Ruská vojnová ekonomika už nemá pred sebou veľa času

Autor je švédsky ekonóm

Od roku 2014 a najmä od roku 2022 je ruská ekonomika vystavená tvrdým medzinárodným sankciám. Hodnotenia ich vplyvu sa však značne líšia. Ruský prezident Vladimir Putin a jeho kumpáni sa chvália, že sankcie robia Rusko silnejším, no zároveň neustále žiadajú zrušenie všetkých obmedzení. Ale aj mnohí iní ľudia tvrdia, že sankcie mali malý vplyv, a to preto, že sú príliš mäkké.

Môj vlastný názor je, že súčasný režim sankcií znižuje každý rok ruský HDP o dve až tri percentá, čo krajinu odsudzuje takmer na stagnáciu. Navyše situácia sa pre Putina bude zhoršovať, čo môže byť prekážkou pre jeho agresívnu kampaň proti Ukrajine.

Najväčší porazený

Na konferencii o európskej stratégii 14. septembra ukrajinský generál Kyrylo Budanov informoval, že ukrajinská vojenská rozviedka získala ruské dokumenty naznačujúce, že Kremeľ chce koncom roka 2025 z ekonomických dôvodov žiadať o mier. Či už je to pravda, alebo nie, tento scenár by dával zmysel. Finančné, technologické a demografické prekážky, ktorým čelí ruská ekonomika, sú oveľa hrozivejšie, než sa bežne predpokladá, a Putinova vojna sa už pre svoju krutosť aj hlúposť zapísala do histórie.

Bez ohľadu na výsledok na bojisku bude najväčším porazeným Rusko. Vojny sú nákladné a ruská ekonomika rástla odvtedy, čo sa v roku 2014 nelegálne zmocnila ukrajinského územia, v priemere len o jedno percento ročne. Ruský HDP sa prepadol z 2,3 bilióna dolárov v roku 2013 na 1,9 bilióna v súčasných dolároch. Rusko už nie je superveľmocou, ale tým, čo zosnulý americký senátor John McCain nazval „čerpacou stanicou vydávajúcou sa za štát“. V skutočnosti jeho nespoľahlivosť znížila aj jeho dôveryhodnosť ako dodávateľa energie. Jediné odvetvia ruskej ekonomiky, ktoré rastú, sú armáda a s ňou súvisiaca infraštruktúra, v rámci ktorej štátne spoločnosti predávajú štátu za (pravdepodobne nafúknuté) regulované ceny. Zvyšok ekonomiky prinajlepšom nerastie.

Sankcie fungujú

To je presne to, čo sa kedysi stalo v Sovietskom zväze, keď ekonóm Grigorij Chanin a novinár Vasilij Seľunin odhalili skrytú ročnú infláciu okolo troch percent ročne. Jedným z ukazovateľov rovnakého procesu je dnes to, že ruská centrálna banka udržiava úrokovú sadzbu na úrovni 19 percent, pričom tvrdí, že ročná inflácia je len 9,1 percenta. Takým číslam by nemal veriť nikto. Úrady s najväčšou pravdepodobnosťou vydávajú infláciu za skutočný rast.

Skrytá inflácia zároveň naznačuje, že západné finančné sankcie sú oveľa efektívnejšie, ako mnohí pozorovatelia odhadujú. Áno, celkový zahraničný dlh Ruska klesol zo 729 miliárd USD na konci roka 2013 na iba 303 miliárd USD na konci marca 2024 a jeho verejný dlh predstavuje iba 14 percent HDP. To však veľmi nepomáha, pretože si krajina nemôže požičať v zahraničí. Namiesto toho musí žiť z daňových príjmov a rezerv, pričom polovica devízových rezerv je od februára 2022 zmrazená v západných krajinách. Medzitým sa likvidné rezervy v ruskom národnom fonde bohatstva scvrkli zo 183 miliárd dolárov v roku 2021 na 55 miliárd dolárov – alebo 2,8 percenta HDP – v marci 2024.

Pre tieto obmedzenia muselo Rusko od začiatku svojej plnoformátovej invázie obmedziť svoj ročný rozpočtový deficit na 2 percentá HDP. Pri HDP vo výške 1,9 bilióna dolárov stojí takýto deficit približne 40 miliárd dolárov ročne, čo znamená, že štátne rezervy by sa mali, ako naznačil aj Budanov – vyčerpať budúci rok. Hoci Rusko zvyšuje dane z príjmu fyzických a právnických osôb, v stagnujúcej ekonomike to príliš nepomôže a vláda nemôže predať na domácom trhu veľa dlhopisov.

No a svoju úlohu hrá aj pokračovanie sankcií na západné technológie. Rusko je nielenže extrémne izolované, ale masová emigrácia jeho vzdelaných mladých ľudí, represie ako za Sovietskeho zväzu a Putinova kleptokracia zároveň prehĺbili jeho technologickú zaostalosť. Najhorší dosah sa Kremľu podarilo zmierniť nákupom sankcionovanej západnej technológie z Číny, Turecka a krajín Strednej Ázie, lenže Západ tieto kanály pomocou sekundárnych sankcií postupne uzavrel.

Ukrajina môže vyhrať

Zároveň sa zrútil ruský export zbraní, pretože ich Kremeľ všetky potrebuje pre vlastnú potrebu. Na svoju veľkú hanbu bol dokonca nútený dovážať delostrelecké granáty od svojho ešte zaostalejšieho suseda, Severnej Kórey. Zatiaľ čo ruská výroba pokračuje, jej produkty sa ukazujú ako subštandardné. Stojí za to pripomenúť, že výroba zbraní nacistického Nemecka vyvrcholila v júli 1944 aj napriek mesiacom intenzívneho západného bombardovania. V konečnom dôsledku je to kvalita, nie kvantita, ktorá môže znamenať rozdiel.

Navyše aj Putinovi dochádzajú vojaci. USA odhadujú, že zabitých ich bolo 120- a zranených 180-tisíc. Hoci prezident práve nariadil, že ruská armáda musí narásť o 180-tisíc vojakov, miera nezamestnanosti Ruska na úrovni 2,4 percenta naznačuje, že pracovná sila je už teraz vážne obmedzená. Navyše vzhľadom na to, že len v roku 2022 z krajiny utieklo viac ako milión zdravých Rusov, mnohí tvrdia, že Putin by sa na ďalšiu veľkú mobilizáciu neodvážil.

Keď zarátame všetky skryté náklady, Rusko tento rok pravdepodobne minie na vojnu asi 190 miliárd dolárov, čiže 10 percent HDP, čo je vzhľadom na obmedzenia uvalené západnými finančnými sankciami pravdepodobne vrchol. Vždy, keď Rusko nebude môcť financovať rozpočtový deficit, bude musieť znížiť verejné výdavky, pričom tie nevojenské sú už orezané na kosť.

Na porovnanie, Ukrajina drží Rusko v patovej situácii tým, že na vojnu vynakladá približne 100 miliárd dolárov ročne – polovicu získava z vlastného rozpočtu a polovicu dostáva v naturáliách prostredníctvom zbraní zo zahraničia. Vzhľadom na to, že Rusko platí svojim vojakom (a rodinám mŕtvych vojakov) oveľa viac a že jeho zbrane sú podpriemerné, Ukrajina by mohla vojnu vyhrať, ak by mala dodatočných 50 miliárd dolárov ročne a povolenie na bombardovanie vojenských cieľov vo vnútri ruských hraníc.

Západ môže túto sumu zabezpečiť tak, že zabaví 300 miliárd dolárov zmrazených ruských aktív. Práve tieto peniaze sú rozhodujúce pre schopnosť Ukrajiny odraziť agresora a obnoviť svoju územnú celistvosť.

Project Syndicate