Fico podceňuje, že aj v Hlase môže mať niekto sebaúctu

Možno robíme chybu, ak sa na fungovanie vlády Roberta Fica pozeráme čisto politicky. Politicky spája koalíciu túžba po moci. Vedia, že sa navzájom potrebujú, že v ďalšej vláde už nemusia byť. To je taká silná motivácia, že vydržíte naozaj veľa.

Po prvom roku tejto vlády je jasné, že ide o viac ako iba politiku a technológiu moci. Robert Fico si stráži, aby ho neopustil žiaden poslanec, aj keď to musí znamenať, že podporuje hlúposti Petra Kotlára, nevzdelanosť a nekultúrnosť Martiny Šimkovičovej, vulgárnosť Rudolfa Huliaka a smiešnosť Andreja Danka.

Možno sa preto na vládu musíme pozerať cez optiku sebaúcty. Strana Hlas odišla od Smeru, lebo spôsoby Roberta Fica boli už také toxické a kriminálne, že sa im to zdalo ako problém pri ceste k moci. Prerátali sa a Fico sa dokázal vrátiť.

Najväčšie poníženie prišlo v momente, keď Peter Pellegrini vstúpil do vlády s Ficom a Dankom, o ktorých predtým hovoril, že s nimi vo vláde už nebude. On osobne to urobil preto, aby vyhral prezidentské voľby. Strana Hlas, lebo si neváži samu seba.

Koľko hanby sa dá vydržať? Koľko Kotlárov, Šimkovičových, Machalov, Huliakov, Tarabov, Dankov môžete denne stretávať a byť s nimi v jednej rodine? Ako si dokážete ospravedlniť, že ste vo vláde, v ktorej premiér uprednostňuje práve tých nevzdelaných a nebezpečných exotov a vás núti ustupovať? Ako sa dá žiť s tým, že vláda, ktorej ste členom, ničí Slovensko a ohrozuje naše fungovanie v Európskej únii?

Predseda Hlasu Matúš Šutaj Eštok má zjavne sebaúctu vyoperovanú. A ešte k tomu je mentálne zo sveta Fica, Danka či Huliaka. Ale sú takí naozaj všetci v Hlase?

Máme skúsenosť, že vlády Roberta Fica sa na rozdiel od vlád demokratických strán nerozpadávajú. Ak sa aj na štvrtú Ficovu vládu budeme pozerať čisto politicky, dá sa predpokladať, že to nejako uťapkajú na celé štyri roky.

Sebaúcta je však veľká sila. Táto vláda už denne útočí na základné hodnoty. Nie je schopná prinášať výsledky, zlepšovať život na Slovensku, ale zato robí hanbu medzinárodných rozmerov.

Za posledné dni sa ozvalo viacero poslancov Hlasu, ktorí zatiaľ veľmi opatrne, ale predsa hovoria, že to je pre nich už príliš. V piatok oznámila demisiu ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková, ktorá síce zdravotníctvo naozaj nezvládala, ale to jej nebránilo, aby na záver povedala, že problém je v premiérovi a koalícii. V nedeľu sa ozval prezident Peter Pellegrini. Nebolo to nič odvážne a hodnotové, ale v jeho prípade sa počíta, že vôbec niečo povedal.

Robert Fico vie, že on sám môže vládnuť iba vďaka podpore ľudí, ktorých ženie jeho nenávisť a strach, ktorý šíri. Vie, že koalíciu udrží iba vtedy, keď bude nadbiehať hlúposti a nevkusu.

Pár jednotlivcov v Hlase to však nemusí ustáť. Celkom isto cítia, že sú súčasťou hanebnej a zlej vlády. Vedia, že ju vytvorili a už rok sú aj zodpovední za všetko, čo napáchala. Od rozvratu právneho štátu cez výbuch v zahraničnej politike, úpadok ekonomiky a škody na kultúre a vzdelanosti krajiny. Každý deň, ktorý to tolerujú, zvyšuje pravdepodobnosť, že sa od Fica nebudú môcť odpútať, lebo sa sami stávajú zlom.

Aspoň niektorí však ešte určite majú zvyšky sebaúcty. A tá môže byť silnejšia ako túžba po moci, strach z Fica a pocit vlastnej dôležitosti.

Aj v politike platí, že nakoniec rozhoduje osobná integrita a odvaha. Hľadať ju v tejto koalícii je takmer zbytočné, ale predsa. V Hlase musia aspoň niektorí vnímať, že aj na ich hlase záleží. Bez ich tichého súhlasu vláda nedokáže fungovať.

Sme ešte ďaleko od toho, aby sa to prejavilo, ale prvé náznaky tu sú. V hre totiž nie je iba to, či vládne Fico a jeho kumpáni alebo progresívni liberáli. Nie je to iba bežné politikárčenie.

Aj v Hlase už možno niektorí začínajú chápať, že táto vláda je na diaľnici do minulosti. Prináša hanbu, izoláciu a tmu. Je to civilizačná otázka. Presne také musí byť aj ich rozhodovanie: buď ďalej živím draka, alebo poviem dosť.