Krajina, kde sa rozhodli, že Patriot dokáže málo. Ako funguje protiraketová obrana Izraela?

V to zimné ráno zobudilo Izraelčanov namiesto svitania osem veľkých explózií. Bolo to v januári 1991 a balistické rakety, proti ktorým nemali efektívnu obranu, na nich odpálil iracký režim Saddáma Husajna, čeliaci spojeneckým náletom v rámci oslobodzovania Kuvajtu a snažiaci sa zatiahnuť Izrael do vojny.

S americkým ministrom obrany Dickom Cheneym sa telefonicky spojil izraelský minister obrany Moše Arens. „Pozri, pôjdeme do nich. Uhnite s lietadlami,“ dožadoval sa vtedy rezolútny Izraelčan toho, aby západné stroje nad Irakom neprekážali izraelskému úderu.

Na Izrael nakoniec v roku 1991 dopadli štyri desiatky scudov (taktických balistických rakiet – pozn. red). Mal zranených, niekoľko mŕtvych a zlosť – ale jeho politici vtedy prijali argument, že optika „sionisti útočia na Bagdad“ by spojeneckému ťaženiu v očiach arabského sveta neprospela.

Izraelčania však naplno pochopili, čo potrebujú. Protiraketovú obranu.

So súčasným iránskym útokom to súvisí zásadne. Izrael dlhodobo usilovne pracuje na protiraketovej obrane – a jej úspešnosť môže mať rozhodujúci podiel na ďalšej podobe konfliktu. Ak Izrael ochráni pred najhorším, môže byť vláda v Jeruzaleme ochotná situáciu neeskalovať.

Ako v apríli tohto roku, keď Irán vyslal na Izrael 170 dronov, viac ako 30 striel s plochou dráhou letu a viac ako 120 balistických rakiet. Mohol to byť masaker – hustota zaľudnenia je v nie príliš veľkom Izraeli trojnásobná oproti Česku –, ale útok priamo zranil „len“ jedno beduínske dievča.

Šíp 2 a Šíp 3

Izraelská protiraketová obrana je vrstvená – to znamená, že proti rôznym typom útokov existujú odlišné protizbrane. Dôvod je čisto fyzikálny: rozdielne typy rakiet môžu letieť po rôznej trajektórii, rôznou rýchlosťou a môžu byť rozlične odolné. Sú proti nim potrebné rôzne výkonné (a rôzne drahé) protirakety a nemá zmysel plytvať tými najdrahšími a najvzácnejšími na ľahké ciele.

Proti najsilnejšej kategórii zbraní, ktorá môže Izrael ohrozovať, teda proti balistickým raketám je určený systém Chec (anglicky Arrow, v preklade Šíp). Ten Izraelčania vyvíjali už pred spomínaným Husajnovým útokom, ale v roku 1991 mu chýbali do prvého úspešného testu ešte tri roky.

Izrael bol už v tom čase chránený americkými Patriotmi. Tie sa vtedy pri svojom bojovom krste pokúsili zostreliť 17 z celkového počtu 39 scudov. Mali štyridsaťpercentnú úspešnosť a Izraelčania vyhlásili, že chcú niečo lepšie. A tak si to (s pomocou USA) vyvinuli.

Počas tých rokov sa Patriot aj Chec značne zlepšili. Prvý operačne nasadený Šíp mal generačnú číslovku 2, novší má 3, vo vývoji je verzia 4.

Izraelčania by mali mať zrejme tri batérie tohto systému. Patriotov mali začiatkom tohto roka osem batérií a počas roka ich plánovali vyradiť. Nie je jasné, či sa tak stalo a či ich pred terajším útokom v istej miere znova neaktivovali.

Ruka v ruke s vysoko schopným systémom idú prevádzkové náklady. Ako počas aprílového iránskeho útoku upozornila šéfka Herzlovho centra izraelských štúdií Irena Kalhousová, obrana stála Izrael štyri až päť miliárd šekelov (viac ako 1,2 miliardy eur), zatiaľ čo iránske náklady boli odhadované ako desatinové. Tri štvrtiny izraelských nákladov zrejme padli na výkonný Šíp.

Izrael spoločne s Indiou vyvinul ešte inú zbraň proti rozličnému spektru cieľov – rakety Barak 8. Aj tie by mali v určitej miere vedieť zasahovať balistické rakety. Izraelčania ich používajú na korvetách svojho námorníctva, pred časom už s nimi útočili proti dronom riadeným Hizballáhom.

Dávidov prak

Zatiaľ čo systémy Šíp sú určené proti balistickým raketám, na riadené rakety s plochou dráhou letu je určená zbraň pomenovaná po biblickom hebrejskom hrdinovi. Pole pôsobnosti sa sčasti prekrýva s vyššie opísaným systémom – proti taktickým balistickým raketám, čo je zrejme prípad iránskeho útoku, by mali byť tiež účinné.

Raketa s plochou dráhou letu letí od odpalu až k cieľu pomerne nízko nad zemou. Riadená môže byť aj počas letu (ak ste niekedy videli mapy rôzne manévrujúcich rakiet nad Ukrajinou, je to presne táto kategória zbraní); môže aj skúšať útočiť z nečakaného smeru. Obvykle tieto zbrane nesú menšiu hlavicu ako balistické rakety a bývajú lacnejšie.

Ničenie týchto striel si vyžaduje systém, ktorý to vie, a tým je v Izraeli práve Dávidov prak. Izraelčania ho prvýkrát použili pred šiestimi rokmi, vlani s ním zostrelili raketu letiacu z Gazy na Tel Aviv a druhú, ktorá mierila na Jeruzalem.

Izrael vyvinul aj exportné riešenie, ktoré si na malú vzdialenosť (rádovo desiatky kilometrov) dokáže poradiť aj s raketami s plochou dráhou letu a zrejme aj s niektorými balistickými raketami: nazýva ho Spyder, pričom v názve nie je preklep, ide o akronym. Využíva pritom rakety pôvodne navrhnuté v kategórii vzduch – vzduch, teda relatívne malé, prispôsobené tak, aby ich mohlo niesť aj lietadlo. V pozemnom variante sa odpaľujú z vozidiel a štyri batérie tohto systému si objednala aj Česká republika.

Klenba… a lúč

Zrejme najznámejšou a najslávnejšou izraelskou protivzdušnou zbraňou je systém Železná klenba (niekedy aj kupola, ujal sa aj anglický názov Iron Dome). Ten je však navrhnutý proti trochu iným hrozbám.

Napríklad Hamas má pomerne dlhú históriu útokov na Izrael pomocou zbraní nízkej technickej úrovne. Je to dané možnosťami, v ktorých Hamas pôsobí, aj povahou tejto teroristickej organizácie, ktorá sa nezaťažuje úvahami, ako zbrane spresniť tak, aby nezabíjali civilistov.

Patria sem mínometné rakety, ale aj jednoduché rakety, grady alebo kasamy. Konštrukčná jednoduchosť týchto zbraní umožňuje palestínskym ozbrojencom nasadiť ich vo veľkom množstve – Iron Dome tak často patrí medzi najvyťaženejšie izraelské systémy. Najnovšie verzie sú zrejme schopné pomôcť aj s obranou proti raketám s plochou dráhou letu.

Oficiálne sa udáva účinnosť tohto systému na úrovni 90 %. Pred niekoľkými rokmi vyšla štúdia s iným záverom (59 – 75 %), ktorá však nepoužívala úplne rovnakú metriku – merala, aké straty v Izraeli spôsoboval aký počet rakiet pred zavedením systému Iron Dome do prevádzky a po ňom. Rôzne percentá tak v princípe nemusia byť v rozpore. Zrejme znamenajú, že Iron Dome v rozhodnom čase nepokrýval celé územie, kam strely dopadali.

Systém má však jeden problém: v porovnaní s muníciou, ktorú ničí, je drahý. Izraelčania preto vyvíjajú doplnok Iron Dome s názvom Iron Beam – laserovú zbraň, ktorej lúč je na rozdiel od tradičných rakiet lacný a ktorý zvládne časť práce Iron Dome.

A to ostatné

Existujú ešte dve roviny, v ktorých sa Izrael dokáže brániť veľkým raketovým útokom. Teda dve, o ktorých vieme.

Jednou z nich sú bojové lietadlá. Izraelčania ako prví na svete pripísali ťažko zistiteľnému lietadlu F-35 zničenie rakety s plochou dráhou letu: vlani v novembri oznámili, že takto zlikvidovali raketu jemenských húsíovcov. Jednou z možností je teda likvidovať rakety stíhačkami.

Ďalšou vrstvou je protiiránska blízkovýchodná aliancia: Irán je v regióne pomerne neobľúbený štát, takže sú krajiny, ktoré sa rady podieľajú na obrane proti jeho výbojom – napríklad Jordánsko počas aprílového iránskeho útoku na Izrael poskytlo svoj vzdušný priestor a zrejme aj letectvo. Keď sú v blízkosti Američania (a tentoraz boli), môžu nasadiť svoje protiraketové lode alebo lietadlá.

Dôvodom takéhoto iránskeho postavenia v regióne je, že šiitský islam je menej rozšírený ako ten sunnitský a obe vetvy sa na seba pozerajú nepriateľsky. Vo výsledku má Irán všeobecne väzby na Sýriu, ktorá má však dosť starostí sama so sebou, a na Irak. Ten už oznámil, že odmieta, aby Američania využili jeho vzdušný priestor na obranu Izraela pred iránskymi raketami.