Putin mal narodeniny, no oslavy mu pokazil strach. Jeho obľúbenú rezidenciu zbúrali

V zime roku 2023, teda na začiatku druhého roku veľkej ruskej agresie proti Ukrajine, náhle prestal ruský prezident Vladimir Putin navštevovať svoju najobľúbenejšiu rezidenciu Bočarov Lučej v Soči. Niekoľkokrát sa tam síce na chvíľu objavil, ale vždy išlo iba o bleskovú návštevu.

Naposledy zavítal do letoviska v marci tohto roku. Odvtedy ani raz. Ešte nikdy sa nestalo, že by svoju prepychovú rezidenciu s vlastnou pristávacou plochou a železničnou traťou, po ktorej sem v prípade ohrozenia vzdušného priestoru môže pricestovať vo svojom obrnenom vlaku, nenavštívil sedem mesiacov.

Nebolo by na tom nič čudné: možno má v súvislosti s vojnou proti susedovi toľko práce, že nemôže na kochanie sa čiernomorským pobrežím ani pomyslieť. Lenže zmena správania ruského lídra súvisí zrejme s niečím úplne iným.

Najmä s tým, že podľa satelitných záberov, ktorých pravosť overila ruská investigatívna skupina Projekt, už v máji tohto roku na mieste hlavnej budovy rezidencie nebolo nič. Lepšie povedané: boli tam ruiny. Pýcha prezidentovho vkusu, jedna z najhonosnejších budov v letovisku, bola strhnutá.

Po dôkladnom štúdiu fotografií experti usúdili, že deštrukcia sa začala vo februári 2024. No podľa oficiálnych správ zverejňovaných na stránkach Kremľa sa tu mal Putin zdržiavať ešte tento rok v marci. Navyše tam za ním preukázateľne prišiel šéf medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu Rafael Grossi.

Zistilo sa však, že sa stretli v inej budove, ktorá bola na juhu prezidentského pozemku postavená v roku 2014. Hlavná časť rezidencie totiž už v tejto chvíli neexistovala. Rozsiahlou modernizáciou a rekonštrukciou pritom prešla iba pred desiatimi mesiacmi.

Jednoznačnú odpoveď, prečo sa tak stalo, zatiaľ nikto nepozná. Ruskí bezpečnostní analytici dokážu vysvetliť iba obmedzenie Putinových ciest na juh – obmedzil ich zo strachu z ukrajinských dronov. Soči je pre ne príliš ľahkým cieľom, aj keď je protivzdušná obrana prezidentských rezidencií najdokonalejšia, akú vie Rusko ponúknuť.

Kópia kancelárie

Rezidencia v Soči je pravdepodobne spolu s Kremľom, Valdajom a jadrovým arzenálom najchránenejším objektom v Rusku. Donedávna tu trávil Putin viac času, než sa oficiálne priznávalo.

Dokonca vznikli kulisy, ktoré mali pripomínať Putinovu kanceláriu v Kremli. V nich sa nakrúcali Putinove prejavy, nech už sa ukrýval kdekoľvek. Napríklad práve v takzvanom južnom krídle sočskej rezidencie, kde mal presnú kópiu svojho kremeľského kabinetu, podobne ako v Novo-Ogariove. Takú kanceláriu-dvojníka.

Hlavným motívom utajenia pohybu prezidenta bol a je strach, predpokladajú ruskí odborníci na Kremeľ. To je aj dôvod, prečo Putin v poslednom čase častejšie cestuje po krajine – v obrnenom vlaku. Tvrdí to server Populárna politika, ktorý vlani nakrútil film Strachy Putina. Už vtedy zistil, že aj do Soči sa prezident „trmácal“ vlakom – pravda, vybaveným spálňou, pracovňou a ďalšími atribútmi „cárskeho“ vlaku.

V prípade tohto Putinovho kolosu treba hneď niekoľko lokomotív (najmenej tri), aby sa ťažká obrnená súprava dala do pohybu.

Zdá sa však, že na jeseň roku 2023 sa stalo niečo, čo Putina vydesilo. A už neverí ani svojmu obrnenému vlaku.

V septembri neďaleko od sočského civilného letiska najskôr ukrajinský dron zasiahol cisterny s palivom. Onedlho potom, v noci na 1. októbra, ďalší dron zasiahol letisko v Soči, konkrétne heliportovú plošinu. Nasledovali ďalšie útoky na Soči a blízke okolie, ktoré podľa ruského ministerstva obrany ruská protivzdušná obrana zlikvidovala.

No „niečo“ na zem predsa len dopadlo.

Pritom v tom čase ešte Putin cestoval do Soči – zrejme už nie lietadlom, ale obrneným vlakom. Podľa zdrojov z prezidentského tímu sa práve vtedy skutočne začal o seba báť.

Ukrajinské drony totiž zasahujú ciele čoraz hlbšie v ruskom vnútrozemí. Ruský juh patrí spolu s oblasťami susediacimi s Ukrajinou medzi najmenej bezpečné teritóriá v rámci Ruskej federácie.

Bojí sa nielen doma

Putin mení svoje správanie nielen doma, ale aj pri cestách do zahraničných krajín, do ktorých ho ešte pozývajú – jeho lietadlo sa nedá sledovať. Piloti vypínajú transpondéry na takmer celý čas letu.

Novinári Alexej Korostelev a Michail Rubin z Projektu tvrdia, že obmedzenie pri cestovaní nie je to najhoršie, čo sa ruskému vodcovi stalo. Ale to, že prišiel o najmilšiu rezidenciu v Soči, mu podľa nich prekáža zásadne. Veď tu prežil skoro celú pandémiu covidu.

A teraz má namiesto prepychového sídla ruiny podobné tým, ktoré po sebe na Ukrajine zanechávajú ruské rakety. Sem však žiadna nedopadla.

Pri Čiernom mori najradšej trávil práve jeseň, ktorú mu vlani úplne pokazili ukrajinské drony. A tak tu tento rok 7. októbra narodeniny neoslavoval.

Nezopakoval si preto rok 2015, keď sa v deň svojich narodenín potešil víťazným – ako inak – hokejovým zápasom spolu s vtedajším ministrom obrany Sergejom Šojguom. Ani Šojgu však do Soči už nechodí, pretože už nie je ministrom a pre nie príliš úspešné vedenie vojny proti Ukrajine vypadol z okruhu najbližších obľúbencov hlavy štátu.

Sám Putin síce skromne zdôrazňuje, že deň, keď oslavuje narodeniny, nie je žiadnym štátnym sviatkom, ale v mnohých školách a dokonca aj škôlkach si to učitelia nemyslia. Deti spievajú oslavné piesne, pritom držia v rukách jeho portrét a mávajú do kamier ruskou vlajkou. Niektoré dokonca maľujú obrázky – väčšinou s niečím, čo má pripomínať Kremeľ. Putinova tvár by v detskom podaní mohla pôsobiť ako karikatúra, a tak sa zobrazovanie vodcu neprofesionálmi neodporúča.

Navyše vlani zažila jedna zo škôl peknú trápnosť. Učiteľky jednej z ruských škôl si poplietli podobizeň Putina a ukrajinského nacionalistu Stepana Banderu. Zrejme išlo o niečí žartík, o ktorom však učiteľky ani netušili. Nie je známe, k čomu dospelo následné vyšetrovanie.

A tak sa tento rok blahoželania sústreďujú na iné motívy. Ak je prítomná podobizeň prezidenta, tak len oficiálna, osvedčená, nespochybniteľná.

Putinovi na sieťach blahoželali slávni ruskí športovci, bezmenní rybári, speváci a ďalší umelci, ktorí neemigrovali a vložili svoj um do služieb hlavného veliteľa ozbrojených síl. A hlavne deti zo všetkých možných škôl vrátane tých na okupovaných územiach Ukrajiny.

Predtým bol Putin spoločenský

Na začiatku svojej politickej kariéry chodil Putin v deň svojich narodenín do divadla, rozdával rozhovory, navštevoval vybrané reštaurácie. Vždy zdôrazňoval svoju skromnosť, pracovitosť a istý asketizmus, ktorý sa napríklad prejavuje v odpore k pitiu alkoholu.

Od roku 2012 sa však v deň svojich narodenín prestal ukazovať na verejnosti.

Dnes nikto nevie, v akom kruhu a kde svojich sedemdesiatdva rokov oslavuje.

Zato sa však vie, že májové narodeniny svojej milenky, gymnastky Aliny Kabajevovej, oslavoval spolu s ňou a pravdepodobne aj so svojimi dvoma synmi práve v Soči. No vojna im túto tradíciu zhatila.

„Za dvadsaťštyri rokov svojho vládnutia si Vladimir Putin zvykol na skutočne cársky životný štýl. Paradoxom je, že sám rozpútal vojnu, ktorá mu tieto maniere hatí… Teraz zostal dokonca bez domu, ktorý tak miloval,“ tvrdia Korosteľev a Rubin z Projektu, ktorí svoj najnovší investigatívny materiál venovali Putinovi k jeho 72. narodeninám.

Podľa ruského politológa Stanislava Belkovského má Putin najväčší strach z dvoch hrozieb – zo staroby a zo smrti. Obom sa snaží uniknúť. A vie, že minimálne tú druhú – hrozbu fyzickej likvidácie – teraz predstavuje predovšetkým Ukrajina.

A tak sa ruskí novinári domnievajú, že najhorším darčekom pre Putina bol izraelský nálet na podzemné veliteľstvo Hizballáhu a smrť vodcu hnutia Hasana Nasralláha.

V kremeľských kruhoch sa vraj začalo šepkať, že aj Ukrajinci raz získajú americké bomby BLU-109, ktoré dokážu preraziť železobetónovú vrstvu s hrúbkou až 1,8 metra.

A keď sa ich šikovne použije niekoľko s dopadom na rovnaké miesto, neodolá zrejme ani to, čo má poskytovať bezpečné dožitie ruskému prezidentovi.