Kandidoval za Fidesz, slovenské občianstvo mu odobrali. Kto je nový predseda Maďarskej aliancie

Maďarská aliancia by sa na základe najnovšieho prieskumu agentúry Focus dostala do parlamentu s podporou 5,2 percenta. No jej nový predseda László Gubík, ktorý bol zvolený 28. septembra, by si do poslaneckého kresla nemohol sadnúť. Nemá slovenské štátne občianstvo, takže ak by sa parlamentné voľby konali teraz, nemohol by v nich kandidovať.

Gubík vstúpil do verejného života vďaka tomu, že sa v roku 2010 vzoprel Robertovi Ficovi a jeho zákonu o štátnom občianstve, a keďže sa otvorene priznal k prijatiu maďarského štátneho občianstva, o to slovenské prišiel.

Napunk sa pokúsil zmapovať doterajšiu kariéru nového predsedu Maďarskej aliancie. V texte sa dočítate, ako ho za svojho nástupcu označil Miklós Duray, ako si vybudoval svoju „ríšu” v Martovciach pri Komárne a aké vzťahy má s krajnou pravicou v Maďarsku.

Pevnosť v Leviciach

László Gubík pochádza z Levíc, z malého bytu v sivom paneláku na slovensko-maďarskej jazykovej hranici. Narodil sa v roku 1986. Podľa sčítania obyvateľstva v roku 1980 bol pomer Maďarov v meste ešte nad 15 percent, dnes je už pod hranicou 10 percent – a ide o silne starnúcu komunitu.

Charakter Levíc ako „maďarskej pevnosti“ zohrával rozhodujúcu úlohu vo vzťahu Gubíka k maďarskej komunite. Ako o ňom hovorí jeden zo zdrojov Napunku, vždy bolo preňho dôležité, že aj keď vyrastal vo väčšinovo slovenskom prostredí, jeho identita nebola dvojitá, ale „národná“.

Miestne maďarské cirkevné gymnázium, ktoré absolvoval, zaniklo v roku 2021, hoci Gubíkovci sa ho pokúšali zachrániť aj prostredníctvom zbierky.

Gubík nie je prvým predsedom maďarskej strany s levickými koreňmi, v Leviciach začínal aj Pál Csáky, ktorý bol predsedom SMK v rokoch 2007 až 2010.

Gubíkova rodina nebola politicky exponovaná, no podľa zdrojov Napunku si svoje radikálne názory doniesol hlavne odtiaľ.

Na základnej škole a neskôr aj na gymnáziu ho považovali za talent. Medzi spolužiakmi aj učiteľmi si získal úctu vďaka jeho výnimočnej intelektuálnej kapacite.

Vzťahy s Jobbikom

Po gymnáziu sa stal študentom práva v Budapešti na prestížnej univerzite ELTE. Počas tohto obdobia nadviazal dôležité kontakty. V tom čase sa spoznal aj s Istvánom Szávayom, politikom vtedy ešte krajne pravicovej strany Jobbik, ktorý mal naňho veľký vplyv. Vytvoril sa medzi nimi blízky vzťah a zrejme práve od neho sa učil aj základy politiky.

Politicky sa začal angažovať v levickej organizácii Via Nova ICS, mládežníckej skupine SMK, ktorá bola právne nezávislou organizáciou. V druhej polovici nultých rokov pracoval ako aktivista, postupne si na miestnej úrovni vydobyl väčší priestor a na konci desaťročia sa stal vedúcim okresnej organizácie SMK v Leviciach.

Gubíka zvolili ako dvadsaťpäťročného v roku 2011 za predsedu Via Nova. Využil vtedy svoje kontakty v Maďarsku, čím sa Via Nova dostala blízko k Jobbiku, z čoho následne vznikol aj menší škandál.

V roku 2013 prenikla na verejnosť interná správa Jobbiku od Istvána Szávayho o pozícii strany u zahraničných Maďarov. Politik v tejto správe uviedol, že partnermi Jobbiku na Slovensku sú Via Nova a Študentská samospráva Univerzity Jánosa Selyeho v Komárne. Gubík to nepoprel, reagoval, že sú v kontakte predovšetkým s mládežníckou organizáciou Fideszu a s mládežníckou skupinou maďarskej Kresťanskodemokratickej strany (KDNP).

Gubíkove vzťahy s Jobbikom sa uplatnili vo viacerých oblastiach. Investigatívny portál Átlátszó v tejto súvislosti uviedol, že v roku 2012 sa Gubík zúčastnil na školení lídrov vtedy ešte silne krajne pravicovej strany a nadácia strany Jobbik finančne podporila aj podujatia v réžii Via Nova.

Gubík medzitým úspešne budoval aj sieť Via Nova na Slovensku a skupinu viedol ideologicky silne pravicovým smerom. Vo Via Nova bola veková hranica 35 rokov, mladý politik však založil aj Priateľské kruhy Via Nova, kde sa zhromažďovali starší sympatizanti, ktorých to ťahalo hlavne ku krajnej pravici.

Kauza so štátnym občianstvom

Kult, ktorý vznikol okolo Gubíka, posilnila najmä kauza so štátnym občianstvom v roku 2011 – vtedy sa stal známym politikom a zároveň sa o svoju kariéru na dlhé roky pripravil.

Gubík stál v tom čase na čele okresnej organizácie SMK v Leviciach, bol považovaný za ambiciózneho, no pomerne neznámeho politika. Keď Orbánova vláda umožnila zjednodušené prijatie maďarského štátneho občianstva Maďarom žijúcim za hranicami Maďarska a odchádzajúca Ficova vláda na to zareagovala protizákonom o štátnom občianstve, mladý politik si zmyslel prijať maďarské štátne občianstvo, čím prišiel o to slovenské.

„Pre Laciho to bola otázka cti a princípu,“ hovorí jeden zo zdrojov Napunku, podľa ktorého zaujal Gubík jednoznačné politické stanovisko, no netušil, že týmto sa prakticky odpíše z politiky na takmer pätnásť rokov.

V tom čase si Gubík a jeho blízki ľudia mysleli, že Ficov zákon je natoľko protiústavný, že „tento zápas môžu vyhrať“ a všetky dôsledky budú iba dočasné.

Gubík sa chytil do morálnej pasce – ak by požiadal o vrátenie svojho slovenského štátneho občianstva, uznal by porážku v boji o česť. Mnohí spomedzi jeho blízkych sa ho snažili presvedčiť, aby sa z tejto cesty vrátil, on to však celé desaťročie odmietal.

Všetci ľudia, s ktorými sa Napunk rozprával, súhlasia s tým, že sa vďaka tomu zviditeľnil na politickej mape. Nájdu sa aj takí, podľa ktorých Gubík považoval túto kauzu za svoje poslanie.

„Bol to inteligentný, vzdelaný človek, ktorý mal skvelý prejav. Bol to však samotár, okrem vlastných kruhov sa zdal uzavretý. To, čo robil, malo v sebe akýsi mesianizmus,“ hovorí ďalší zdroj, podľa ktorého sa Gubík v tom čase javil pred vlastným, pomerne úzkym kruhom ako silný a príkladný líder.

Kauza so štátnym občianstvom ho priviedla bližšie k maďarskej strane Fidesz, ktorá v tom videla politický potenciál. Lenže Gubík sa dostal blízko k ideologickému a nie k biznisovému krídlu orbánovcov. Preto keď Budapešť napokon začala budovať blízke vzťahy s Robertom Ficom a kauzu štátneho občianstva nechala odísť do stratena, zostal sklamaný.

Gubík je však podľa informácií Napunku pragmatický, politiku nechápe ako zhluk uzavretých procesov, ale ako neustále sa meniace prostredie.

Takto vníma aj vzťah Fica s Orbánom a pravdepodobne aj vlastnú úlohu predsedu strany. Jeho blízki hovoria, že ho spoznali ako človeka, ktorý sa dokáže povzniesť nad predchádzajúce ujmy, ale drží si odstup. Toto môže platiť aj pre Roberta Fica a jeho Smer, ktorým vďačí za stratu svojho slovenského občianstva.

Gubík už ako predseda strany vraví, že teraz je jeho politickou povinnosťou opätovne získať slovenské občianstvo a tentoraz podmienky splní. Čo to presne znamená, nie je jasné.

Novela zákona z roku 2021 už umožňuje dvojaké občianstvo pre tých, ktorí majú aspoň päťročný legálny pobyt v štáte, kde požiadali o občianstvo. Gubík žije už viac ako päť rokov v Maďarsku.

Na otázku, či mu môže skrížiť plány rezort vnútra, ktorý môže teoreticky bez udania dôvodu odmietnuť udelenie štátneho občianstva, Gubík pre Napunk hovorí, že by to nevrhalo dobré svetlo na vládu, ak by predsedovi národnostnej strany popreli štátne občianstvo, o ktoré dokonca neprišiel z vlastnej vôle.

Na otázku, či mu môže pomôcť dobrý vzťah Fica s Orbánom, odpovedá, že to určite neuškodí.

Vojna medzi Gombasekom a Martovcami

Gubík ako vyštudovaný právnik za sebou nezanechal výraznú stopu v maďarskom verejnom živote na Slovensku.

Podľa informácií Napunku je náchylný vybrať si ľahšiu cestu a nasledovať už úspešné, v minulosti použité recepty – dokonca sa pri hľadaní zdrojov v oveľa väčšej miere opiera o politické zázemie Maďarska (hlavne o predsedu parlamentu Lászlóa Kövéra a jeho blízkych spolupracovníkov) ako iní.

Gubík tvrdí, že aj keď mal zdroje k dispozícii, jeho projekty nevznikli samy od seba. „Na ich uskutočnenie boli potrebné nápad, tím, práca. A spustili sme nejednu iniciatívu, ktorá dodnes funguje,“ hovorí a spomína jeden zo svojich obľúbených projektov – Futbalové majstrovstvá Felvidéku.

Ako líder Via Nova takisto založil festival MartFeszt v Martovciach v okrese Komárno. Skupina okolo Lászlóa Gubíka sa vtedy dostala do otvoreného konfliktu s ďalšou silnou skupinou maďarskej mládežníckej politiky na Slovensku, ktorá sa sústredí okolo bývalého podpredsedu Maďarskej aliancie Örsa Orosza a Gombaseckého letného tábora, čo je najväčší letný festival Maďarov na Slovensku.

Kým oroszovci pestovali blízke vzťahy so Zsoltom Némethom, prozápadným politikom Fideszu pre oblasť zahraničnej politiky, Gubíkovci sa združovali okolo radikálnejšieho Lászlóa Kövéra. Prvý MartFeszt sa „náhodou“ konal v čase festivalu v Gombaseku, čo sa rovnalo otvorenému vyhláseniu vojny.

Festival sa dokonca z väčšej časti uskutočnil z financií, ktoré Gubík získal z Maďarska, a aj jeho politickí spojenci skryto alebo otvorene podporovali festival v Martovciach, čím podnecovali akýsi liberálno-národný súboj medzi organizačnými skupinami. Gubíkov politický vzor Miklós Duray napríklad tábor v Gombaseku rovno označil za komunistický.

Rozhodné slovo mali napokon návštevníci: MartFeszt nedokázal pritiahnuť toľko ľudí ako Gombasek a v uplynulých rokoch sa postupne stal čoraz bezvýznamnejším.

Prvý MartFeszt v roku 2013 neprebehol bez problémov a z veľkej časti za to mohla Gubíkova neskúsenosť. Na pomoc v praktických organizačných veciach sa mu napokon ponáhľala Študentská samospráva Univerzity Jánosa Selyeho v Komárne. V nasledujúcich rokoch sa mu podarilo MartFeszt konsolidovať, no po celý čas ostal festival politickým podujatím a nie miestom stretnutí maďarskej mládeže na Slovensku.

Esterházyho akadémia

Dôležitejším projektom než MartFeszt pre Gubíka je vzdelávacie stredisko s názvom Esterházyho akadémia, ktorá sa taktiež usídlila v Martovciach pri Komárne. Inštitúcia vznikla vďaka vládnej podpore z Maďarska a cieľom je výchova budúcich maďarských elít na Slovensku. Na jej otvorení mal okrem vtedajšieho predsedu SMK Józsefa Menyhárta príhovor aj maďarský štátny tajomník pre národnú politiku Péter Szilágyi. A, samozrejme, riaditeľ László Gubík.

Podľa niektorých názorov je akadémia v Martovciach „protiinštitúciou“ Maďarského odborného kolégia v Bratislave (MOKB) podobne, ako bol MartFeszt protitáborom Gombaseku. Bratislavská inštitúcia bola otvorená v roku 2016 a v jej pozadí stoja aj liberálnejšie osobnosti, ako napríklad Ľudovít Ódor, ktorý je momentálne europoslancom Progresívneho Slovenska.

MOKB podporuje aj maďarská vláda, na otvorení akademického roka sa pravidelne objavuje štátny tajomník zodpovedný za zahraničných Maďarov Árpád János Potápi, raz bola dokonca prítomná aj Katalin Novák ako vtedajšia prezidentka Maďarska.

Esterházyho akadémia, ktorá sa venuje vzdelávaniu mladých ľudí do 31 rokov popri ich vysokoškolských štúdiách alebo po ich ukončení, oboznamuje poslucháčov predovšetkým s dejinami Maďarov na Slovensku, no dostupné sú aj štúdie v oblasti médií či vzdelávania lídrov.

Medzi prednášajúcimi sa objavujú aj mená uznávaných odborníkov, ako napríklad historik Attila Simon alebo spisovateľ a novinár József Gazdag. Zároveň tu organizujú školenia aj dôležití aktéri maďarskej vládnej propagandy, ako napríklad Gergely Huth, šéfredaktor provládneho portálu Pesti Srácok.

Gubíkova inštitúcia v mnohom pripomína elitné vzdelávacie centrum blízke Fideszu s názvom Mathias Corvinus Collegium, ktoré nedávno otvorilo svoju pobočku aj v Dunajskej Strede.

Veľký dôraz na akadémii kladú na predstavenie medzivojnového politika Jánosa Esterházyho. „Počas prvého semestra sa kladie najväčší dôraz práve na jeho život, dielo a martýrstvo,“ povedal pre Napunk Máté Mezei, jeden z poslucháčov akadémie.

Mezei má o riaditeľovi akadémie Gubíkovi vyslovene dobrú mienku. „Laciho som spoznal ako človeka s dobrými úmyslami, priameho a nekonečne bezprostredného, ktorý má veľmi silný zmysel pre poslanie a dôkladné znalosti v oblasti politiky a ideológie,“ vyjadril sa pre Napunk.

Mezei spomenul aj svoje počiatočné obavy, že politika bude na akadémii zohrávať príliš veľkú úlohu, no pozitívne sa sklamal. Hovorí, že „hoci sa vzdelávanie na akadémii venuje politike, prvoradým cieľom je výchova maďarských intelektuálov na Slovensku, a teda zachovanie hodnôt a pretrvanie maďarskej menšiny, odovzdávanie Esterházyho dedičstva“.

Viacero zdrojov nám potvrdilo, že akadémia nie je uzatvorená komunita. Podľa Mezeiho sa poslucháči nevyberajú na ideologickom základe, hľadajú skôr ľudí, ktorí „chcú niečo spraviť pre Felvidék“. Poslucháč hovorí, že „akadémia dáva príležitosť na to, aby sa zrodili konštruktívne diskusie a rozhovory, do ktorých sa na základe mojich skúseností rád zapojí s cennými postrehmi aj László Gubík“.

Hovorili sme však aj so zdrojom, ktorý má o charaktere akadémie väčšie pochybnosti – tvrdí, že časti poslucháčov ide predovšetkým o štipendiá, ktoré Esterházyho akadémia ponúka. A v tom sa líši od MOKB.

Impozantnú budovu akadémie odovzdali v Martovciach na konci roka 2018 za prítomnosti maďarského štátneho tajomníka Balázsa Orbána, sídli tu zároveň aj Via Nova a tiež miestna samospráva.

Popri akadémii vznikol v roku 2022 aj Háj podujatí v Martovciach, ktorú odovzdali maďarský štátny tajomník Tamás Menczer (v súčasnosti komunikačný riaditeľ Fideszu) a už spomínaný Árpád János Potápi. Mala by tu vzniknúť aj ľudová vysoká škola, o ktorej zatiaľ nie sú známe ďalšie informácie.

Politický starý otec

László Gubík má v maďarskej politike na Slovensku dva dôležité vzory. Jedným z nich je politik z medzivojnového obdobia János Esterházy. Do budovania kultu okolo jeho osoby sa v uplynulých desaťročiach zapojili mnohí. Posudzovanie Esterházyho sa zároveň radikálne líši na maďarskej a slovenskej strane, slovenská verejná mienka ho považuje skôr za negatívnu postavu, kým maďarská za hrdinského martýra.

Gubíkovým druhým vzorom je Miklós Duray, ktorý je taktiež vnímaný kontroverzne a jeho osoba rozdeľovala aj Maďarov na Slovensku. Gubík hovorí o Durayovi ako o svojom „politickom starom otcovi“, ktorý bol jeho mentorom takmer celé desaťročie.

Gubík vo svojom smútočnom prejave na poslednej rozlúčke s Durayom v januári 2023 v Lučenci spomenul, ako mu Duray na začiatku roka 2012 poslal esemesku, v ktorej ho žiadal o stretnutie.

„Boli to najhorúcejšie dni môjho boja o štátne občianstvo a on nechcel, aby som sa dopustil chyby,“ rozprával Gubík. Duray vtedy Gubíka podchytil a zapájal ho do všetkých svojich významnejších projektov až do chvíle, keď mu zveril svoju poslednú vlastnú inštitúciu, občianske združenie s názvom Združenie za spoločné ciele.

Združenie za spoločné ciele patrí medzi úzky okruh menšinových organizácií, ktoré dostávajú normatívnu podporu od maďarskej vlády na svoje fungovanie. Táto organizácia prevádzkuje aj spravodajský portál Felvidék.ma a vybavujú sa tu aj takzvané maďarské preukazy, ktoré poskytujú výhody Maďarom žijúcim za hranicami Maďarska.

Duray sa na konci roka 2019 rozhodol, že odovzdá predsednícku stoličku Združenia za spoločné ciele, a za svojho nástupcu navrhol Gubíka, ktorého v júni 2020 aj zvolili za predsedu. Tak získal Gubík aj vlastné médium a popri Via Nova a Esterházyho akadémii sa stalo Združenie za spoločné ciele v poradí treťou inštitúciou, kde mal právomoci predsedu.

„Tieto tri organizácie by som chcel prevádzkovať spolu,“ povedal v rozhovore po svojom vymenovaní.

Gubík to celé korunoval získaním predsedníckeho kresla Maďarskej aliancie, čím v podstate naplnil aj dedičstvo Miklósa Durayho: sotva dva roky po smrti zakladateľa strany Spolužitie sa mohol na čelo maďarskej politiky na Slovensku postaviť jeho nasledovník.

Priatelia v Maďarsku

Gubíka charakterizuje väčšina našich zdrojov ako rozhodného, otvoreného a inteligentného človeka, ktorý má v sebe trochu spasiteľského komplexu. Niektorí si myslia, že mnohí ľudia preceňujú jeho mentálne kapacity. Futbal je preňho veľmi dôležitý a rád spomína aj svoje náboženské väzby, hoci podľa jeho starších známych v mladosti svoju nábožnosť príliš nezdôrazňoval.

Viacero zdrojov však súhlasilo, že Gubík je schopný povzniesť sa nad osobné ujmy a otvorene komunikuje s ľuďmi, ktorí majú iný názor. Toto je preňho charakteristické aj na Esterházyho akadémii, kam pravidelne pozývajú aj prednášajúcich mimo konzervatívnej politickej bubliny, ktorí môžu bez akéhokoľvek nátlaku a ovplyvňovania hovoriť poslucháčom o vlastných témach.

Niektorí tvrdia, že Gubíkove radikálne názory ukazujú jeho politický pragmatizmus. Tejto línie sa však drží od svojej mladosti: na to odkazuje aj jeho vzťah so Szávaym a to, že po zmene Jobbiku z radikálnej na umiernenú konzervatívnu stranu sa dostal blízko k Lászlóovi Kövérovi, jednému z najradikálnejších politikov Fideszu.

S Fideszom si vytvoril taký dobrý vzťah, že v roku 2014 kandidoval na kandidátke orbánovcov do eurovolieb na symbolickom 21. mieste, ktoré mu mandát neprinieslo.

Okrem inštitúcií, ktoré vedie, si našiel aj stále zamestnanie: pôsobil v maďarskej vládnej inštitúcii Výskumný ústav národnej stratégie.

Gubík podľa zdrojov Napunku hovorí dobre po slovensky, čo nie je v kruhu politikov SMK samozrejmosťou.

Hoci pred hlasovaním o novom predsedovi Aliancie sa Gubík prihlásil na miesto svojho niekdajšieho bydliska v Leviciach, aby mohol kandidovať na post predsedu strany, spolu s rodinou žije v maďarskom Komárome: čím sa stal aj prvým predsedom maďarskej strany na Slovensku, ktorý žije v zahraničí.

Gubík hovorí, že inštitúcie, ktoré vedie, po jeho zvolení za predsedu postupne odovzdá svojim nástupcom. Zatiaľ sa tak stalo len v súvislosti s Hájom podujatí v Martovciach a Ľudovou vysokou školou – inštitúciu ďalej povedie Gubíkov blízky spolupracovník Sándor Jancsó. O jeho nástupcovi v Združení za spoločné ciele sa rozhodne v novembri na sneme organizácie, do Vianoc príde na rad aj Esterházyho akadémia.

Jeho kariéra sa skončila aj vo Výskumnom ústave národnej stratégie. „S pánom predsedom Jenőom Szászom sme sa dohodli, že ak to bude Božia vôľa a stanem sa novým predsedom Maďarskej aliancie, bude to pekné zavŕšenie našej doterajšej spolupráce,“ povedal Napunku Gubík.

Osud Via Nova je zároveň ešte otázny. Mládežnícka organizácia, ktorá v uplynulom období nevykazovala viditeľnú činnosť, sa v podstate ani nenachádza v blízkosti politickej strany: keď SMK, jej partnerská organizácia, splynula s Maďarskou alianciou, túto otázku nevyriešili. Gubík chce však ako predseda strany nájsť riešenie, ktoré by sa vyrovnalo s osudom Via Nova a zároveň aj mládežníckou politikou strany.

Iredentistické žartíky

Známe sú aj Gubíkove kontroverzné prejavy, v ktorých ironickým tónom flirtuje s iredentou.

Keď v novembri 2021 zakázali predsedovi Aliancie Krisztiánovi Forróovi vstup na Ukrajinu, Gubík na svojej stránke na Facebooku napísal príspevok so žmurkajúcim smajlíkom: „Nič to, Krisztián Forró! Pôjdeme my ešte do Mukačeva! Bez pasu!“ Keď ho denník Új Szó konfrontoval s týmto príspevkom, povedal, že nemal na mysli revíziu hraníc, ale nesúhlasí ani s tým, že Zakarpatská oblasť je neoddeliteľnou súčasťou Ukrajiny, respektíve že územná celistvosť krajiny je nedotknuteľná.

Keď sa tanky Vladimira Putina vydali smerom na Donbas, na Facebooku zdieľal pohľadnicu z Mukačeva s nasledujúcim textom: „Ak už Ukrajina začala s územnou diétou, mohla by snáď byť štíhlejšia ešte o jednu oblasť. Ostatné si už môže nechať.“

Aj v súvislosti so Slovenskom má pravidelne dvojzmyselné narážky, napríklad o tom, že by Maďari mohli vymenovať všetkých 64 županov (v Uhorsku bolo 64 žúp), a keď boli nedávno v Maďarsku župy premenované na staršie pomenovanie, doslova hradné župy, na svojej facebookovej stránke zverejnil tabule Hontskej hradnej župy, Bratislavskej hradnej župy, Spišskej hradnej župy, Turčianskej hradnej župy či Komárňanskej hradnej župy. V komentári potom uviedol, že on je iba „zástancom prirodzených regiónov“.

„Môže ešte prísť deň, keď si tu žijúce národy konečne uvedomia, že by sa mali lepšie v krajine, ktorá má naozajstné skúsenosti s vedením štátu, pretože ísť vlastnou cestou – priznajme si – sa tu veľmi nepodarilo,“ píše v ďalšom príspevku o Slovensku.

Na otázku, aký má teraz ako predseda strany názor na nedotknuteľnosť hraníc, Gubík odpovedá, že žiadnu hranicu nepovažuje za nedotknuteľnú.

„Ja som za mier, za harmóniu, za spoluprácu medzi národmi a usporiadanie hraníc, ktoré tomu zodpovedá. Podľa mňa to musia mať pred očami všetci normálni ľudia a normálne zmýšľajúci lídri,“ hovorí a dodáva, že sa stáva – keďže aj o tom sú dejiny –, že sa hranice posúvajú či krajiny menia svoje názvy. Aj on sám sa narodil ešte v Československu a tento štát už neexistuje, dodáva.

Jeho vyhlásenie, ktoré si možno vyložiť rôznymi spôsobmi, že „pôjdeme my ešte do Mukačeva“, nazval spätne „ospravedlniteľnou bezočivosťou“. „U mňa je to ešte v poriadku,“ hovorí a dodáva, že táto bezočivosť vyplýva z jeho povahy a ako predseda strany sa jej hranice postupne naučí. „Nie som však pokrytec, ak chcem ostať autentický, budem si musieť zachovať určitý druh odvahy. Ak sa to spojí s vhodnou rozvážnosťou a intelektom, nevidím v tom problém,“ poznamenáva.

Svoje poznámky týkajúce sa „územnej diéty“ Ukrajiny však nechce zvlášť analyzovať. „Nadviažem na svoju predchádzajúcu odpoveď. Mohla by konečne nastať situácia, ktorá zabráni tomu, aby na fronte zomreli desiatky či stovky tisícok ľudí. A nech sa tak stane na radosť celého sveta,“ hovorí.

Praktická politika

Pre Gubíka nie sú vnútorné pomery maďarskej politiky na Slovensku neznáme – už len kvôli tomu nie, že celé roky sa mohol s poradným hlasom zúčastňovať na zasadnutiach predsedníctva SMK ako predseda Via Nova. Dlhý čas mal blízky vzťah najmä s bývalým predsedom SMK Józsefom Berényim. Vážnejší zlom medzi nimi nespôsobilo ani to, keď sa v roku 2021 Gubík uchádzal o pozíciu predsedu platformy SMK v rámci Maďarskej aliancie, ktorú neskôr získal Berényi.

Niektoré naše zdroje vyzdvihujú, že Gubík dokáže veľmi dobre komunikovať a plánovať, zosúladiť svoje predstavy – doteraz sa však vedel naozaj uplatniť len v prostredí, kde má nespochybniteľnú autoritu a kde mu jeho druhovia aktívne pomáhajú.

Takéto prostredie chce vytvoriť aj vo vedení Maďarskej aliancie, nebude to však ľahká úloha – v rámci strany má pomerne veľa neprajníkov, ktorí ho nepovažujú za obzvlášť integrujúcu osobnosť.

Jeden z našich zdrojov o Gubíkovi hovorí, že sa dokáže dohodnúť aj s ľuďmi, ktorí nie sú na jeho strane, no z vlastnej politickej identity určite nebude chcieť popustiť – a táto identia je predovšetkým národná, konzervatívna a kresťanská. Rozumie si aj s liberálnejšími ľuďmi, ich chce však zatiahnuť do politiky skôr v rámci akéhosi „kresťanského prístupu“ – teda každého treba prijať s láskou, prijať jeho stanovisko, ale len vtedy, ak sa dokáže stotožniť a Gubíkovými hodnotami.

Na základe našich zdrojov však udržanie strany pohromade nebude nevyhnutne závisieť od pomyselných alebo skutočných ideologických protikladov. Skôr od toho, či dokáže Gubík presvedčiť svojich protivníkov, že rozmýšľa nad skutočným budovaním strany a nie nad národnopolitickým biznisom, na čo by využil aj zdroje strany.

Gubík na to hovorí: dôveru svojich protivníkov si dokáže získať tým, čím si dokáže udržať ľudí, ktorí mu dôverovali. „Prácou a výsledkami. Je to asi takto jednoduché,“ vyhlásil.