Ľudia často nevedia, koho sa majú báť a komu sa majú smiať
Proti demagógii kotlebovcov sa už nedá bojovať len formálnymi, administratívnymi zásahmi, ale racionálnymi politickými riešeniami.
Slová z nadpisu deklamovali pred osemdesiatimi rokmi Voskovec s Werichom v jednej zo svojich občiansky angažovaných divadelných hier. Zdá sa, že ich platnosť je aktuálna aj dnes. Viaceré javy nášho súčasného verejného života odmietame totiž racionálne reflektovať alebo na ne ponúkame neadekvátne odpovede. Spoločnosť na túto svoju ľahkovážnosť, váhavosť a neschopnosť už viackrát doplatila.
V nedávnej volebnej kampani na Slovensku výrazne rezonovali heslá o ochrane štátu, národa, náboženstva, sociálnych a iných istôt pred rôznymi nebezpečenstvami. V podstate všetky politické subjekty sa nechali uniesť „protiutečeneckou“ rétorikou. Sľuby o odhodlaní čeliť číhajúcim hrozbám však mierili úplne mimo reality.
Ukázalo sa to bezprostredne po voľbách, keď sme si uvedomili skutočné domáce nebezpečenstvo: do slovenského parlamentu sa dostala fašistická politická strana s podporou 200-tisíc voličov. Väčšina občanov sa za to viac-menej hanbí, navzájom sa obviňujeme, podávajú sa návrhy na zastavenie jej činnosti, hoci sme o zameraní a akciách tohto politického subjektu, respektíve jeho (údajne ešte radikálnejších) klonov už dlho vedeli.
Hlavne sa však pokúšame nájsť vysvetlenia, ako je možné, že viac ako po štvrťstoročnom demokratickom vývoji v štáte bude o našej budúcnosti v najvyššom zákonodarnom orgáne legálne spolurozhodovať strana otvorene propagujúca vulgárnu xenofóbiu, nenávisť a intoleranciu. A už zďaleka nejde iba o verbálnu propagandu, ale aj o jej praktické uplatnenie vo verejnom a občianskom živote, ako to predvádza jej vodca – zatiaľ však iba na úrovni Banskobystrickej župy. Kotlebova Ľudová strana Naše Slovensko teda dnes už nie je smiešne, podceňované, ľahko poraziteľné „vrece zemiakov“, ale jej primitívna demagógia predstavuje skutočnú hrozbu pre Slovenskú republiku a jej občanov.
V súčasnom štádiu vývoja sa nedá proti nej bojovať len formálnymi, administratívnymi zásahmi, ale racionálnymi politickými riešeniami závažných spoločenských problémov a hlavne postupným eliminovaním nádoru korupcie. To by vari mohlo presvedčiť občanov o prednostiach demokracie a ukázať, odkiaľ im hrozí skutočné nebezpečenstvo.
Netreba sa teda iba smiať, ale nemožno sa ani báť.
[Kúpte si knihu Kotleba. Odkiaľ prišiel a ako je možné, že sedí v parlamente od novinára Daniela Vraždu.]
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
