Poslankyňa PS Lucia Plaváková: Mám ochranku, dcéru som dnes neposlala do školy

Vychutnávajte si každý deň plnými dúškami so svetovo ocenenou kávou a darčekmi od EBENICA COFFEE.

Podpredsedníčka PS Lucia Plaváková podáva žalobu proti poslancovi SNS Rudolfovi Huliakovi za jeho vulgárne útoky ňu. Plaváková dostáva posledné dni aj veľa nenávistných správ a vyhrážky.

Už niekoľko dní čelíte viacerým vykázaniam z rokovacej sály, poslanec SNS Rudolf Huliak vám vulgárne nadával. Ako vyzerajú vaše posledné dni? Upokojila sa situácia alebo zažívate intenzívnejšie útoky online či offline?

Cez uplynulý víkend som sa snažila o trochu normálnosti v živote. Bola som s dcérou na bubeníckej besiedke a detskej narodeninovej oslave. Popritom všetkom sa znásobili nenávistné útoky a vyhrážky nielen proti mne, ale aj proti mojej dcére, čo je absolútne neprípustné. Je to hrôzostrašné, keď sa človek ráno doma zobudí a nájde si v maile či iných schránkach takéto správy. Je strašidelné, do akého stavu sme sa v spoločnosti dostali. Poslanci Národnej rady v ľuďoch vzbudzujú tie najtemnejšie, najnenávistnejšie stránky. Je to niečo absolútne neprípustné a je za tým potrebné spraviť hrubú čiaru, zastaviť to.

Máte šesťročnú dcéru, chodí do prvej triedy. Musíte prispôsobovať svoj život, kam pôjdete, ako sa správate mimo domu, pre vyhrážky, ktoré dostávate?

Museli sme prispôsobiť naše fungovanie, aby sme zaistili bezpečnosť mojej dcéry, čo je pre mňa kľúčové. Museli sme upraviť naše fungovanie, ale o detailoch (z pochopiteľných príčin) nemôžem hovoriť. Museli sme úplne upraviť náš život, naše fungovanie.

Chápem, že nepoviete detaily, ale máte ochranku?

Áno.

Video: Poslankyňa PS Lucia Plaváková: Mám ochranku, dcéru som dnes neposlala do školy
(Autorky: Martina Koník, Veronika Folentová) 

Chodí vaša dcéra momentálne do školy?

Dnes nie. Musím najprv vyhodnotiť celú situáciu, prejsť to s políciou, s Úradom na ochranu ústavných činiteľov. Následne sa zariadiť, aby mohla chodiť opäť do školy. V tejto situácii som už bola. Prvýkrát, keď ma to naozaj vystrašilo, bolo po vražde Matúša a Juraja (na Zámockej, pozn. red.). Vtedy som mala obavy a nedávala som ju do škôlky. Je hrozné, že ja ako mama musím týmto prechádzať, že moja dcéra musí týmto prechádzať, že nemôže ísť do školy len preto, že v spoločnosti prevláda taká miera nenávisti a polarizácie, že to vedie k tomu, že sa niekto vyhráža dieťaťu.

Ako s ňou hovoríte o tom, čo sa deje?

Už viackrát sme čelili obdobným situáciám. Aj náš predseda má ochranku, trávime spolu čas aj s našimi deťmi, takže to do istej miery pozná. Vie, že je to kvôli bezpečnosti, že v krajine sú aj zlí ľudia. Vysvetľujem jej to spôsobom primeraným jej veku.

Ohlásili ste právne kroky, ktoré podniknete. Skúsme si zrekapitulovať, aké máte možnosti a čo všetko chcete využiť.

Vulgárne, dehumanizujúce a ponižujúce slová, ktoré na moju adresu vyslovil poslanec Huliak, sú niečo, čo v demokratickej spoločnosti nemôžeme tolerovať. Opakovať ich nebudem, lebo celé Slovensko ich opakovane počulo. Je to o to závažnejšie, že ich vyslovil poslanec parlamentu na adresu inej poslankyne, pretože takéto vzorce sa potom prenášajú do spoločnosti a znásobujú násilie, ktoré je už aj tak výrazné. Takýmto spôsobom sa len prilieva olej do ohňa a prenáša sa to do rodín, na pracoviská, do škôl. Treba to zastaviť.

Aké kroky voči nemu podniknete?

Proti poslancovi Huliakovi budem podávať žalobu na ochranu osobnosti, pretože na to máme právne prostriedky ochrany, aby sme takýmto situáciám zabránili, aby sa do budúcna neopakovali. Množstvo ľudí podobné situácie zažíva aj vo svojom živote. Mnohí možno nemajú silu a financie, aby sa bránili súdnou cestou, a preto to musím aj v ich mene spraviť, aby sme v spoločnosti nastavili hrubé čiary, ktoré by nikdy nikto nemal prekračovať.

Čelím množstvu nenávistných prejavov a vyhrážok a je to mimoriadne nebezpečné. Vieme, kam to môže viesť, zažili sme to niekoľkokrát v našej spoločnosti. Všetky vyhrážky a nenávistné prejavy budem odovzdávať polícii a podám trestné oznámenie, aby sa tým mohla polícia riadne zaoberať a aby bola vyvodená zodpovednosť voči ľuďom, ktorí takýmto spôsobom konajú.

Chcete sa obrátiť aj na Ústavný súd.

To, čo sa dialo v parlamente, by som si nepredstavila ani v najhoršom sne. Je absolútne nepredstaviteľné, aby som ako poslankyňa Národnej rady čelila šikane zo strany predsedajúcich parlamentu. V podstate len preto, že patrím medzi LGBTI ľudí. Andrej Danko začal celý tento výstup tým, že mu prekážali dúhy a LGBTI na mojom notebooku. Nie je to prijateľné. Ja, ako poslankyňa zažívam takéto homofóbne útoky v parlamente. Tak čo zažívajú iní LGBTI ľudia na Slovensku na svojich pracoviskách, v škole alebo v rodinách? Je neprípustné, kam sme sa dopracovali. Pre konanie v parlamente budem podávať sťažnosť na Ústavný súd pre obmedzovanie mojich práv pri výkone poslaneckého mandátu a obmedzovaní slobody prejavu.

Povedali ste, že nebudete dávať preč nálepky, lebo na to nevidíte dôvod. Preto vás nielen Andrej Danko (SNS), ale aj Tibor Gašpar (Smer) napomínali alebo vykázali z rokovacej sály. V piatok sme videli, že sa opakovane riešili nálepky ako téma, a to nielen u vás, ale aj u poslanca za SaS Alojza Hlinu. Ako parlament teraz funguje? Dospeli ste k nejakej dohode?

V minulosti bola moja kolegyňa, poslankyňa Jurík, upozornená Andrejom Dankom ako predsedajúcim, že má na notebooku nálepku PS. Rovnakú som mala aj ja, tú som si prelepila. Tým som naplnila literu rokovacieho poriadku. Žiadna iná moja nálepka rokovací poriadok neporušuje, pretože tam mám dúhové srdce, nálepku od mojej dcéry, dúhu, „súhlas je láska“ a srdiečko. To sú nálepky, ktoré nepropagujú žiadne politické hnutie či politickú stranu ani nie sú reklamou.

Čo sa týka ďalšieho vývoja v parlamente, v tejto chvíli neviem, ako to bude pokračovať. V piatok tam bol ohľadom toho chaos. Zaráža ma, že podpredseda parlamentu Tibor Gašpar opätovne proti mne zakročil a hrozil mi disciplinárnym postihom, pritom on bol ten, ktorý aj priamo na ústavnoprávnom výbore, aj na poslaneckom grémiu presadzoval, že by sme mali zachovať status quo a nechať to tak, ako to bolo doposiaľ. S rovnakými notebookmi vystupujeme celý rok.

Neviem, čo sa zmenilo, že ma potreboval opätovne šikanovať a takýmto spôsobom ma obmedzovať, keď chvíľku predtým hovoril niečo iné. Neviem, akým spôsobom to bude pokračovať. Možno bude už štvrté poslanecké grémium k mojim nálepkám, čo je absolútne absurdné. Namiesto toho, aby sme riešili problémy ľudí, ktorých na Slovensku máme naozaj mnoho, sa zaoberáme mojimi nálepkami.

Niektorí voliči by mohli povedať, že rozumejú vášmu postoju, že ste si ich tam nechali, ale keď to spomaľuje chod parlamentu, tak je otázka, či to už nenechať tak, aby sa každý deň neriešili nálepky. Uvažovali ste nad tým, že by ste ustúpili a nosili si napríklad papiere?

Veľakrát som počula vyjadrenia, že ide o provokáciu, že by som mala poslúchnuť predsedajúceho. Sú to veľmi škodlivé a toxické vzorce, ktoré sa v našej spoločnosti objavujú v mnohých prípadoch. Čo sa týka provokácie, často počúvame, že žena, ktorú doma manžel bije, provokuje. Žena, ktorá bola znásilnená, provokovala, lebo bola vyzývavo oblečená. Pár gejov, ktorých zbili na ulici, provokoval, lebo sa držali za ruky.

Musíme jasne povedať a ukázať, že takéto vzorce sú úplne neprijateľné a treba ich zbúrať. Nemôžeme ustupovať zlu a ľuďom, ktorí iných šikanujú. K tomu sa snažím viesť aj svoju dcéru, keď riešime situácie vo vzťahu k jej škole. Vysvetľujem jej, že nie ona má ustupovať vo vzťahu k šikane, ale že musíme riešiť situáciu, aby sa neopakovala. Aby sa ten, kto šikanuje, naučil správať iným spôsobom.

Vašu dcéru ste spomenuli niekoľkokrát, zverejňujete aj jej fotografie na sociálnych sieťach. Nevnímate to spätne ako chybu, že sa zvýšilo nebezpečenstvo, ktorému čelí, keďže ju ľudia môžu spoznať, lebo jej fotka koluje vo vulgárnych a agresívnych skupinách? 

Do politiky som vstupovala s tým, že je potrebné robiť osvetu vo vzťahu k dúhovým rodinám, ako je tá moja. Považovala som za dôležité informovať o tom, ako vedieme rodinný život, ktorý je úplne normálny ako v akejkoľvek inej rodine. Spoluzakladala som aj občianske združenie Dúhové rodiny, kde sme viaceré rodiny komunikovali a delili sa o svoje príbehy. Tak sa začal môj prístup. Je pravda, že sa veľmi zamýšľam, ako k tomu pristúpiť do budúcna. V posledných mesiacoch som veľmi limitovala, čo zdieľam a akým spôsobom naše, hlavne jej, fotky kolujú po internete. Do budúcna to budem tiež limitovať.

Nevnímate to dnes ako chybu?

Nevnímam to ako chybu. Myslím si, že rozhodnutie vychádzalo z toho, že je dôležité, aby ľudia na Slovensku vedeli, že rodiny ako tá naša tu sú, aby vedeli o našich právnych problémoch, ktoré sa snažím zmeniť. Z výskumov vieme, že najviac prispieva k zmene v prospech LGBTI ľudí to, keď iní ľudia poznajú konkrétnych ľudí, ktorých sa to dotýka, a tým sa menia ich postoje. Dnešná spoločnosť je taká polarizovaná a nenávistná, že je hrozné, že sme dospeli do tohto štádia.

Od vraždy Juraja a Matúša na Zámockej v Bratislave uplynuli už dva roky. Vidíte, že by sa nálada a spoločnosť niekam posúvali?

Po vražde pred Teplárňou som si myslela, že toto už musí razantným spôsobom pohnúť spoločnosťou. Myslím si, že posun v spoločnosti nastal. Žiaľ, na politickej scéne máme príliš veľa politických strán a politikov, ktorí si z LGBTI ľudí vytvárajú nepriateľa, proti ktorému môžu bojovať, a tak získavajú voličské hlasy. Je to mimoriadne jednoduché. Nevedia prinášať riešenia, tak musia používať takéto manipulatívne a škodlivé taktiky. To je problém, ktorý máme. Preto zatiaľ nedošlo k žiadnej politickej zmene vo vzťahu k LGBTI ľuďom. Nenávisť už presahuje všetky hranice. Vidíme to aj v posledných dňoch. Vo veľkej miere sa zvyšuje podpora od ľudí, ktorí sa v minulosti neozvali, nemali názor, nevyjadrovali sa, ale teraz cítia, že sa potrebujú ozvať.

Bojíte sa na Slovensku?

Ako v ktorej situácii. V týchto dňoch musím na túto otázku odpovedať, že to vyvoláva pocit strachu, a to hlavne o bezpečnosť mojej dcéry, na ktorej mi mimoriadne záleží. Vo všeobecnosti nie je príjemné dennodenne zažívať rôzne homofóbne útoky, čo mám na bežnom poriadku. Nie je to príjemné, ale na druhej strane som obklopená milujúcou rodinou, kamarátmi, kamarátkami, ktorí mi vytvárajú prostredie, v ktorom chcem žiť. Slovensko mám rada a chcem zabezpečiť, aby ľudia nemuseli odtiaľto odchádzať len pre to, koho milujú alebo akú majú identitu. Je to pre mňa kľúčové, aby sa každý mohol slobodne rozhodnúť, kde bude žiť a kde si bude zakladať rodinu.

Nenapadlo vám v posledných dňoch, či to stojí za to? Či zostať v politike? Či politika stojí za takéto prejavy a nenávistné správy, ktoré musíte čítať, obavy o to, či sa niečo nestane v reálnom svete?

Mám jasný cieľ a som v ňom veľmi vytrvalá. Je zásadné a dôležité, aby sme sa k cieľu dopracovali a priniesli zmenu. Na tejto ceste je zjavné, že treba niečo obetovať, nejaký komfort a pohodlie. Som ochotná to spraviť, pretože to považujem za mimoriadne dôležité pre všetkých ľudí, ktorých sa to dotýka, a ich lepšiu budúcnosť na Slovensku. Dostávam aj množstvo podporných správ. Ľudia mi píšu aj zo zahraničia, podporujú ma. Vidím, aké je to dôležité. Vidím, aké je dôležité, že majú prvýkrát silné zastúpenie v parlamente. Mimoriadne mi záleží na tom, aby sme zmenu priniesli. Ja vydržím.

Viacerí koaliční poslanci vám vyjadrili podporu a vyzvali Rudolfa Huliaka, aby sa ospravedlnil. Rámcovali to tak, že problém je aj to, že si to dovolil aj voči žene. Ako vnímate, že to vnímajú ako spor medzi mužom a ženou? Nemalo by to byť tak, že poslanci a ľudia medzi sebou by sa mali k sebe správať slušne bez ohľadu na to, či ide o muža alebo ženu, že to nie je otázka pohlavia a rodu?

To, ako sa to udialo, je aj o tom, že som žena. Je to hlavne o tom, pretože sme v parlamente svedkami všelijakých sexistických poznámok. Mnohí kolegovia v parlamente neboli veľmi zvyknutí, že je tam také množstvo aktívnych žien, ktoré si vedia povedať svoj názor, vedia sa odborne vyjadrovať k témam, o ktorých diskutujeme, vedia ich kritizovať, a nie úplne to zvládajú. Musia si na to zvyknúť, pretože tam sme a budeme tam. Nikam sa nechystáme odísť. A tu sa ukazuje aj rozdielny postoj, aký majú k mužom. Vypočula som si, že som mala poslúchnuť. Nepočula som, že by niekto niečo také adresoval mužovi. To sú škodlivé vzorce, ktoré stále máme v spoločnosti: že žena má poslúchnuť muža, keď jej niečo prikazuje. Hoci je to nefér a nemám dôvod poslúchnuť niečo, čo je zásahom do mojich práv. A teraz sa ukazuje, ako to zasahuje do fungovania parlamentu.

Útok Rudolfa Huliaka bol veľmi osobný. Nehovorím o vulgarizmoch, ktoré použil, ale povedal, že preňho nie ste žena. Ako vyzerá vaše fungovanie v parlamente s ním, keď ho stretnete v bufete, na chodbe, pozdravíte sa? Ako vyzerá interakcia medzi vami?

Ja som ho osobne nestretla, odkedy mal tlačovú konferenciu. Neviem si vybaviť, či sme sa stretli. Neviem si predstaviť, ako budeme spolu komunikovať, keď sa náhodou v parlamente stretneme. Je to mimoriadne nepríjemné. Som presvedčená, že poslanec Huliak by sa mal vzdať mandátu, lebo je v demokratickej spoločnosti neprijateľné, aby človek s takýmto vystupovaním, schopný takýchto útokov zastával post poslanca.

Nevyzerá to tak, že by sa chcel vzdať mandátu. Viackrát zopakoval, že na to nemá dôvod a nemá dôvod sa ani ospravedlniť. Uvažujete o tom, ako bude vaša komunikácia vyzerať, ak napríklad na neho budete chcieť reagovať v parlamente?

Myslím si, že mnohí ľudia budú naňho reagovať v parlamente, takže uvidíme v najbližšom čase.

Takže sa mu skúsite vyhnúť?

Keď sa s niekým stretnem na chodbe, tak sa mu ťažko vyhnem, ale asi s ním nebudem viesť tzv. small talk. Na druhej strane mnoho koaličných poslancov často nestretávam. Oni do parlamentu veľmi nechodia. Keďže nie som vo výbore poslanca Huliaka, tak som ho stretla len párkrát.

Vaša kolegyňa z PS Tamara Stohlová, opísala, akým spôsobom s ňou Rudolf Huliak komunikuje ako predseda výboru, kde je ona podpredsedníčkou. Neobáva sa, aká bude jeho reakcia?

Neviem, či pán poslanec Huliak prejde sebareflexiou a bude k tomu pristupovať inak. Silno o tom pochybujem. Je neprijateľné, že je predseda výboru, preto sme navrhli jeho odvolanie. To ukáže, akým spôsobom k tomu pristúpia koaliční poslanci. Mnohí za mnou chodili, že toto je pre nich neakceptovateľné, a boli viditeľné pohnutí celou situáciou, naozaj ich to zasiahlo. Teraz budú mať príležitosť sa vyjadriť pri hlasovaní, lebo tu slová nestačia.

Očakávate, že odvolajú poslanca Huliaka z postu predsedu výboru?

Určite na nich budem týmto smerom apelovať.

Reálne očakávate, že to spravia?

Asi by ma to pozitívne prekvapilo.

Povedali ste, že sa vás koaliční poslanci zastali, ale neočakávali ste, že to bude výraznejšia reakcia? Zatiaľ ho nik verejne z koalície nevyzval, aby sa napríklad vzdal mandátu.

Pán Žiga, poverený riadením parlamentu, avizoval iniciovanie disciplinárneho konania. To je jeden z krokov, ktorý sme v parlamente videli. Je to ale slabé. Očakávala by som zo strany koalície oveľa silnejšiu podporu, jasnejšie nastavenie hraníc a deklaráciu, že toto je neprípustné a že to nebudú tolerovať. Mrzí ma, že nikto z poslaneckého klubu SNS sa nedokázal proti poslancovi Huliakovi ohradiť. Sú tam aj ľudia, ako napríklad Adam Lučanský, s ktorým som mala bližší kontakt, keď sme boli spolu v delegácii pri rade Európy, a ani on nebol schopný to odsúdiť. Bolo mi to ľúto.

Hovorili ste s ním o tom?

Nehovorila som s ním o tom osobne, ale boli sme spolu na ústavnoprávnom výbore, kde prebehla nejaká komunikácia. Nebol schopný sa za to ospravedlniť.

Prvý spor pre nálepky prišiel v období, keď mal parlament rokovať o konsolidačných opatreniach. Niektorí komentátori to videli tak, že to bola zástupná téma, o ktorej sa bude v médiách viac hovoriť ako o 23 percentnej DPH. Ako to vnímate?

Túto metódu používajú veľmi často. Videli sme to opakovane aj pri odvolávaní nášho predsedu z pozície podpredsedu parlamentu. V tomto prípade si myslím, že to nebolo premyslené. Andrej Danko bol v rozpoložení, v ktorom sa zrazu rozhodol, že takýmto spôsobom proti mne zasiahne. Potom sa im to úplne vymklo z rúk. Nerozumiem správaniu pána podpredsedu parlamentu Tibora Gašpara, ktorý sa do toho svojským spôsobom zapojil. V tomto prípade si myslím, že to nebolo dopredu plánované, ale neviem to zaručene.