Denník N

Je autista a chce pracovať, no kolegovia mu doteraz život skôr znepríjemňovali

Ako vidia svet autisti.
Ako vidia svet autisti.

Autisti dokážu byť užitoční a môžu sa často aj zamestnať, od kolegov si to vyžaduje len porozumenie a empatiu pre niektoré ich zvláštnosti. Na Slovensku je to často problém. V sobotu je Svetový deň povedomia o autizme. Združenie rodičov detí s touto poruchou sa snaží, aby mohli pracovať.

Bežná kaviareň. V pozadí hrá hudba, v kozube horí oheň, ľudia sa rozprávajú. Tak to vidí väčšina ľudí. Ak by v miestnosti sedel autista, vnímal by to inak: hudba je tichšia, no iné bežné zvuky sú hlasné až iritujúce. Tikanie hodín, miešanie kávy, kopanie do stola je také výrazné, že prestávate vnímať iné zvuky v miestnosti. Aj farby sú zrazu ostrejšie.

Na svete má podľa štatistík približne každý stý človek poruchu autistického spektra. Je veľmi individuálne, ako sa prejaví, a závisí to najmä od formy poruchy. Niektorí autisti tak nemusia vôbec komunikovať, iní s ľahšou formou môžu mať len malé problémy.

Simulátor videnia sveta autistu

Na Slovensku štatistické údaje o autistoch nemáme, odhadom tu pritom žije takmer 55-tisíc ľudí s poruchami autistického spektra. Väčšinou ide o mužov. Až 80 percent z týchto ľudí môže pracovať, ale v praxi po skončení školy často ostávajú doma.

Juraj Vacula má 24 rokov, je autista, ktorý skončil elektrotechnickú priemyslovku. Po strednej škole skúsil aj vysokú – najskôr študoval obnoviteľné zdroje, potom sociálne služby a poradenstvo.

Matka ho podporovala v tom, aby si našiel prácu. „Hľadanie práce bolo strašné,“ hovorí Juraj. Brigádoval na viacerých miestach, stálu prácu na osem hodín by nezvládol. Autisti vnímajú veľa podnetov a rýchlo sa unavia. Najviac pracoval štyri hodiny za deň.

Juraj Vacula. Foto – seesame
Juraj Vacula. Foto – seesame

Autisti väčšinou uprednostňujú samostatnú prácu, aby sa mohli sústrediť, vysvetľuje Silvia Šmihelová, ktorá koučuje autistov, aby si našli prácu.

Sú veľmi senzitívni a vyrušujú ich veci, ktoré bežný človek nevníma. Hľadajú im najmä pomocné a administratívne práce, jednoduché manuálne práce, upratovanie.

Ľudia si často myslia, že autisti vôbec nekomunikujú, nevnímajú svet okolo seba, majú mentálne poruchy, nerozumejú, čo majú robiť. Nie je to tak a obzvlášť to platí pri takzvaných funkčných autistoch, ktorých je väčšina. U nich často vôbec nie je vidieť, že majú poruchu. A preto majú ich kolegovia často pocit, že sú leniví a nechce sa im robiť.

Kolegovia ho neprijali

Juraj pracoval najskôr na lise, ale vydržal tam len pár dní, lebo jeho kolega bol hrubián a správal sa k nemu vulgárne. Nebolo to poslednýkrát, čo sa stretol s nepochopením kolegov. V tej istej firme dostal aj iné miesto – mal na starosti pomocné práce. Lepil etikety na výrobky, pomáhal v kancelárii, počítal normy, písal objednávky. „Hlavný problém bol, že ostatní zamestnanci mi chceli zmazať moju diagnózu a chceli ku mne pristupovať ako ku zdravému človeku, a to nejde,“ hovorí Juraj.

Autizmus:

  • mentálne postihnutie, ktoré jedincovi bráni triediť informácie a porozumieť im
  • ovplyvňuje komunikáciu jedinca s ostatnými a jeho vnímanie sveta a ostatných ľudí
  • narušuje duševný vývoj dieťaťa v oblasti komunikácie, sociálnej interakcie a predstavivosti
  • autizmus sa vyskytuje v celom spektre hodnôt IQ

Stávalo sa mu, že sa sústredil na prácu a zabudol sa najesť. „Treba mi to občas pripomenúť,“ hovorí. Jurajova mama pracovala v rovnakej firme, a tak mu desiatu doniesla. A kolegovia hneď mali poznámky, čo Juraj zle znášal. „Účtovníčka na ňu nakričala, že ma nemá obsluhovať ako decko,“ opisuje vzťahy v práci.

Nakoniec ho z práce vyhodili, dodnes ani nevie, čo bol dôvod. Nevzdal to, našiel si ďalšiu prácu v rodinnej firme, ktorá opravovala autá. Pristupovali k nemu rovnako – akoby bol zdravý. „V auguste mi povedali, že už pre mňa nemajú prácu a že sa mi ozvú, ale doteraz sa neozvali,“ dodáva Juraj.

Po týchto skúsenostiach už strácal chuť zamestnať sa. Ale dnes hovorí, že pracovať chce. Jedna vec sú peniaze, vyžiť z invalidného dôchodku je ťažké, ďalšia vec je, že ak by ostal len doma, upadal by. „Život bol monotónny, taký nijaký,“ hovorí o období, keď bol bez práce a zostával doma.

Bežní zamestnanci majú podľa Mikuláša Štubňu zo združenia príbuzných ľudí s autizmom SPOSA často strach z neznámeho. „Keď človeka s autizmom spoznajú, dokážu si ho aj obľúbiť. Môj brat má autizmus a pracuje v hoteli a ostatní zamestnanci ho majú radi,“ hovorí. Ale chcelo to čas – museli sa postupne zoznámiť, zvyknúť si na seba.

Problém je, že ľudia o autizme veľa nevedia. „Možno videli film Rain Man, ale to veľmi nezodpovedá realite a nevedia si to predstaviť. Nevedia, ako sa majú správať, či s ním majú alebo nemajú hovoriť. Musí to byť správne odkomunikované,“ hovorí Štubňa.

Autisti často nevedia povedať, čo potrebujú a ako sa cítia. Preto by mali byť kolegovia aj zamestnávateľ empatickejší. Treba sa o nich viac zaujímať. Autisti majú často svoje rituály, majú radi stereotypy a opakovania. Často ich niečo vyruší, lebo vnímajú citlivejšie podnety okolia, čo sa môže prejaviť aj v komunikácii s kolegami.

Simulátor toho, ako vidia autisti svet. Foto – seesame
Simulátor toho, ako vidia autisti svet. Foto – seesame

Keď pracuje, je užitočný

Združenie SPOSA pripravilo projekt Autisti v práci, v ktorom je aj Juraj. Ide o projekt, ktorý sa snaží autistov zamestnávať. Momentálne zbierajú peniaze na koučov, ktorí pomáhajú autistom s pracovnými návykmi, ale aj zamestnávateľom, ktorým vysvetľujú, ako sa k nim správať. Chcú ich takto čo najviac odbremeniť. „Problém často nie sú peniaze, ale skôr čas, ktorý musia venovať človeku s autizmom,“ hovorí Mikuláš Štubňa zo združenia SPOSA. V rámci projektu však tento čas strávi s človekom s autizmom kouč a firma tak nemá starosti.

Takto našli prácu v bratislavskom hoteli aj Michalovi Štubňovi, Mikulášovmu bratovi. Študoval na odbornom učilišti dva odbory – domáce práce a knihviazačstvo. Práca ho baví. „Keď pracujem, som užitočný a môžem si aj zarobiť,“ dodal. Autisti uprednostňujú prácu, ktorá sa bežným ľuďom zdá byť monotónna.

Robí ako dobrovoľník aj v kaviarni, kde umýva podlahy, ale aj obsluhuje. „Je to moja obľúbená práca,“ pochvaľuje si Michal. Chcel by to dotiahnuť na kuchára alebo čašníka.

Získal sebavedomie

Juraj Vacula je v štádiu, keď mu jeho koučka Anikó Fitzere pomáha nájsť prácu. Pracujú spolu od novembra. Pomáha mu zistiť, v čom je dobrý a čo by mal robiť. Teraz chce ísť na počítačové kurzy. „Chcel by som robiť na informáciách na železniciach, baví ma doprava, viem, kedy spoje chodia a ako sú radené,“ hovorí Juraj.

Odkedy má koučku, narástlo mu aj sebavedomie. „Pred rokom by som sa na tlačovú konferenciu neposadil a nehovoril by som pre médiá.“ S ňou sa cíti byť užitočný. Má pocit, že najmä mladí ľudia nemajú záujem o ľudí s poruchami. „Mám pocit, akoby nechceli, aby takí ľudia ako ja žili,“ hovorí Juraj.

Jeho koučka Anikó hovorí, že keď spolu začali pracovať, mal čierne myšlienky. „Bol bezradný, nevedel povedať, či robí chybu on alebo ľudia okolo neho.“ Juraj je podľa nej spoľahlivý, a keď niečo robí, je to veľmi precízne.

Firmy majú podľa nej voči autistom predsudky. V projekte dnes pôsobí desať koučov, každý sa venuje trom autistom. Dvaja si už našli prácu. Kouč najskôr analyzuje, v čom je klient dobrý a na akú prácu by bol vhodný. Potom mu začne hľadať prácu a vysvetľovať vo firme, ako sa k nemu majú správať. Prvé mesiace chodia aj s autistami do práce a učia ich na určitý pracovný stereotyp.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Slovensko

Teraz najčítanejšie