Denník N

Svet trápi nadmerné užívanie antibiotík, vedci hľadajú riešenie

Celosvetovo stúpla medzi rokmi 2000 až 2010 spotreba antibiotík až o 30 percent. Nadmerné užívanie antibiotík vedie k rozvoju rezistencie. Ako problému čeliť?

Ak človek nie je časticový fyzik, neostáva mu nič iné, ako spoľahnúť sa na názor odborníkov, ktorí mu vysvetlia, ako fungujú atómy. To isté platí aj pre zdravotníctvo. Lekári sú experti obzvlášť vyškolení na to, aby nám poradili, čo robiť, keď dostaneme chrípku, zlomíme si nohu alebo kašleme krv.

Ak by sme sa hrali na odborníkov my sami, mohlo by sa to skončiť tým, že si ešte priťažíme.

Lenže lekár, ktorý sa rozhoduje dokonale racionálne a nasadzuje ideálnu liečbu, neexistuje. Za posledné desaťročia sa spravili stovky, možno tisíce štúdií, ktoré ukazujú, ako veľmi je naše správanie – doktorov nevynímajúc – iracionálne.

Za všetky príklady spomeňme chybu ukotvenia (anchoring). Predstavte si, že sa vás opýtam, či má Island okolo 5 miliónov obyvateľov, a požiadam vás o reakciu. Výskumy ukazujú, že vaše odpovede sa budú točiť okolo údaju, ktorý som vám poskytol. Funguje ako akási kotva.

Pritom Island má niečo vyše 300-tisíc obyvateľov. Ak by sme boli plne racionálni, „kotvu“ by sme ignorovali a pátrali po skutočnom počte obyvateľov ostrova.

Postrčenia lekárov

Poznatky o nedokonalosti našej mysle vedci prenášajú aj do medicíny. Uvažujú nad tým, ako kognitívne chyby a omyly lekárov obísť a doktorov postrčiť (nudge) smerom, z ktorého by pacient ťažil. Vedci napríklad zistili, že počas zmeny sa počet vydaných predpisov antibiotík lekármi zvyšuje.

Autori predpokladajú, že by za to mohla únava z rozhodovania. Posudzovanie zdravotného stavu pacienta je náročný proces – po určitom čase by myseľ doktora mohla skĺznuť do akéhosi úspornejšieho modu, takže by vydávala jedno antibiotikum za druhým. Dodajme, že k týmto procesom dochádza nevedome.

Nadmerné užívanie antibiotík

Minulý rok časopis Nature informoval o tom, že celosvetovo stúpla medzi rokmi 2000 až 2010 spotreba antibiotík až o 30 percent. Antibiotiká sú lieky, ktoré sa používajú na liečbu bakteriálnych infekcií.

Nadmerné užívanie antibiotík, aj pri nachladnutí alebo chrípke, vedie k rozvoju rezistencie na tieto lieky. To je problém, pretože klesá účinnosť antibiotík proti bakteriálnym infekciám.

Podľa údajov amerického Centra pre prevenciu a kontrolu chorôb (CDC) sa až polovica všetkých antibiotík v USA predpisuje zbytočne. Každý rok trápia až dva milióny Američanov choroby spojené s odolnosťou voči antibiotikám, podľahne im 23-tisíc ľudí. 

Čo sa týka Slovenska, v roku 2006 sa u nás predalo skoro 6,5 milióna balení antibiotík (ATC skupina J01 až J06). Trend je klesajúci, v minulom roku to bolo menej ako 6 miliónov. Vyplýva to z údajov Národného centra zdravotníckych informácií.

Antibiotiká pre istotu

Svetová zdravotnícka organizácia na Slovensku vydala pre pacientov manuál s pravidlami, ako sa správať, aby nezvyšovali rezistenciu na antibiotiká. Organizácia napríklad odporúča, aby sme vždy doužívali „celú predpísanú dávku, a to aj v prípade, že sa cítime lepšie“. Lenže problém nastáva už u lekárov, ktorí predpisujú antibiotík zbytočne veľa.

Napríklad preto, lebo ich nedokonalá myseľ podľahne naliehaniu pacienta, ktorý si liek vyprosí, či podľahne sociálnemu tlaku kolegov, ktorí antibiotiká tiež predpisujú. Alebo sa doktorov zmocní neopodstatnený strach, že sa u pacienta vyvinú nepredpokladané komplikácie, a tak mu antibiotiká predpíšu. Pre istotu.

Záväzok doktora

V roku 2014 vydala Daniella Meekerová a jej početný tím štúdiu, v ktorej popísali jednu zo stratégií, ako znížiť predpisovanie antibiotík lekármi. Experiment trval 12 týždňov. Lekárov rozdelili do dvoch skupín podľa toho, či v ordinácii mali alebo nemali záväzok vo forme plagátu, na ktorom sľubovali, že sa vyhnú „nevhodnému predpisovaniu antibiotík“. Na liste bola ich fotka a podpis.

Oproti kontrolnej skupine u nich došlo až k 20-percentnému poklesu predpisovania antibiotík. Intervencia vychádzala zo znalostí našej mysle. Ak sa k niečomu zaviažeme a so záväzkom sa spojíme osobne, napríklad cez našu fotku a podpis, sme veľmi motivovaní náš záväzok dodržať.

V inej štúdii z minulého roku autori ukázali, že s predpisovaním antibiotík lekármi dokážu manipulovať jednoduchou zmenou vzhľadu príslušného tlačiva.

V komentári pre New York Times vedci napísali: „Ukázali sme, že lekári predpisovali menej agresívne lieky vtedy, keď možnosti, ktoré sa ich týkali, boli viacej zvýraznené (boli pod sebou v zvislom stĺpci), a agresívnejšie lieky boli menej nápadné (združené vedľa seba do jednej kategórie).“

Táto jednoduchá manipulácia viedla k poklesu v predpisovaní antibiotík o zhruba 12 percent.

Sociálny tlak

V ďalšej zo štúdií na túto tému, ktorá vyšla minulý mesiac, vychádzala Daniella Meekerová a je tím z poznatkov o sociálnom tlaku. Ľudia sú spoločenské tvory, na názoroch druhých ľudí nám mimoriadne záleží. Vo svete sa často orientujeme aj podľa toho, ako sa správajú a čo si myslia ľudia okolo nás.

Stratégie, ktoré vychádzajú z týchto poznatkov, sa mimo zdravotníctva už reálne uplatňujú. V Kalifornii existuje firma, ktorá svojich klientov informuje nielen o ich vlastnej spotrebe vody, ale aj o spotrebe vody susedov. Metóda skutočne funguje a prináša zníženie spotreby tejto cennej suroviny. Je to preto, lebo ľudia sa neustále porovnávajú. Akoby si hovorili: „Ak sused dokázal minúť iba kubík vody, dokážeme to aj my. Veď nie sme horší.“

Čo sa týka zásahov v zdravotníctve, autori lekárom každý mesiac rozposlali email s informáciou o tom, koľko oni, ale aj ich kolegovia predpisovali antibiotík. Tých, ktorým sa darilo najlepšie a najmenej zbytočne predpisovali antibiotiká, označili za „najlepších vykonávateľov“ úlohy.

Lekári, ktorí zaostávali, boli motivovaní podobať sa na svoje vzory, ktoré vynikali. Autori spočítali, že na konci intervencie, ktorá trvala 18 mesiacov, došlo oproti stavu pred ňou k zníženiu zbytočného predpisovania antibiotík o 81 percent.

Zhrnuté a podčiarknuté: znalosti o našej mysli a správaní nám môžu pomôcť efektívne zlepšovať naše zdravotníctvo. Nápady sú, treba ich realizovať.

Behaviorálna ekonómia

Príroda

Teraz najčítanejšie