Orbánova ochrana suverenity: šikanujú protikorupčné mimovládky a médiá. Európsku žalobu považujú za politický útok

Nie je to mimovládka, ale „politická nátlaková skupina“. Tvrdí to maďarský Úrad na ochranu suverenity o protikorupčnej organizácii Transparency International Maďarsko (TIM).

Úrad spustil proti nej konanie v júni a jeho šéf otvorene hovorí, že mimovládka pracuje na oslabení vlády a môže za pozastavenie európskych fondov určených pre Maďarsko.

Európska komisia (EK) 3. októbra oznámila, že podá na Súdny dvor Európskej únie žalobu proti Maďarsku v súvislosti s jeho zákonom o ochrane suverenity. Riaditeľ právneho oddelenia TIM sa však domnieva, že táto iniciatíva je polovičatá a že EK konala tak, aby aspoň sčasti vyhovela všetkým stranám.

Ochrana suverenity

Zákon o ochrane suverenity schválil maďarský parlament v decembri 2023 s podporou Fideszu a opozičnej krajne pravicovej strany Naša vlasť (Mi Hazánk). Fidesz to odôvodnil tým, že zahraničie ohrozuje suverenitu Maďarska. Prijatiu zákona predchádzala dlhá kampaň, počas ktorej predstavitelia vlády kritizovali mimovládne organizácie napojené na opozičných politikov za to, že pred voľbami v roku 2022 použili na svoje politické aktivity americké peniaze.

Péter Márki-Zay, bývalý kandidát zjednotenej opozície na post premiéra, to ani nepopieral. Tvrdil, že ich inšpirovali organizácie napojené na Fidesz, ktoré už roky využívajú štátne peniaze na politické aktivity. Tento argument nezabral u vlády, ktorej propaganda začala používať na opozícu nálepku „dolárová ľavica“ a obvinila opozičné strany z ohrozovania suverenity krajiny.

To však nestačilo. Máté Kocsis, predseda poslaneckého klubu Fideszu, vyhlásil, že chcú „dať ľavicovým novinárom, pseudomimovládkam a dolárovým politikom na frak“. Zo strany vlády najprv zazneli signály, že nový zákon o ochrane suverenity sa médií nedotkne, ale redakcie to nebrali príliš vážne a proti legislatíve kolektívne protestovali.

Samotný zákon bol dostatočne vágne naformulovaný, aby mohol znepríjemniť prácu novinárov.

Čo hovorí zákon

Zákon zriadil Úrad na ochranu suverenity, ktorého úlohou je vyšetrovať činnosť osôb a organizácií porušujúce národnú suverenitu, zhromažďovať údaje od vyšetrovaných osôb alebo organizácií, formulovať návrhy a odporúčania týkajúce sa ochrany suverenity a vykonávať a financovať výskum „s cieľom zlepšovať sociálne, hospodárske, kultúrne, inštitucionálne a právne podmienky pre uplatňovanie národnej suverenity“.

V prípade porušenia princípu suverenity môžu byť organizácie alebo ich členovia, ktorí kandidujú vo voľbách a prijali finančné prostriedky zo zahraničia, odsúdení až na tri roky odňatia slobody. Úrad nemá právomoc ich trestne stíhať, to už robia orgány činné v trestnom konaní na základe informácií od úradu.

Prvé konania

Za predsedu Úradu na ochranu suverenity bol vymenovaný Tamás Lánczi, bývalý riaditeľ provládnej organizácie Századvég. Lánczi pracoval aj ako autor prejavov Viktora Orbána a pôsobil aj ako zástupca štátneho tajomníka ministra verejnej správy a spravodlivosti Tibora Navracsicsa.

Úrad začal svoje prvé konania v júni. Transparency International Maďarsko bola 18. júna oficiálne informovaná, že je vyšetrovaná za využívanie „zahraničných finančných prostriedkov“ na „ovplyvňovanie vôle voličov“ a za podporu takýchto aktivít. V šesťstranovom liste jej bolo položených 62 otázok, na ktoré mala odpovedať do 30 dní.

TIM považovala toto konanie za neopodstatnené a iniciovala konanie proti zákonu o ochrane suverenity na ústavnom súde. Úradu odpovedali, že na všetky položené otázky sú verejne dostupné odpovede na stránke organizácie a v ich výročných správach.

O niekoľko dní dostal podobný list aj investigatívny portál Átlátszó, ktorému položili 11 otázok.

Redakcia Átlátszó odpovedala úradu, že sa domnievajú, že nie sú povinní úradu poskytnúť žiadne informácie.

Aj európske peniaze pozastavili v súvislosti s mimovládkami?

O stanoviskách Úradu na ochranu suverenity sme sa mohli dozvedieť dôležité detaily koncom augusta, keď sa predseda úradu Tamás Lánczi a právny riaditeľ TIM Miklós Ligeti stretli na diskusii na politickom festivale Fideszu Tranzit.

Lánczi otvorene vyhlásil, že jeho základným problémom je angažovanie sa TIM v boji proti korupcii, pretože podľa neho by to mali robiť politické subjekty, ktoré súťažia vo voľbách.

TIM podľa neho robí politickú prácu za zahraničné peniaze, ich jediným cieľom je oslabiť vládu a môžu za to, že Maďarsku boli pozastavené európske fondy.

Ligeti na to odpovedal, že ide o zastaraný názor z obdobia komunistickej diktatúry o tom, že boj proti korupcii je privilégiom politickej moci. Lánczi vyjadril presvedčenie, že TIM si nemôže dovoliť neodpovedať na otázky Úradu na ochranu zvrchovanosti. „Faktom je, že táto hra sa už skončila. Musíte nám odpovedať,“ povedal predseda úradu.

Na túto diskusiu reagovala aj pracovná skupina pre boj proti korupcii, ktorú vláda zriadila na žiadosť Európskej únie koncom roka 2022 a ktorej členmi sú aj právny riaditeľ TIM a šéfredaktor portálu Átlátszó. Pracovná skupina napísala list Úradu na ochranu suverenity, v ktorom sa pýta na vyhlásenie Tamása Láncziho, že na boji proti korupcii sa môžu podieľať len politické subjekty.

„V pondelok sme dostali odpoveď Úradu na ochranu suverenity, podľa ktorej Transparency International nie je mimovládka, ale politická nátlaková skupina,“ povedal Napunku Miklós Ligeti, právny riaditeľ TIM.

Úrad na ochranu suverenity dal o sebe vedieť aj v lete tohto roku, keď vypracoval správu, v ktorej skúmal tzv. vojnovú propagandu v Maďarsku.

Podľa úradu spočíva „provojnový naratív Západu“ v tvrdeniach o tom, že Rusko je hrozbou nielen pre Ukrajinu, ale pre celú Európu a dokonca aj pre svet, a že vojenskou podporou Ukrajiny by sa dosiahlo ukončenie vojny. Správa označila za vojnovú propagandu aj vecné spravodajstvo, reportáže a rozhovory nezávislých redakcií.

Komisia zakročila

Európska komisia napísala vo februári list maďarskej vláde, v ktorom vyjadrila svoje obavy v súvislosti so zákonom o ochrane suverenity. Odpoveď Orbánovej vlády EK neuspokojila a rozhodla sa začať súdne konanie.

Komisia vo svojom oznámení uvádza zoznam práv EÚ, ktoré podľa neho Orbánov zákon porušuje. Patrí medzi ne právo na súkromie, sloboda prejavu a informácií, sloboda združovania, advokátske tajomstvo a prezumpcia neviny. Zákon podľa EK porušuje aj slobodu vnútorného trhu.

Maďarská vláda reagovala na túto správu obvyklým spôsobom. Vedúci úradu vlády Gergely Gulyás uviedol, že ide o „politicky motivovaný“ postup, že takýto postup očakávali, a ak súd rozhodne, budú to rešpektovať. Gulyás však momentálne nevidí nič, čo by bolo potrebné na práci úradu zmeniť.

Mimovládky nemajú veľké očakávania

Transparency International Maďarsko od konania pred Súdnym dvorom Európskej únie veľa neočakáva.

Dúfali skôr, že Európska komisia požiada o okamžitú právnu ochranu vo forme predbežného opatrenia. To by umožnilo súdu rozhodnúť o pozastavení účinnosti sporného zákona až do rozhodnutia, no Súdny dvor EÚ tak neurobil.

Namiesto toho požiadal o oveľa menej účinné zrýchlené konanie. Podľa Ligetiho je to opatrný postup, ktorým chcela Komisia vyhovieť všetkým stranám.

„Doterajšia skúsenosť je, že takéto zákony proti mimovládkam na európskom súde spravidla neuspejú, prinajmenšom nie v plnom rozsahu. Kým sa však zrodí rozsudok, napácha sa veľa škody. Verejná diskusia sa ešte viac zhorší, mimovládne organizácie budú ešte viac stigmatizované a veľa ľudí môže z tejto oblasti odísť,“ vysvetľuje Ligeti. Dočasné opatrenie by podľa neho síce všetko nevyriešilo, ale bolo by silnejším signálom.

„V Transparency sme na podobné útoky už zvyknutí. Možno mi na osobný profil prišlo trochu viac nenávistných správ, ale na tie sa veľmi nepozerám. Takéto veci nás už neodrádzajú ani nám neprekážajú. Vieme však o iných, ktorí s niektorými aktivitami ani nezačali alebo sa o granty neuchádzajú, aby nemali problém s Úradom na ochranu suverenity. My sme len obetnými baránkami,“ vraví právny riaditeľ TIM.