Na Slovensku hrá ten, kto má známosti, vraví Slafkovský. Kritizuje zväz aj novinárov

Veľa dobrých rozhovorov s Jurajom Slafkovským nevzniká, pretože hokejista s médiami príliš komunikovať nechce. Predovšetkým s tými slovenskými, ktoré považuje za oveľa horšie ako kanadské.

Článok, ktorý napísal kanadský novinár Arpon Basu z The Athletic, je preto výnimočný. Dostal sa totiž k Slafkovskému na štyridsať minút.

Pred ich stretnutím sa Basu takmer hodinu rozprával so mnou a bol zvedavý na všetky nuansy Slafkovského celebritného statusu na Slovensku.

Hokejista v článku s titulkom „Juraj Slafkovský a ťarcha národa“ povedal, že sa mu na Slovensku žije oveľa ťažšie ako v Montreale. Podrobne opísal, aké opatrenia musí robiť, keď chce doma v Košiciach vyjsť z domu, a tiež vysvetlil, prečo sa hnevá na slovenských novinárov.

Ešte priamejšia bola jeho kritika hokeja na Slovensku a kritika Slovenského zväzu ľadového hokeja.

„Myslíte si, že Hossa chce pracovať pre zväz? Nie. Gáborík? Nie. Je to preto, že niektorí ľudia tam sú kvôli tomu, aby profitovali oni a nie slovenský hokej,“ vraví Slafkovský.

Nehrá najlepší, ale ten, kto niekoho pozná

Slafkovský vraví, že sa od mamy naučil hovoriť priamo. A presne tak zhodnotil aj stav slovenského hokeja:

„Na Slovenskom zväze ľadového hokeja sa niekoľko vecí musí zmeniť, ak chceme byť znovu úspešní. Cítim, že po olympijskom bronze sa mnoho ľudí uspokojilo, pritom sme mali šťastie, že tam neboli hráči z NHL. Povedzme si úprimne, nezískali by sme medailu, keby mal každý najsilnejší tím. Nám však aj málo stačí, aby sme sa uspokojili,“ kritizuje draftová jednotka.

„Myslíme si, že robíme veci správne, ale v skutočnosti to len predstierame. A potom sa to snažíme ľuďom predať tým, že tlačíme ‚fejkové‘ výsledky. Olympijská medaila je najväčšia vec, ktorá sa mi stala, ale buďme pri nej úprimní.“

Slafkovskému chýbajú kvalitní tréneri a často podľa neho nerozhoduje hráčska kvalita, ale to, kto má akých rodičov a koho pozná.

Ešte pred tým, ako Slafkovský z Košíc a Šimon Nemec z Liptovského Mikuláša začali spolu hrávať v rôznych reprezentáciách, stretli sa v projekte s názvom HMS Select.

Bola to iniciatíva nadšených rodičov, ktorí chceli pre svoje deti viac už v žiackom veku, a tak im začali vybavovať medzinárodné turnaje. Pozbierali šikovných žiakov z celého Slovenska, zložili z nich tím a vybrali sa do zahraničia.

„Veľa draftovaných hráčov je práve z tohto tímu. To o niečom svedčí, nie?“ pýta sa Slafkovský.

Tvrdí, že jeho otec tento projekt spustil práve preto, aby sa dostal z hokejového systému, v ktorom podľa neho vládne rodinkárstvo. Opisuje aj situáciu, keď podľa neho nezavolali hráčov do reprezentačného kempu, lebo hrali v zámorí.

„Ľudia, ktorí to viedli, sa báli, že ich dieťa potom nebude hrať. Alebo poznali otca, ktorého syn musel hrať. Na Slovensku je všetko o známostiach a každý sa o tom bojí hovoriť.“

Akú známosť mal Slafkovský? „Ja som vedel hrať hokej, to bola moja známosť. Nemali možnosť, ako ma vynechať, lebo som vedel hrať.“

Slafkovský tvrdí, že na zväze je potrebné urobiť zmeny. „Potrebujeme tam viac ľudí, ale nikto to nechce robiť,“ povedal Slafkovský.

Na Slovensku sa musí schovávať

Ak chce ísť na Slovensku do reštaurácie, ide len do tej, ktorú vlastnia rodinní známi. Vchádza zadným vchodom a je v miestnosti, ktorá je oddelená od zvyšku podniku.

So sestrou nemôže ísť na nákup, pretože sa neustále musí fotiť s fanúšikmi.

„V Montreale je to oveľa lepšie, tam môžem ísť nakupovať. Na Slovensku by som počas nákupu spravil asi 25 fotiek. V Montreale sú ľudia z rôznych častí sveta a nepozná ma každý. Na Slovensku vedia všetci, kto som. Idem do obchodu a predavačka ma pozná, dám si vyčistiť oblek, tiež vedia, kto som. Chcem si kúpiť knihu a opäť ma spoznajú. V Montreale to také nie je,“ hovorí Slafkovský pre The Athletic.

Na slovenských novinárov zrejme zanevrel najmä pre zásahy bulváru do jeho súkromia. Hovorí, ako sa mu nepáčilo, že sa v médiách objavili fotky jeho domu či matkinej posilňovne.

„Každý vždy hovorí, aké sú montrealské médiá, no tie sa sústredia na hokej. Napíšu, že som mal 23 zlých prihrávok, a s tým som v poriadku. Ale nefotia môj dom. Na Slovensku mi teraz chodia deti každý deň zvoniť na zvonček. Nežijem pritom v centre Košíc, ale mimo mesta, no aj tak každý vie, kde bývam, lebo to bolo v médiách. Naučil som sa s tým žiť, ale vnútorne ma to štve. Nič s tým však nedokážem spraviť,“ dodal Slafkovský, ktorý v noci zo stredy na štvrtok začne svoju tretiu sezónu v NHL.