Denník N

Jahnátek deň pred voľbami menil zmluvy svojim nominantom, aby mohli dostať odstupné

Bývalý minister pôdohospodárstva Ľubomír Jahnátek v rokovacej sále NR SR. Foto N – Tomáš Benedikovič
Bývalý minister pôdohospodárstva Ľubomír Jahnátek v rokovacej sále NR SR. Foto N – Tomáš Benedikovič

Ministerstvo pôdohospodárstva uzatvorilo 4. marca dodatky so siedmimi riaditeľmi štátnych firiem. Priznali im možnosť dostať trojmesačné odstupné.

„Mišmaš, obrovský počet politických strán a patová situácia,“ predvídal premiér Robert Fico (Smer) v sobotu 5. marca krátko pred zatvorením miestností výsledky parlamentných volieb. Smer v tom čase už poznal svoje vlastné prieskumy, ktoré ukazovali, že po štyroch rokoch samovlády nemá isté ani len to, že zostane pri moci. A to by stálo miesta mnoho straníckych nominantov.

Nakoniec sa síce najväčšej strane podarilo zostaviť koalíciu, ale mnohí doterajší šéfovia úradov, ministerských odborov či štátnych podnikov musia aj tak uvoľniť miesta ľuďom z koaličných strán (SNS, Most-Híd, Sieť).

Na ministerstve pôdohospodárstva, ktorému šéfoval Ľubomír Jahnátek (Smer), si v neistej predvolebnej atmosfére zrejme uvedomili, že v zmluvách so siedmimi riaditeľmi štátnych podnikov, ktoré pod rezort patria, chýba klauzula zaručujúca možnosť získať odstupné v prípade, že budú zo svojich miest odvolaní.

Deň pred voľbami, v piatok 4. marca, im ju ministerstvo do zmluvy doplnilo. Dodatky podpisoval Ľubomír Jahnátek, ktorého už vo funkcii tento týždeň vystriedala Gabriela Matečná, ktorú do funkcie nominovala SNS.

Jeden až tri platy

Dodatky sa týkali riaditeľov siedmich podnikov – štátnych Lesov SR, nitrianskeho Agroinštitútu, Národného žrebčína v Topoľčiankach, Závodiska v bratislavskej Petržalke, Plemenárskych služieb, výstaviska Agrokomplex a podniku Hydromeliorácie.

Nový odsek v zmluve riaditeľom zaručuje, že „pri odvolaní riaditeľa z funkcie môže byť podľa rozhodnutia ministra priznaná náhrada vo výške jednej až trojnásobku jeho mesačnej odmeny za podmienky záväzku dodržania zákazu konkurencie aj v období po ukončení výkonu funkcie“.

Takúto formuláciu, ktorá síce riaditeľom nepriznáva odstupné automaticky, ale ministrovi umožňuje o ňom rozhodnúť, doteraz v zmluve nemali. Hovorca Lesov SR Vlastimil Rezek povedal, že riaditeľ podniku Peter Morong zmenu zmluvy neinicioval, no ustanovenie je podľa neho porovnateľné s tým, čo hovorí zákonník práce.

Či Morong vo funkcii zostane po preobsadení ministerstva, ešte nie je jasné. „O ďalšom pokračovaní vo funkcii alebo odvolaní generálneho riaditeľa rozhoduje ministerka a doteraz takéto rozhodnutie nepadlo,“ dodáva Rezek.

Pod ministerstvo pôdohospodárstva patrí sedem podnikov vrátane žrebčína v Topoľčiankach. Foto - TASR
Pod ministerstvo pôdohospodárstva patrí sedem podnikov vrátane žrebčína v Topoľčiankach. Foto – TASR

Jahnátek: Nemajú nič navyše

Bývalému ministrovi a dnes radovému poslancovi Smeru Ľubomírovi Jahnátkovi sa na dodatkoch uzatváraných deň pred voľbami nič čudné nezdá. Nepamätá sa, že ich podpisoval, lebo na ministerstve vraj každý deň podpisoval množstvo podobných zmlúv. „Takýchto zmlúv som dostával stovky – čo ja viem, kto tam mal čo napísané?“

Zmenu podľa neho pripravili personalisti na ministerstve a je podľa neho v poriadku, pretože riaditelia majú na takéto odstupné nárok podľa zákonníka práce. „Ak to dovtedy v zmluve nemali, tak je to chyba, lebo každý má nárok na odstupné zo zákona,“ tvrdí.

„Musíte sa personalistov spýtať, prečo im to do zmluvy predtým nedali a prečo im to dali teraz. Ja som to podpisoval len ako štatutár. Tam nie je nič navyše, je to normálne zákonné odstupné. Tak či tak na to majú zo zákona nárok. Čo sa nad tým čudujete, to vôbec nechápem.“

S riaditeľmi a zákonníkom práce je to však v prípade riaditeľov štátnych podnikov komplikovanejšie. Je pravda, že odstupné vo výške jedného až troch platov je primerané tomu, o čom hovorí zákonník práce. No riaditelia štátnych podnikov neuzatvárajú klasické pracovné zmluvy. Neriadia sa zákonníkom a nie sú ani zamestnancami podnikov.

Štátnym firmám šéfujú na základe mandátnej zmluvy, ktorú podpisujú podľa zákona o štátnom podniku. Ten žiadne odstupné nespomína. Riaditeľovi podľa zákona náleží mesačný plat, podiel zo zisku firmy, ktorý nesmie prekročiť desať percent, a potom už len to, na čom sa dohodne s ministerstvom v zmluve.

Nová ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná. Foto - TASR
Nová ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná. Foto – TASR

Matečná sa na dodatky pozrie

O výmenách vo vedení štátnych podnikov sa zatiaľ nerozhodlo. Aj tieto posty sa budú deliť medzi koaličné strany, môže sa teda stať, že nominantov Smeru nahradia napríklad ľudia z Mosta-Híd či Siete.

Ministerstvo pôdohospodárstva mení stranícku príslušnosť oveľa častejšie ako rezorty obrany či financií: patrilo Smeru (2012 – 2016), Mostu-Híd (2010 – 2012), HZDS (2006 – 2010), SMK (2002 – 2006), SDĽ (1998 – 2002), HZDS (1994 – 1998), SDĽ (1994), HZDS (1992 – 1994) a KDH (1990 – 1992).

Nová ministerka Gabriela Matečná chce dodatky riaditeľov štátnych podnikov preveriť. „Nechala si predložiť všetky manažérske zmluvy a dodatky k nim, aby ich mohla vyhodnotiť. Následne rozhodne o ďalšom postupe,“ odpísal hovorca ministerstva Peter Hajnala.

Štátne firmy platy svojich šéfov zverejňovať nemusia. Bývalý minister spravodlivosti Tomáš Borec síce plánoval do infozákona dostať povinnosť zverejňovať mzdy aj odmeny štátnych manažérov, keď sa však vlani v októbri dostal zákon do parlamentu, tieto ustanovenia z neho vypadli. Ministerstvo to vtedy vysvetlilo tým, že sa nedosiahol kompromis.

Jediné, čo sa o odmenách šéfov štátnych podnikov teda dá zistiť, je ich celkový príjem z verejnej funkcie, ktorý musia uviesť do majetkového priznania. Tam je započítaný nielen mesačný plat, ale aj odmeny či podiel zo zisku. Napríklad bývalý šéf štátnych Lesov Ctibor Határ za rok 2014 priznal ročný príjem necelých 70-tisíc eur.

Šéfka Agroinštitútu Mária Debrecéniová za rok 2014 dohromady zarobila 27-tisíc eur, riaditeľ Agrokomplexu Eduard Krcho 25-tisíc a riaditeľ Národného žrebčína v Topoľčiankach Michal Horný dostal na účet asi 35-tisíc eur.

Slovensko

Teraz najčítanejšie