Zomrela Zaha Hadid, kráľovná kriviek v architektúre
Ako prvá žena získala všetky dôležité ocenenia svetovej architektúry. Označujú ju za vizionárku a najväčšiu architektku súčasnosti. Za svoje rozhodnutia však niesla aj kritiku.
Narodila sa v Bagdade, matematiku študovala v Beirúte, s architektúrou začala v Londýne a pozoruhodnými stavbami sa preslávila po celom svete. Meno jej ateliéru sa skloňuje aj v Bratislave v prípade projektu Čulenova neďaleko autobusovej stanice.
Správa o smrti Zahy Hadid, jednej z najvýznamnejších postáv súčasnej architektúry, prišla z Miami. Príčinou smrti bol infarkt, Zaha Hadid mala 65 rokov.
„Nikto z architektov, ktorí vstúpili na scénu v posledných dekádach, nemal taký vplyv ako ona,“ cituje britský Guardian Richarda Rogersa, autora parížskeho Centre Pompidou. „Bola absolútne odlišná od všetkých ostatných. Nikam nezapadala a myslím to v tom najlepšom zmysle slova. Bola výnimočná,“ napísal známy architekt Graham Morrison.
Svet si ju zapamätá z množstva ikonických stavieb, pre ktoré sú charakteristické dlhé oblé tvary a staviteľsky mimoriadne náročné a rovnako drahé konštrukčné riešenia, pre ktoré neraz zožala kritiku. Medzi tie najznámejšie patria MAXXI: Italian National Museum of 21st Century Arts v Ríme, londýnske Aquatics Centre, ktoré postavili pre olympijské hry v roku 2012, alebo opulentné Keyder Aliyev Centre v Baku z roku 2013.
V roku 2004 sa Zaha Hadid stala prvou ženskou nositeľkou najdôležitejšieho ocenenia svetovej architektúry – Pritzker prize, vlani získala aj zlatú medailu Kráľovského inštitútu britských architektov.
Zaha bola superhviezdou a prvou dámou architektúry. Nepoznám architekta, ktorého by neinšpirovala alebo aspoň inšpiratívne neiritovala. Zaha bola jediná a výnimočná. Treba to zdôrazniť hlavne preto, že sme čoraz viac dusení glorifikovaným priemerom a strata takej výraznej osobnosti bude citeľná. V dominantne mužskej profesii je zázrak, že sa dokázala presadiť a udržať svoj nezameniteľný rukopis. Je to obrovská strata pre nás všetkých. Dúfam, že sa nám podarí úspešne priniesť niečo z jej výnimočnosti aj do Bratislavy.
Igor Marko, architekt
„Hadid bola jednou z najvýnimočnejších architektiek súčasnosti. Bude nám chýbať nielen ako ikonická líderka architektúry, ale aj ako vzor pre ďalšie architektky,“ hovorí Angela Brady, bývalá prezidentka Kráľovského inštitútu britských architektov, pre Guardian.
A pritom to bola práve Británia, v ktorej to Zaha Hadid nemala spočiatku ľahké. Svoj ateliér si v Londýne založila v roku 1979. Najprv si na architektonickej scéne získavala reputáciu priekopníckymi teoretickými prácami. Boli to mimoriadne odvážne, originálne návrhy v podobe takmer abstraktných kresieb. Architektúra v tom čase trpela stratou dôvery v moderné hnutia, ju to však nijako neobmedzovalo. Bola dostatočne ambiciózna a pracovitá, v súkromí rovnako veľkorysá ako zúrivá. A neodrádzalo ju ani to, keď ju v roku 1990 hanebne odstavili od realizácie opery v Cardiffe, hoci zvíťazila v súťaži. V Británii potom na dlhý čas nepostavila žiadnu významnejšiu verejnú stavbu, prelomila to až múzeom dopravy v Glasgowe, ktoré dokončili v roku 2011.
Prvou stavbou, ktorá jej priniesla ohlas medzinárodnej scény, bola požiarna stanica z roku 1993 v areáli komplexu nábytkárskej firmy Vitra v Nemecku. Tú postihol začiatkom 80. rokov mohutný požiar, firma tak chcela predísť podobným nešťastiam a k zákazke sa dostala práve Hadid.
V posledných rokoch však hviezdna architektka čelila aj kritike pri výbere svojich klientov. Pri jej architektúre bol najväčší dôraz kladený práve na výraz, na tvar, na formu, na víziu. Spôsob, ako to dosiahnuť, a najmä prostriedky potrebné na uskutočnenie jej návrhov boli až na druhom mieste. Aj preto sú investormi viacerých jej stavieb – Heydar Aliyev Centre v Baku, štadióna svetového pohára v Katare či nákupného centra v Pekingu – najmä oligarchovia.
Zaha Hadid bola na vrchole svojej kariéry, keď som študoval. Začiatok milénia bol v znamení starchitects a Zaha Hadid bola jedinou ženou v tejto skupinke. V ateliéri sme ju volali Hada Zabiť, celkom sa to hodilo k jej „plynúcim a rýchlym“ domom.
Zaha ostane pre mňa v prvom rade fenoménom dizajnu, až potom fenoménom architektúry. Ako dizajnérka v prostredí architektúry sa vykašľala na architektonické axiomy ako kontext, konštrukčná logika, forma a čitateľná typológia. Jej stavby zväčšili „komfortnú zónu“ architektúry. Všetkým vyrazila dych a ovládla štedré obdobie konjunktúry. Bol som sa pozrieť na viacero jej stavieb a musím priznať, že sa mi pri každej aspoň zatočila hlava. Tým správnym spôsobom.
Nedokážem si predstaviť, že by jej ateliér fungoval aj po jej smrti. Že by vznikla nejaká jej stavba bez nej. Je len málo architektov s takým osobitým rukopisom. Je obrovská škoda, že jej príbeh ostane nedopísaný.
Juraj Benetin, architekt
Zaha Hadid je pre mňa osobou, ktorú som vnímal v prvom rade ako úžasnú maliarku priestoru. Bolo to v období, keď začínala, produkovala vízie architektúry ako dekonštruktivistické maľby, akoby z iného sveta. Vôbec som neveril, že niekedy niečo aj postaví. Je príkladom toho, že aj architektúra potrebuje svoje sny, a osoby, ktoré ich majú a sú schopné ich napĺňať, ju posúvajú dopredu. Posledný zážitok som mal z Lipska, z továrne BMW, kde Zaha exceluje budovou v ničom nezaostávajúcou za posledným modelom radu 8, vystaveným v jej útrobách. Jej budovy sú veľké stroje, ktoré fungujú!
Ján Studený, architekt a pedagóg
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
