Denník N

Rok 2015 bol vôbec najteplejší od počiatku meraní. Čo robiť, aby si to naša myseľ konečne všimla?

Vedci sa nás snažia presvedčiť, že situácia je vážna, ale nám je to stále akosi jedno. Prečo?

Ponechajme teraz stranou skepsu etika Juliana Savulesca z Oxfordu, ktorý sa domnieva, že ak našu nedokonalú myseľ nezačneme cielene vylepšovať, napríklad „morálnymi liekmi“, nebudeme schopní efektívne riešiť hrozbu globálneho otepľovania.

Že klimatická zmena predstavuje veľký problém, naznačujú posledné údaje. NASA informovala, že tento február bol o 1,35 stupňa teplejší, ako bol pre daný mesiac dlhodobý priemer medzi rokmi 1951 až 1980.

Ide o vôbec najväčší skok v teplote, aký sme doteraz zaznamenali. Prekonali sme rekord z minulého mesiaca, keď bola teplota 1,15 stupňa nad dlhodobým priemerom.

Je a bude teplo

Rok 2015 bol vôbec najteplejší od počiatku meraní v roku 1850.

Politici sa snažia o to, aby sme udržali globálne otepľovanie na hodnote okolo 2 stupňov Celzia oproti obdobiu spred industriálnej éry. Podľa správy OSN nie je tento cieľ reálny. Klimatológ James Hansen a jeho tím si myslí, že už oteplenie o 2 stupne, ktoré – zdá sa – prekročíme, povedie ku katastrofám.

Podľa článku, ktorý Hansen s kolegami uverejnil minulý mesiac v časopise Atmospheric Chemistry and Physics, budú na konci tohto storočia pobrežné oblasti USA – vrátane miest ako New York, Washington alebo San Francisco – neobývateľné.

O životnom prostredí v budúcnosti sme debatovali aj v Science na N-tú

Je nám to jedno

Vedci sa nás snažia presvedčiť, že situácia je vážna, ale nám je to stále akosi jedno. Prečo ten nezáujem? Podľa prieskumu Pew Research Center z roku 2014 iba 29 percent Američanov považuje globálne otepľovanie za jednu z priorít v agende amerického prezidenta. Pri ekonomike to bolo 80 percent, pri terorizme 73 percent ľudí.

Sander van der Linden z univerzity v Princetone a jeho tím publikovali minulý rok v prestížnom časopise Psychological Science článok o tom, prečo naša myseľ na hrozby spojené s globálnym otepľovaním nereaguje a čo sa s tým dá robiť.

Prvý problém je, že globálne otepľovanie sa často popisuje slovníkom, ktorý je nám veľmi vzdialený – ide o abstraktné analýzy či štatistiky. Z mnohých experimentov vieme (Wasonov výberový test), že informácie oveľa lepšie chápeme, ak sú vysvetlené na konkrétnych príbehoch konkrétnych ľudí.

Neziskové organizácie to pochopili už dávno. Keď od nás žiadajú peniaze na svoje bohumilé aktivity, neoslovujú nás štatistikami, že vo svete umierajú ročne milióny detí v dôsledku chudoby. To by nás nechalo chladnými. Namiesto toho nás oboznámia s konkrétnym prípadom dieťaťa, nad ktorým môžeme prejaviť ľútosť a otvoriť našu peňaženku.

Zíde z očí, zíde z mysli

Pretože je globálne otepľovanie problém obrovských rozmerov, strácame nádej, že by naše aktivity mohli k jeho riešeniu akokoľvek prispieť. Autori konštatujú, že musíme vytvoriť také spoločenské normy, ktoré nás z pasivity prebudia. Môže ísť napríklad o opatrenia, že sa dostaneme k údajom o spotrebe energie aj našich susedov alebo priateľov. Ich skvelé výsledky v šetrení budú aj nás motivovať k tomu, aby sme sa polepšili.

Tretí problém pri riešení globálneho otepľovania súvisí s heslom „zíde z očí, zíde z mysli“. Ak vedci tvrdia, že zdvihnutá hladina morí ohrozí vzdialené ostrovy, o ktorých ani nevieme, kde ležia, je nám to v podstate jedno. Aby nám to jedno nebolo, treba zdôrazňovať, že globálne otepľovanie je už tu a že sa dotýka aj nás, nie iba neznámych ľudí niekde ďaleko a v budúcnosti.

Motivácia

Štvrtý problém súvisí s tým, ako uvažujeme o ziskoch a stratách. Ak sa globálne otepľovanie prezentuje tak, že by sme teraz museli veľa obetovať, aby z toho profitovali generácie, ktoré prídu dávno po nás, radšej sa uchýlime k statusu quo a neurobíme nič. Zmena v našom uvažovaní by mohla nastať vtedy, ak by sa zdôraznili okamžité výhody zodpovedného správania, ktoré zamedzuje globálnemu otepľovaniu.

Po piate, motivácia externými faktormi – napríklad peniazmi (zníženie spotreby energie, aby ste ušetrili) – často vôbec nefunguje. Oveľa lepšie funguje, ak sme vnútorne motivovaní. Ak sa u ľudí prebudí záujem o životné prostredie a o blaho ich najbližších, ktorí v ňom žijú, potom budú vysoko motivovaní správať sa k prírode lepšie.

„Nastal čas, aby sme pri zaobchádzaní s globálnym otepľovaním uznali zásadné postavenie spoločenských vied,“ povedala na margo výskumu psychologička Tania Lombrozová z univerzity v Berkeley.

Psychológovia nám môžu pomôcť porozumieť tomu, ako funguje ľudská myseľ, a postrčiť ju smerom, aby sme sa globálnym otepľovaním začali zaoberať vážne.

Dostupné z: DOI: 10.1177/1745691615598516

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Životné prostredie

Veda

Teraz najčítanejšie