Kam miznú mačky a ako sa zaľúbiť? Murakami odpovedá čitateľom
Haruki Murakami vyzval svojich čitateľov, nech sa pýtajú na čokoľvek. A oni to radi urobili.
Ako sa človek zaľúbi? Ako sa zlepší v písaní? Ako mám správne behať? Kam zmizla moja mačka? Dokážu mačky rozumieť ľuďom? Ako mám schudnúť? Čo hovoríte na to, že vás už niekoľkokrát tipovali na držiteľa Nobelovky? Prečo mám v tridsiatke pocit, že som nič nedokázal, hoci som si dávno myslel, že už budem dospelý a bude to úžasné?
Japonský spisovateľ Haruki Murakami si v polovici januára otvoril internetovú poradňu. Za dva týždne mu prišlo viac ako tridsaťtisíc otázok. A on teraz poctivo odpovedá. Každý deň aj tridsiatim ľuďom. A odpovedá tak, ako sľúbil – na všetko.
Japončina je iste krásny jazyk
Rieši intímne problémy svojich čitateľov, fanúšikov či náhodných anonymných okoloidúcich. Hovorí, kam rád chodí, kde rád spí, čo rád počúva, je aj pije. Otázky sú také, ako jeho knihy. Sú z reálneho aj fiktívneho sveta, pričom je úplne zbytočné posudzovať, ktoré z nich sú skutočnejšie a naliehavejšie.
Väčšina z nich je, nanešťastie, písaná v japončine a automatické prekladanie pomocou prehliadača nie je práve výhra. Chvíľu fungoval web, kde zrejme oddaný fanúšik prekladal odpovede z japončiny do angličtiny, ale momentálne je nedostupný a zmazaný. Niektoré z Murakamiho odpovedí v angličtine zverejnili OpenCulture.com a blog japonskej odnože Wall Street Journal – Japan Real Time.
Položiť svoju otázku mohli fanúšikovia azda najobľúbenejšieho japonského spisovateľa do konca januára, Murakamiho odpovede by mali pribúdať do marca.
Ak si však myslíte, že sú plné optimistických rád do života, nie je to celkom pravda. „Talent na písanie je podobný schopnosti rozprávať sa s dievčaťom,“ odpísal Murakami čitateľovi, ktorý sa pýtal, ako sa môže v písaní zlepšiť. „Do istej miery sa môžete zlepšiť praxou, ale v podstate ste sa s talentom písať buď narodili, alebo nie.“
Je to jednoduché
Podobne strohá rada smerovala aj k 17-ročnej dievčine, ktorá sa pýtala, ako má schudnúť. Murakami napísal, že sú na to iba tri spôsoby. „Netreba čítať žiaden manuál na diétu, je to veľmi jednoduché,“ – stačí vraj menej jesť, viac cvičiť, alebo sa zaľúbiť. „Obzvlášť posledná z možností je veľmi efektívna,“ dodal Murkami.
Akoby tušil, že aj na to, ako k tomu môže dôjsť, sa ho ktosi iste spýta. „V podstate je to náhodná kolízia. Nepredvídateľná a neodvratná. Preto sa vždy radšej pripútajte.“
Nie je to však iba tak, že by Murakami dávkoval rady – občas sa prizná, že by tiež nejednu potreboval. Napríklad vtedy, ak ide o mačky alebo o zbytočne ťažkú tašku, ktorú všade nosí. Dvadsaťšesťročná žena sa ho pýtala, ako docieliť, aby stále nenosila toľko vecí, na čo jej rovnako bezradný Muarkami odpísal, že netuší – so sebou vraj stále nosí knihy, iPod, plavky, v prípade, že by mal náhlu chuť zaplávať si, elektronickú čítačku kníh, okuliare, zubnú kefku, šiltovku Red Sox, diár a množstvo ďalších vecí. „Rád by som cestoval naľahšie, ak by to len šlo,“ napísal.
A čo s miznúcimi mačkami? „Mačky skrátka miznú. Starajte sa o ne, kým sú nablízku,“ radí Haruki Murakami.
