa z nej pár rokov dalo pohodlne žiť.

Kažimír si však môže vybrať aj oveľa riskantnejšiu cestu, môže skúsiť na prvý pohľad nemožné a spustiť najväčšiu reformu krajiny od vstupu do Únie. Podmienky na to sú.

Projekt Hodnota za peniaze, ktorý pripravili Martin Filko (Kažimírov podriadený), Štefan Kišš (Kažimírov podriadený) a Ľudovít Ódor (člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť), nie je len v stave nápadu. Inštitút finančnej politiky (Kažimírovi podriadení) už približne rok chystá podrobné metodiky, ako sústavne a politicky nestranne skúmať rozumnosť nových verejných investícií, bežných výdavkov a vplyvu regulácií.

Urobili sa už aj prvé pokusy v praxi – a nedopadli zle. Najznámejšie je angažovanie ministerstva financií v posudzovaní výhodnosti PPP nemocnice v Bratislave a PPP obchvatu Bratislavy. V prípade nemocnice aj jedna analýza Inštitútu finančnej politiky viac-menej stopla úvahy o nápade skúšať to cez PPP. Nebolo to politické rozhodnutie, hru zmenila obyčajná analýza.

Pri obchvate je podstatné už to, že ministerstvu financií sa podarilo stať takmer rovnocenným hráčom ministerstva dopravy napriek jeho silnému politickému krytiu. Aj vďaka IFP (a tlaku dvoch mimovládok) napokon ministerstvo dopravy zorganizovalo možno najkvalitnejší tender v histórii Ficových vlád. A znova, rovnako ako v prípade nemocnice bola okrem ochrannej ruky, ktorú nad analytikmi držal minister Kažimír, rozhodujúca autorita analytikov a presnosť ich postupov.

Cieľ je aspoň raz za štyri roky skontrolovať rozumnosť všetkých dôležitých verejných výdavkov a pri nových rozhodnutiach štátu automaticky vychádzať z podkladov analytikov. Nejde o to, že by politici stratili moc, pointa reformy je, aby ministri aj verejnosť dostali kvalifikované podklady na rozhodnutia. Znie to ako samozrejmosť, ale deje sa to len výnimočne.

Aby sa rozbehnutý program „Hodnota za peniaze“ v tejto situácii nezastavil, aby nenarazil napríklad na nedostatok vzdelaných a odhodlaných úradníkov, musí minister urobiť dve dôležité veci. Najprv si musí vybrať človeka, ktorému dovolí riadiť aj IFP, aj rozpočtovú sekciu ministerstva, a ktorému zaručí podporu aj v situáciách, keď narazí na odpor kolegov z iných ministerstiev (lebo to sa stane).

Potom musí Kažimír prehovoriť premiéra Fica, aby spolu verejne vystúpili a program Hodnota za peniaze prijali za svoj a tým nad ním vytvorili ten najsilnejší možný ochranný dáždnik. Nebol by to precedens. Pred štyrmi rokmi na seba Fico zobral záväzok udržať pokope verejné financie najmä vďaka lepšiemu výberu daní. A vyplatilo sa mu to. Je znova premiér a jeho staronový minister financií Kažimír je najmenej spochybňovaným členom jeho tretej vlády.