Nie sme pripravení na hybridnú vojnu s Ruskom

Už viac ako rok čelí Západ spojenej hrozbe z Ruska, ale doteraz nebol schopný poskytnúť spoločnú odpoveď

Západné bezpečnostné myslenie je rozdelené do priehradok. Vojenské hrozby si vyžadujú vojenskú odpoveď, kriminálnici sú vecou polície a špiónov by mali chytať lovci špiónov. Diplomati majú na starosti diplomaciu a niekomu z oddelenia informačných technológií – hádam – robí starosť bezpečnosť vášho pracovného počítača. Napríklad pred propagandistickými útokmi? Takéto veci sa predsa už nedejú. Máme slobodu tlače a trh slobodných médií. Čo zlé by sa už len mohlo stať?

Tento druh myslenia vyrástol v niečom, čo dnes vyzerá ako éra nevinnosti, ktorá nasledovala po páde Berlínskeho múra v roku 1989. Vtedy to bola chyba, ale dnes je to nebezpečne zastaraná myšlienka. Západ v súčasnosti čelí takému druhu hybridnej vojny, ktorý len ťažko rozoznávame a nie sme veľmi schopní mu čeliť. Jeho hlavným, ale nie osamoteným predstaviteľom je Rusko prezidenta Vladimira Putina, ktoré vidí naše slabosti omnoho jasnejšie ako ich vidíme my sami, a nemilosrdne ich využíva. Tieto slabosti sú väčšinou všeobecnej povahy a ešte predtým ich do istej miery využívala Saudská Arábia a tiež Čína.

O krok vpred

Najčistejší príklad hybridnej vojny sme videli minulý rok na Ukrajine. Ešte predtým ako 18. marca ruské jednotky napochodovali do budovy regionálneho parlamentu v hlavnom meste Krymu Simferopoľ, si Kremeľ zaistil víťazstvo. Prostredníctvom úplatkov, zastrašovania a kybernetickej špionáže prenikol do každej časti ukrajinského štátneho aparátu. Nie je preháňaním povedať, že Kremeľ bol o ukrajinských plánoch a schopnosti odolávať útoku informovaný lepšie ako kyjevské vedenie.

Ruský ekonomický tlak na Ukrajinu – kombinácia energetických sankcií, obchodných blokád a finančnej manipulácie – spôsobil, že krajina bola na pokraji bankrotu ešte predtým, než sa vôbec začala vojna. Kyjevské rozhodovanie nebolo len obmedzené, ale aj zmätené. Ruská propaganda vytvorila na Kryme a medzi mnohými inými Ukrajincami dojem, že moc v ich krajine prevzali fašisti a že „ruskojazyční“ obyvatelia (úmyselne vágna kategória) čelia ich perzekúcii.

Rozdeliť a rozptýliť

Ľudia žijúci mimo Ukrajiny boli tiež zmätení. Rusko dokázalo vykresliť udalosti na Ukrajine nie ako inváziu a okupáciu územia inej krajiny, ale ako súčasť ospravedlniteľnej odpovede na cynickú mocenskú hru EÚ a NATO.

Dokonca aj po roku si mnohí ľudia na Západe neuvedomujú rozsah ruských ambícií a schopností: Kremeľ má v úmysle Západ rozdeliť a rozptýliť, chce narušiť transatlantickú solidaritu a znovu nastoliť niečo ako hegemóniu nad susednými krajinami tým, že bude obmedzovať ich rozhodnutia v bezpečnostnej oblasti a bude zaisťovať, že nebudú predstavovať hrozbu režimu, ktorý dnes zoviera Rusko.

Všade v juhovýchodnej a strednej Európe ruský vplyv rastie, čo znamená, že ani EÚ ani NATO dnes nemôžu fungovať správne: až príliš pekne to ilustruje postoj novej gréckej vlády k Rusku.

Peniaze aj smrdia

Našou prvou a najväčšou slabosťou je viera, že – ako hovorili starí Rimania – peniaze nesmrdia.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |