Úrad splnomocnenca pre rómske komunity prehlbuje segregáciu rómskych detí

Autor je komentátor magazínu Romano fórum

Úrad splnomocnenca vlády pre rómske komunity v spolupráci s ministerstvom školstva prerobil metodickú príručku, ktorá ešte donedávna chránila finančné prostriedky Európskej únie, aby sa nezneužívali na diskrimináciu a spoločenské vylúčenie Rómov. Po novom už je možné, aby sa z európskych peňazí takéto opatrenia podporili – napríklad školy, ktoré sa nachádzajú v segregovaných komunitách a udržiavajú rómske deti v permanentnej sociálnej izolácii.

Po schválení školskej novely o národnostných školách, ktorá výrazne skomplikuje inkluzívne vzdelávanie rómskych detí v bežných zariadeniach, tak súčasná vláda prichádza s ďalším krokom, ktorý prehĺbi ich vylúčenie z hlavného prúdu vzdelávania.

Peniaze na takéto opatrenia sa čerpajú z rozpočtu novej Stratégie rovnosti, inklúzie a participácie Rómov do roku 2030. Porušenie jej princípov je zo strany splnomocnenca Alexandra Daška „salto mortale“. Znamená ďalší hazard Slovenska s dôverou Európskej komisie, ktorá do realizácie stratégie investuje stámilióny eur.

Zmena proinkluzívnych pravidiel

Problematická je konkrétne zmena takzvaných 3D princípov z metodickej príručky, ktoré mali pôvodne podporovať desegregáciu, destigmatizáciu a degetoizáciu škôl. Kým donedávna platilo, že školy, ktoré sa uchádzali o podporu, museli dodržať prísne proinkluzívne pravidlá, po novom už postačuje, ak zriaďovateľ školy pri uchádzaní sa o podporu deklaruje, že etnicky a sociálne homogénnu školu vo svojej lokalite už nedokáže integrovať, a preto sa bude aspoň snažiť zvyšovať kvalitu vzdelávania oddelených rómskych detí (strana 11 príručky).

Je smutne známy fakt, že u nás existujú školy, v ktorých sa segregácia rómskych žiakov nedá zvrátiť – napríklad z dôvodu, že škola sa nachádza v obci, kde žijú už len rómske rodiny, a okolité školy sú buď obsadené, alebo priďaleko. V takýchto školách treba, samozrejme, podporovať zvyšovanie kvality vzdelávania, ale aj premyslene v nich kompenzovať izoláciu žiakov prostredníctvom dobre vypracovaného rozvojového plánu školy.

Problémom však je, že takéto školy – ich geografické umiestnenie a skutočný počet – na Slovensku zmapované nemáme. Ak by sme takúto diferenciáciu škôl k dispozícii mali, vedeli by sme vďaka nej aj o školách, v ktorých sa segregácia detí zvrátiť dá, a mohli by sme v nich cielene podporovať spoločné vzdelávanie všetkých žiakov. No keďže takýto systematický prehľad škôl cez optiku rôznych stupňov segregácie chýba, bežne sa dnes stáva, že zriaďovatelia iba subjektívne deklarujú, ako ich škola nedokáže zvrátiť segregáciu rómskych detí, a preto v nej aspoň budú dvíhať kvalitu vzdelávania.

To ich zároveň oprávňuje čerpať európske peniaze z novej stratégie. Takýmto spôsobom sa dnes vo vylúčených lokalitách podporuje výstavba materských a základných škôl, ich rekonštrukcia či rozširovanie kapacít, no často to má za následok prehlbovanie sociálneho vylúčenia rómskych žiakov.

Čerpanie peňazí je dôležitejšie než záujem dieťaťa

Začleňovaniu rómskych detí by veľmi pomohlo, ak by na prideľovanie podpory z európskych peňazí dohliadal nezávislý kontrolný orgán, ktorý by disponoval chýbajúcou diferenciáciou škôl. Nad celým procesom však má dohľad iba Úrad splnomocnenca vlády pre rómske komunity s tichou podporou rezortu školstva, ktorý sa zo zodpovednosti vyhovára so slovami, že „si to celé realizujú a dohliadajú na to samotní Rómovia“.

Úrad splnomocnenca pritom nie je nezávislá kontrolná inštitúcia, ktorá by zo zákona mohla v podporených školách vykonávať kontrolu výchovno-vzdelávacieho procesu, overovať požadovanú kvalitu vzdelávania či didakticky usmerňovať učiteľov pri podpore inklúzie žiakov do bežných škôl.

Úrad splnomocnenca rovnako nemá právo požadovať a vymáhať od škôl nápravu porušovania zásady nediskriminácie žiakov. A aj keby takéto právomoci mal, chýbal by mu na túto úlohu dostatočne kvalifikovaný personál. Ide navyše o inštitúciu, ktorej vedenie je v tomto prípade v konflikte záujmov. Splnomocnenec Alexander Daško je nominantom koaličnej strany SMER-SD, ktorá má záujem priniesť zriaďovateľom do rôznych lokalít čo najväčší balík peňazí výmenou za zvyšovanie vlastného politického kapitálu. Preto sa samotné čerpanie európskych financií zo stratégie javí omnoho dôležitejšie než potreba presadzovať najlepší záujem dieťaťa.

Je nesporné, že zmena princípov nesegregácie zo strany úradu splnomocnenca, ktoré prehlbujú inštitucionálne vylúčenie rómskych žiakov, je iba ďalším dôkazom o tom, ako laxne pristupuje súčasná vláda k podpore spoločného vzdelávania rómskych žiakov v školách. Ostáva preto len dúfať, že Európska komisia si svoje investície bude chcieť postrážiť aj v tejto oblasti.