Sibírsky jednorožec sa mohol stretnúť s ľuďmi

Mohol byť zelený, fialový aj modrý. Bájnu bytosť, ktorá sa podobala na antilopu alebo koňa, preslávila mytológia aj čínske bájky. Jej zobrazenie v jednotlivých kultúrach líšilo, všetky jej podoby však spájal výrazný a špirálovitý roh na čele.

Jednorožec podľa príbehov liečil svojou krvou a slzami dodával okamžitú silu. Všeobecne bol považovaný za zosobnenie dobra, čistoty aj panenstva. Vedci teraz zistili, že zviera, ktoré sa na bájneho jednorožca podobalo, žilo oveľa dlhšie, ako predpokladali.

Podľa štúdie publikovanej v časopise American Journal of Applied Science žil takzvaný sibírsky jednorožec pred 29-tisíc rokmi, teda v čase moderného človeka.

Ako nosorožec aj mamut

Veľmi dobre zachovanú lebku druhu Elasmotherium sibiricum našli v Pavlodarskej oblasti v Kazachstane. Podľa jej analýzy zistili, že zviera nevyhynulo pred 350-tisíc rokmi, ako sa doteraz domnievali, ale o viac ako 300-tisíc rokov neskôr. 

Bez nezvyčajného rohu sa však sibírsky jednorožec skôr podobal na nosorožca ako na mýtickú bytosť, na ktorú odkazuje jeho názov. Bol vysoký takmer dva metre a dlhý viac ako štyri. Keďže vážil viac ako štyri tony, svojou robustnou postavou sa podobal skôr na mamuta ako na koňa alebo antilopu.

S prehistorickou bytosťou ho spájal roh na čele, ktorý používal na sebaobranu. Žil predovšetkým v oblasti ohraničenej riekou Don a východnou oblasťou dnešného Kazachstanu.

„S najväčšou pravdepodobnosťou našiel útočisko na juhu západnej Sibíri, kde tento nosorožec vytrval najdlhšie v porovnaní s jeho príbuznými druhmi,“ cituje Guardian paleontológa Andrea Španského zo Štátnej univerzity v Tomsku. „Existuje však aj možnosť, že mohol migrovať a chvíľu žiť vo viacerých južných oblastiach.“

Stretol človeka

Podľa doterajších fosílií sa zviera prvýkrát objavilo pred viac ako 2,5 milióna rokov a mohli ho dokonca stretnúť moderní ľudia. Tí začali migrovať cez Áziu pred viac ako 50-tisíc rokmi a pravdepodobne prišli na Sibír o 25-tisíc rokov neskôr, teda v čase keď tam už žilo toto zviera.

„Pravdepodobne to bol veľký samec, ktorý sa dožil výnimočne vysokého veku (jeho zuby sa nezachovali). Rozmery tohto nosorožca sú dnes väčšie ako tie opísané v literatúre a pomer je typický,“ povedal Španskij.

Vedci teraz skúmajú, ako mohol sibírsky jednorožec prežiť dlhšie ako jeho príbuzní, ktorí vymreli o tisíce rokov skôr aj pre meniacu sa klímu. Dúfajú, že nález jeho lebky im pomôže pochopiť, aké faktory životného prostredia spôsobili jeho vyhynutie a akú úlohu v jeho prežití zohrala migrácia.

„Pochopenie minulosti nám umožňuje presnejšie predpovedať prirodzené procesy v blízkej budúcnosti,“ povedal Španskij.