STVR uzatvorila na špeciálne vydanie O päť minút dvanásť s Ficom z Dukly zmluvu s ministerstvom obrany

Nedeľňajšie mimoriadne vydanie politickej debaty O päť minút dvanásť, ktorého hosťom bol premiér Robert Fico (Smer) a vysielalo sa z vyhliadkovej veže v Duklianskom priesmyku, vzniklo ako spolupráca STVR a ministerstva obrany, ktoré vedie Robert Kaliňák zo Smeru.

Vyplýva to zo zmluvy, ktorú verejnoprávna televízia uzatvorila s rezortom minulý týždeň. Ministerstvo si v nej objednalo nielen odvysielanie živého prenosu z osláv 80. výročia Karpatsko-duklianskej operácie, ale aj špeciálne vydanie hlavnej politickej diskusie STVR či živé vstupy do správ. Telerozhlasu má za to podľa zmluvy zaplatiť náklady do výšky 75-tisíc eur s DPH.

Bývalý riaditeľ RTVS Ľuboš Machaj a rovnako aj bývalý riaditeľ Českej televízie Petr Dvořák považujú fakt, že sa značka hlavnej politickej debaty na verejnoprávnej televízii objaví v zmluve s ministerstvom, za neštandardný.

STVR navyše na spoluprácu s ministerstvom divákov O päť minút dvanásť neupozornila: nepovedala o nej ani moderátorka, takáto informácia sa neobjavila ani v záverečných titulkoch relácie.

Podľa vedenia telerozhlasu peniaze zo zmluvy na výrobu O päť minút dvanásť nešli a zmienka o relácii sa do zmluvy dostala z dôvodu „zabezpečenia poskytnutia vstupov pre bezpečnostnú podporu“ či preto, aby sa mohli napojiť na odber elektrickej energie z vyhliadkovej veže na Dukle.

Nekonfliktný rozhovor o ozbrojených silách

Ostatné vydanie relácie O päť minút dvanásť vyvolalo otázky už v nedeľu. I keď STVR v lete ohlásila, že novým moderátorom diskusie bude Marek Gudiak, od začiatku novej televíznej sezóny nemoderoval už tri vydania. Jedno pre chorobu, zvyšné „po dohode“.

Kým v predchádzajúcich dvoch prípadoch namiesto Gudiaka moderoval diskusiu Alfonz Šuran, 40-minútový rozhovor s predsedom vlády, ktorý nemal oponenta, viedla Monika Šebová, ktorá prišla do Mlynskej doliny pred rokom z televízie Joj. V STVR moderuje publicistickú reláciu Cez lupu a dennú reláciu spravodajskej :24 s názvom Komentáre dňa.

I keď Fico využil priestor v televízii aj na kritiku opozície a vlastné politické stanoviská k aktuálnym témam, moderátorka mu neprotirečila a držala sa vopred zvolenej dramaturgie. Veľká časť otázok sa týkala situácie v ozbrojených silách. Šebová sa pýtala na povinnú vojenskú službu, spoluprácu v NATO či výdavky na armádu, teda na témy, ktoré nepatria k najaktuálnejším.

„Dôvera v armádu je napriek neochote Slovákov bojovať za svoj štát vysoká. Spomeniem prieskum, z ktorého vzišlo, že Ozbrojené sily Slovenskej republiky sú druhou najdôveryhodnejšou inštitúciou po Hasičskom a záchrannom zbore. Čomu to pripisujete?“ znela jedna z jej otázok.

Zmluva medzi ministerstvom obrany a STVR obsahuje ustanovenia, podľa ktorých sa ministerstvo obrany zaväzuje „bezodkladne po podpise tejto zmluvy odovzdať STVR na schválenie podklady na celkovú dramaturgiu podujatia, bodový scenár podujatia vrátane výberu účinkujúcich a moderátora podujatia, podrobný scénosled a harmonogram podujatia“. Z kontextu však vyplýva, že sa tým myslí slávnostný prenos z osláv Karpatsko-duklianskej operácie.

To, že by sa ministerstvo podieľalo aj na dramaturgii mimoriadneho vydania O päť minút dvanásť, vedenie STVR odmieta. „Absolútne vylučujeme akúkoľvek spoluprácu či zásahy ministerstva obrany a úradu vlády pri tvorbe obsahu a dramaturgie relácie O 5 minút 12 – špeciál. Spomínané inštitúcie sa nijakým spôsobom nepodieľali ani na príprave relácie, ani na výbere moderátorky, na tvorbe otázok či scenára a ani na výbere dramaturga,“ odpísala šéfka komunikácie STVR Andrea Pivarčiová.

„Ostro sa voči takýmto špekuláciám ohradzujeme. Dramaturgia nedeľnej relácie O 5 minút 12 – špeciál bola, tak ako vždy pri štandardných vydaniach relácie, výlučne v rukách STVR. Rozhodnutie o výbere moderátorov je autonómnym rozhodnutím vedenia STVR, v tomto prípade vedenia sekcie spravodajstva. Relácia O 5 minút 12 – špeciál bola súčasťou mimoriadneho vysielania k 80. výročiu Karpatsko-duklianskej operácie, preto bolo potrebné zo strany Slovenskej televízie a rozhlasu prispôsobiť dramaturgiu a koncept relácie O 5 minút 12 – špeciál slávnostnej atmosfére dňa.“

Podľa informácií Denníka N sa na vysielaní diskusie z Dukly nepodieľal štandardný dramaturgický tím O päť minút dvanásť, zvláštne pôsobili aj ďalšie detaily. Napríklad, keď premiér Fico začal spontánne hovoriť o zahraničných misiách slovenských vojakov, STVR ukázala archívne zábery z nich. Keďže rozhovor vysielali naživo, museli byť pripravené vopred.

Ministerstvo obrany vo svojej reakcii napísalo, že nevstupovalo ani do personálneho obsadenia relácie, ani do obsahu a formy otázok, ktoré moderátorka položila. „Konečný výber i formát špeciálneho vydania relácie bol v kompetencii STVR,“ odpísali z tlačového odboru rezortu obrany.

Verejnoprávna televízia v tlačovej správe informovala, že O päť minút dvanásť s Robertom Ficom si v nedeľu pozrelo spolu 290 000 divákov. Na Jednotke ju sledovalo 223 000 divákov a diskusia dosiahla takmer 20-percentný podiel v cieľovej skupine divákov nad 12 rokov. Ďalších 67 000 divákov rozhovor videlo na spravodajskom okruhu :24. Priamy prenos z osláv 80. výročia Karpatsko-duklianskej operácie pri Duklianskom pamätníku, ktorý nasledoval po politickej debate, sledovalo na Jednotke a stanici :24 spolu 220 000 divákov. Ide o údaje z peoplemetrových meraní, ktoré robí PMT/Kantar Slovakia.

Bývalý riaditeľ: Nie je to normálne

Odvysielanie štátnych osláv prostredníctvom verejnoprávnej televízie, s finančnou podporou vlády či ministerstiev, nie je ničím novým.

V takejto spolupráci toto leto vznikol napríklad prenos z osláv príchodu sv. Cyrila a Metoda či výročia Deklarácie zvrchovanosti. Zmluva na priamy prenos z cyrilo-metodských osláv vznikla ešte za bývalého riaditeľa verejnoprávneho telerozhlasu Ľuboša Machaja.

To, aby predmetom zmluvy medzi verejnoprávnou televíziou a štátom bola aj hlavná politická debata, však Machaj kritizuje. „Určite nepovažujem za štandardné – a zatiaľ v ešte stále demokratickej krajine za normálne -, aby sa najsledovanejšia politická relácia verejnoprávneho vysielateľa ocitla v zmluve s finančným plnením,“ reagoval.

„Za tie dva roky, čo som bol na pozícii generálneho riaditeľa, sa nič také nestalo. A ešte jedna poznámka – už rozumiem, prečo mi otázky moderátorky a premiéra vyznievali ako dopredu nacvičené divadlo.“

STVR vo svojom stanovisku napísala, že zmluva vznikla najmä pre zabezpečenie vysielania priameho prenosu z osláv. Zmienka o tom, že súčasťou spolupráce je aj O päť minút dvanásť, podľa šéfky komunikácie Andrey Pivarčiovej súvisela s tým, že vysielanie relácie prebiehalo priamo z miesta konania osláv na Dukle, ktorá patrí medzí strážené objekty.

„Preto bola potrebná zo strany organizátora a úradu vlády súčinnosť pri zabezpečení parkovania vozidiel záznamovej a prenosovej techniky STVR, ako aj pri zabezpečení poskytnutia vstupov pre bezpečnostnú podporu a tiež bolo potrebné umožniť pripojenie a odber elektrickej energie na vyhliadkovej veži Dukla pre potreby vysielania relácie O 5 minút 12 – špeciál. Z tohto dôvodu bola v zmluve zmienka aj o relácii O 5 minút 12,“ tvrdí.

„Spravodajstvo STVR nemôže čerpať finančné prostriedky z komerčných projektov, v rámci inštitúcie má oddelené financovanie, čím je garantovaná jeho nezávislosť. Z tohto dôvodu ani včerajšia relácia o 5 minút 12 – špeciál nebola financovaná z prostriedkov zo spomínanej zmluvy s ministerstvom obrany.“

Bývalý riaditeľ verejnoprávnej Českej televízie Petr Dvořák hovorí, že situácia sa mu komentuje ťažko, keďže nepozná detailné procedúry a kontrolné mechanizmy v STVR, ktoré by mali jasne oddeliť obchodnú činnosť od vytvárania obsahu. Dodáva však, že v Českej televízii by nebolo možné ani len to, aby si štátna inštitúcia objednala odvysielanie priameho prenosu z konkrétnej politicko-spoločenskej akcie.

„Rozhodnutie o nakrúcaní takýchto akcií bolo vždy v kompetencii redakcie spravodajstva a záležalo na redakcii a jej zodpovedných pracovníkoch, aby vyhodnotili spoločenský alebo politický prínos takejto akcie, aby vysielaním o jej konaní Česká televízia plnila verejnú službu na základe pravidiel definovaných Zákonom o Českej televízii a jej kódexom. Medzi obchodným oddelením a redakciou spravodajstva a publicistiky boli vždy striktne dodržované a kontrolované pravidlá redakčnej nezávislosti.“

STVR stále bez riadneho riaditeľa

Vládne strany Smer, SNS a Hlas po nástupe k moci nešetrili voči verejnoprávnemu telerozhlasu kritikou. Nakoniec tento rok presadili zákon, ktorým zrušili doterajší Rozhlas a televíziu Slovenska (RTVS) a nahradili ho Slovenskou televíziou a rozhlasom (STVR).

Nová inštitúcia funguje od 1. júla, ale prechod sa nezaobišiel bez problémov. STVR funguje so starým webom na adrese rtvs.sk, bez nového loga, ktoré dala vytvoriť ministerka kultúry Martina Šimkovičová (nom. SNS), ale najmä bez riadneho riaditeľa. Jeho právomoci vykonáva ako poverený zástupca Igor Slanina, s mandátom od predsedu Národnej rady.

Voľbu riadneho riaditeľa brzdí fakt, že stále ešte nebola konštituovaná Rada STVR, ktorá má túto funkciu obsadiť. Podľa nového zákona má mať deväť členov, z ktorých štyroch vybralo ministerstvo kultúry (jedného na návrh ministra financií), zvyšných piatich musí vybrať parlament.

Šimkovičová do Rady STVR nominovala svojho najbližšieho spolupracovníka Lukáša Machalu, ďalej Petra Benčuríka, ktorý v minulosti pôsobil vo finančnej skupine Slavia Capital, Jozefa Krošláka, teda bývalého hovorcu Vladimíra Mečiara, a Jarmilu Mikušovú.

Ostatných piatich členov Rady vyberú poslanci zo 44 nominácií, ktoré plénu posunul parlamentný mediálny výbor. Z koalície však presakuje, že aj tu dochádza k sporom. Predseda koaličnej SNS Andrej Danko sa v pondelok v prokremeľskom rádiu Infovojna sťažoval, že voľbu blokuje strana Hlas.

Tvrdil, že minister školstva a podpredseda Hlasu Tomáš Drucker požaduje, aby Hlas vybral troch členov. „Nie je možné vyskladať odborníkmi Radu STVR, aby mohli zvoliť šéfa,“ povedal Danko a dodal, že pre to sa nemôže v STVR začať reforma. Podľa jeho slov chce Hlas za jedného člena Rady STVR presadiť aj Daniela Krajcera, bývalého ministra kultúry. „Môžem si dať s Krajcerom pivo, ale politicky stojí na inom brehu,“ vyhlásil predseda SNS.

Výber z otázok v špeciálnom vydaní O päť minút dvanásť

Pán premiér, nachádzame sa na mieste piety a spomienok asi 1 km východne od hraničného priechodu Vyšný Komárnik – Barwinek. Zem je tu pokropená množstvom krvi. Pred 80 rokmi tu došlo k jednej z najväčších horských bitiek v druhej svetovej vojne a vôbec u nás historicky sa hovorí o najväčšej vojenskej operácii v dejinách Slovenska. Aký význam jej pripisujete vy ako občan tohto štátu?

Štát krátko po tom, ako s vážnosťou pristúpil k augustovým oslavám Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici, rovnako dnes veľkolepo oslavujeme okrúhle výročie Karpatsko-duklianskej operácie. Okrem spomienkových podujatí tu budú oficiálne príhovory, armádne ukážky a tiež kultúrno-spoločenský program. Pred rokmi tú mnohí naši predkovia položili život, postavili sa okupantom. Aký odkaz chcete dnes vyslať súčasníkom a potomkom tých, ktorí položili život?

Priamych účastníkov bojov v druhej svetovej vojne už nie je medzi nami veľa. Neviem, či ste dnes už mali možnosť sa s niektorými z nich stretnúť, alebo to ešte na vás počas dnešného dňa čaká, v každom prípade by som sa opýtala, čo hovoríte týmto ľuďom, keď im podávate ruky?

Ako vnímate dnes úlohu Ozbrojených síl Slovenskej republiky? Predsa len sú profesionalizovanou armádou a súčasťou nadnárodných štruktúr. Ideme smerom plnenia plánu cieľa členských krajín NATO na výdavky v hodnote dvoch percent HDP v súvislosti s obranou, možno aj v porovnaní napríklad s Poľskom, ktoré investuje viac do armády?

Ako by ste chceli motivovať mladých ľudí, aby chceli byť súčasťou Ozbrojených síl Slovenskej republiky? Predsa len, podľa prieskumov, z ktorých nejaké čísla vyplynuli, Slovákom sa nie veľmi chce bojovať za vlasť. Konkrétne na túto otázku „určite áno“ odpovedalo necelých 7 percent, v porovnaní napríklad s Českou republikou sa k tomu vyjadrili opýtaní kladne vo výške 33 percent ľudí. Za zmienku stojí, že k obrane vlasti so zbraňou v ruke sa prihlásilo aj 17 a pol percenta opýtaných žien.

Dôvera v armádu je napriek neochote Slovákov bojovať za svoj štát vysoká. Spomeniem prieskum, z ktorého vzišlo, že Ozbrojené sily Slovenskej republiky sú druhou najdôveryhodnejšou inštitúciou po Hasičskom a záchrannom zbore. Čomu to pripisujete?

Dobe, v ktorej žijeme, kraľujú technológie. Je samozrejmé, že treba finančne prispievať do armády. Otázne je možno povedať si, kde je ten strop v súčasnosti, práve aj v súvislosti so šetrením a s konsolidáciou verejných financií. (…) Do akej miery je to dnes na mieste, v čase konsolidácie?

Zdieľate postoj prezidenta Petra Pellegriniho, ktorý sa na Valnom zhromaždení OSN nedávno v New Yorku vyjadril, že Slovensko by sa možno malo pripraviť na prípadnú jadrovú haváriu na Ukrajine v súvislosti s vojnou proti Rusku, ktorá ohrozuje aj Záporožskú jadrovú elektráreň?

Slovenská spoločnosť je v ostatných rokoch rozpoltená. Vytratila sa elementárna slušnosť a vzájomný rešpekt, do istej miery môžu za to politici z celého politického spektra. Z pozície premiéra vidíte možnosti, akou cestou, akú formu zvoliť, aby ste niečo takéto mohli, vedeli zmierniť?

V zásade ste sa veľmi zrozumiteľne vyjadrili k okrúhlemu stolu, po ktorom volal zvolený prezident Peter Pellegrini ešte so svojou predchodkyňou Zuzanou Čaputovou. Dnes hovoríte „nie“. Myslíte si, že už je to definitívne pasé? Prešlo toľko času, kedy treba hľadať iné cesty?